Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-114-2010.pdf
PDF · 129.31 KB
Case nature
Subarea
35C/114/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: GAZA OIL, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 7, 040 13 Košice, IČO: 36195600, v zastúpení: JUDr. Deziderom Jančíkom, advokátom, so sídlom Hlavná 119, 040 01 Košice, proti žalovanej: N. T., C.. F., W.. XX.X.XXXX, F. F. X, XXX XX V. - Ť., alternatívne W. L. X, Ť., v zastúpení: JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom, Čajakova 5, 040 01 Košice, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu jeho odporovateľnosti
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 458,35 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Ladislava Barnu, advikáta, Čajakova 5,040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2010 domáhal, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva povolená a zapísaná pod V 6927/09 zo dňa 16.10.2009, položka v.z. 118/09 na nehnuteľnosti vedené v evidencii Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Košice, obec V. - Ť., W. N. U. Č.. XXX, V. Ú.: Ť.:
- parcela č. XXXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X,
- parcela č. 1274 - záhrady o výmere 162 mX,
- rodinný dom stojaci W. T..Č.. XXXX, L. Č. XXXX
je právne neúčinná. Zároveň žalobca žiadal priznať trovy konania titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v mesiaci apríl 2009 sa žalobca rozhodol riešiť zlú platobnú disciplínu svojho dlžníka pána Y.W. F., L. L. W. L. X, XXX XX V., IČO: 14 301 245 a po niekoľkých urgenciách a výzvach na zaplatenie dlhu vo výške 107.080,51 € dospeli k vzájomnej dohode, že pán F. podpíše uznanie záväzku a dohodu o splátkovom kalendári, k čomu sa pripojí aj notárska zápisnica, kde bude zriadený exekučný titul v prospech žalobcu. Aj napriek pripraveným podkladom Notárskym úradom JUDr. Martiny Sobinkovičovej, sa dlžník v dohodnutom termíne nedostavil k podpisu. Počas nasledujúceho obdobia jeho dlh voči žalobcovi vzrástol na 126.056,71 €. Následne dňa 8.10.2009 sa dostavil pred notárku JUDr. Lukačiovú dlžník a podpísal uznanie záväzku, dohodu o splátkovom kalendári s pripojenou notárskou listinou. Keďže dlžník neplnil svoj záväzok v zmysle uvedenej notárskej zápisnice, podal žalobca dňa 22.2.2010 na Exekútorsky úrad Košice JUDr. Zora Ferdinandy, súdny exekútor návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške 125.556,74 €. V rámci exekučného konania bolo zistené, že povinný dňa 16.10.2009 previedol nehnuteľnosti vedené v evidencii Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Košice, I. V. - Ť., A. W. N. Č.. XXX, V..Ú.. Ť., na žalovanú, ktorá je aktuálnou výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Spravil tak tesne pred podpisom uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári, ku ktorým bola aj pripojená notárska zápisnica s exekučným titulom. Evidentne došlo k zbaveniu sa majetku zo strany povinného.
Žalovaná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9.12.2010 kedy uviedla, že žalobu považuje za neoprávnenú, nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Z predložených dôkazov nevyplynula dôvodnosť žaloby, skutočnosti, za akých došlo ku kráteniu majetku veriteľa, nevyplývajú z listinných dôkazov. V čase, keď žalovaná prostredníctvom realitnej kancelárie našla uvedený dom, urobili sa rokovania, podpísala sa kúpna zmluva v septembri v roku 2010, v tom čase ešte nebola podpísaná dohoda o splátkovom kalendári, ani uznanie záväzku zo strany dlžníka a zároveň v tom čase žalovaná nemala žiadnu vedomosť o tom, že by dlžník - pán F. podnikal mal, z toho podnikania nejaké záväzky, resp. že existuje vykonateľný exekútorský titul. Žalovaná pána F. osobne nepozná. Zo strany žalobcu neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré by preukázali úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa a zároveň neboli predložené ani dôkazy o vedomosti žalovanej, že sa p. F. snažil zbaviť sa svojho majetku a takto ukrátiť veriteľov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými písomnými listinnými dôkazmi, prednesenými výpoveďami účastníkov konania, svedkov, pripojenými spismi, a to Okresného súdu V. K. L..A.. XXC/ XX/XXXX a vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality Č. I.-XXX/X-I.-V.-XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženého prehľadu nesplatených pohľadávok obchodných partnerov žalobcu súd zistil, že žalobca eviduje voči dlžníkovi Y.W. F. pohľadávku vo výške 107.080,51 € titulom neuhradených faktúr za dodávku tovaru (predovšetkým nafty a benzínu) v termíne od 1.1.2000 do 31.12.2009.
Žalobca v konaní predložil e-mailovú komunikáciu s Notárskym úradom JUDr. Sobinkovičovej v mesiaci apríl 2009 za účelom prípravy podkladov, a to dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári s dlžníkmi p. F. E. T.. S. a za účelom prípravy notárskej zápisnice a zriadenia exekučného titulu. V mesiaci september 2009 žalobca v zastúpení svojim právnym zástupcom ohľadom prípravy uznania záväzku a dohody o splátkach vo veci klienta GAZA OIL a dlžníka T.. F. oslovil Notársky úrad JUDr. Lukačiovej. Dňa 8.10.2009 bola na notárskom úrade v Košiciach notárom JUDr. Dagmar Lukačiovou spísaná notárska zápisnica 103/2009 Nz 34488/2009, NCRIs 35024/2009, kde p. Y. F. ako povinná osoba urobil vyhlásenie o uznaní dlhu a jeho súhlase ako povinnej osoby s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučného poriadku), kedy tento konkrétne vyhlásil, že na základe zmluvy o dodávke motorovej nafty č. 193/2004 zo dňa 18.10.2004 odoberal tovar - motorovú naftu od dodávateľa - žalobcu ako veriteľa a zároveň oprávneného, na základe čoho mu boli vystavované faktúry uvedené v prehľade nesplatených pohľadávok v termíne od 1.1.2000 do 31.12.2009, pričom vyčíslený dlh predstavuje sumu 126.056,74 €, ktorú sumu sa dlžník ako osoba povinná zaviazal splatiť podľa bodu 3. uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári zo dňa 8.10.2009 a to v termínoch určených v splátkovom kalendári, v mesačných splátkach až do úplného vyrovnania dlhu. Povinná osoba Y. F. vyhlásil, že svoj záväzok voči obchodnej spoločnosti žalobcu opísaný a špecifikovaný v notárskej zápisnici uznáva, čo do základu a výšky v plnom rozsahu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a vyhlásil, že v prípade nezaplatenia dlhu podľa splátkového kalendára, t.j. v prípade nezaplatenia tej-ktorej splatnej splátky, alebo jej časti, sa stáva celý dlh splatný, pričom výslovne súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a súhlasí, aby oprávnený - žalobca použil túto notársku zápisnicu ako exekučný titul pre exekúciu, a to na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok ako povinnej osoby, najviac do výšky nesplateného zostatku dlhu, čím notárska zápisnica predstavuje exekučný titul a obsahuje právny záväzok, v ktorom sú presne vyznačené osoba, oprávnená osoba, povinná, právny dôvod, predmet plnenia a čas plnenia. Povinná osoba výslovne súhlasila s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku.
Dňa 8.10.2009 bola medzi žalobcom, ako veriteľom a dlžníkom Y. F. spísané uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka vo výške 126.056,74 €, vzniknutého titulom neuhradených faktúr za dodávku tovaru, predovšetkým nafty a benzínu tak ako sú uvedené v prehľade nesplatených pohľadávok v termíne od 1.1.2000 do 31.12.2009 zo dňa 14.8.2009. Dlžník sa zaviazal, že svoj dlh vo výške 126.056,74 € kompletne uhradí najneskôr do 20.7.2009 v termínoch tam dohodnutého splátkového kalendára s tým, že splátkový kalendár sa zjednal pod stratou výhody splátok.
Dňa 24.3.2010 bolo súdnym exekútorom JUDr. Zora Ferdinandzm, Exekútorsky úrad Košice vydané upovedomenie o začatí exekúcie voči dlžníkovi Y. F. vo veci oprávneného - žalobcu, kedy vymáhaný nárok predstavovala istina 125.556,74 €, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a súdny poplatok za vydanie poverenia.
Z výpisu z LV Č.. XXX, V..Ú.. Ť. zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti - parc.č. XXXX I. U. XXX Y.X - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX I. U. XXX Y.X - záhrady a rodinného domu L..Č.. XXXX, postaveného na parc.č. XXXX je žalovaná, a to titulom rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 927/09 zo dňa 16.10.2009, položka VZ 418/09.
Dňa 14.9.2009 uzavrel Y. F., ako budúci predávajúci so žalovanou, ako kupujúcou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kedy sa títo dohodli, že najneskôr do 30.9.2009 uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Následne dňa 17.9.2009 bola uzatvorená medzi vyššie citovanými osobami samotná kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou spomínaných nehnuteľností a to za kúpnu cenu vo výške 122.818 €. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané Správou katastra Košice dňa 16.10.2009, číslo vkladu: V 6927/09, s právnymi účinkami ku dňu 16.10.2009.
V priebehu konania darovacou zmluvou zo dňa 24.8.2011 žalovaná ako darca previedla citované nehnuteľností na obdarovaného K. V.. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech K. V. bolo vykonané rozhodnutím Správy katastra Košice zo dňa 16.9.2011, číslo vkladu: V 7166/11, s právnymi účinkami ku dňu 16.9.2011.
Z notárskej zápisnice spísanej dňa 28.10.2005 pod č. N 135/2005 Nz 50956/2005 NCRIS 50310/2005 súd zistil, že p. Y. F. s manželkou R. F. vyhlásili, že dňa 25.10.1985 uzatvorili manželstvo a dňom 28.10.2005 zužujú zákonnom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to k majetku zapísaného W. N. Č.. XXX, V..Ú.. Ť.E., kedy na základe tohto zúženia BSM špecifikovanú nehnuteľnosť nadobudne právnym úkonom kúpnej zmluvy Y. F..
Z kúpnej zmluvy spísanej dňa 28.10.2005 notárkou JUDr. Danielou Kováčovou notárskou zápisnicou N 136/2005 Nz 5096/2005 NCRs 50326/2005 boli vyššie citované nehnuteľností prevedené do vlastníctva dlžníka žalobcu pána Y. F..
Z pripojeného spisu Okresného súdu V. K. L..A.. XXC/XX/XXXX súd zistil, že manželstvo p. Y. F. E. R. F., uzavreté dňa 25.10.1985 súd rozviedol rozsudkom zo dňa 2.11.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2006.
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu súd zistil, že pod L..A.. XXK/XX/XXXX sa vedie konkurzné konanie voči Y. F.. Návrh bol podaný dňa 5.4.2011, konkurz vyhlásený dňa 20.4.2011.
Z pripojeného spisu OR PZ odbor kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, Č.: I.-XXX/X-I.- V.-XXXX súd zistil, že voči p. Y. F. bolo vedené stíhanie za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona a za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že: 1/ neznámy páchateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba v období rokov 2007-2009 tankoval v spoločnosti žalobcu motorovú naftu, ktorú nezaplatil, úmyselne zmaril uspokojenie veriteľa, a to tým, že aj napriek podpísaniu uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári dňa 8.10.2009 pred notárkou JUDr. Dagmar Lukačiovou, predal nehnuteľnosť vedenú v evidencii Správy katastra Košice, V..Ú.. Ť.E., A. W. N. Č.. XXX, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009 na žalovanú, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 126.056,71 €. Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením dňa 27.9.2011 zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, kedy bolo konštatované, že z vykonaného dokazovania nevyplýva úmysel p. F. poškodiť žalobcu, pretože aj keď len čiastočne a nepravidelne počas celého obdobia podnikal, uhrádzal záväzky a aj po predaji rodinného domu uhrádzal záväzky voči žalobcovi. Proti vyššie citovanému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola Okresnou prokuratúrou Košice, uznesením zo dňa 18.10.2011 Č.. XPv XXX/XX-XX zamietnutá ako nedôvodná s odôvodnením, že úmysel poškodiť žalobcu nebol konaním Y. F. preukázaný, nakoľko predajom rodinného domu v septembri 2009 nemal úmysel prestať podnikať a splácať svoje záväzky. K ukončeniu činnosti firmy došlo výlučne z dôvodu, že mu boli zablokované účty na základe výkonu exekúcie za účelom úhrady uznaného dlhu voči žalobcovi, čo malo za následok ukončenie podnikania a nemožnosť ďalšieho, čo i len čiastočného uhrádzania pohľadávok.
Konateľka žalobcu v konaní vypovedala, že pán F. ako fyzická osoba podnikal v autodoprave a odoberal od nich dlhšiu dobu motorovú naftu. Spočiatku obchodovanie šlo, postupne sa titulom vystavovaných faktúr zvyšovala dlžoba a aj keď peniaze vyrobené mal, žalobcovi neplatil. V polovičke augusta mu navrhli podpísať splátkový kalendár ako exekučný titul, ten bol vypracovaný, ale p. F. nemal čas ho podpísať. Ďalšia dohoda bola vypracovaná v októbri, avšak p. F. podpísanie stále odkladal, ale nakoniec k tomu došlo dňa 26.10.. To, že predal dom, sa dozvedeli až od jeho zamestnancov. Aj napriek vysokému dlhu mu poskytovali ďalší tovar, pretože vždy doniesol nejaké peniaze, niečo splatil. Iným spôsobom sa žalobca nesnažil riešiť svoju pohľadávku, zabezpečiť zo strany dlžníka, len sa stále snažili, aby podpísal uvedenú dohodu, jeho domom to neriešili, nezisťovali jeho ďalší majetok. On im tvrdil, že nemá iné dlhy a jeden čas si to aj overovali v Sociálnej poisťovni.
Žalovaná v konaní vypovedala, že začiatkom leta 2009 začali s priateľom hľadať bývanie, domček, vyhovovala im lokalita Ťahanovce alebo Družstevná kvôli mame, ktorej chcela byť žalovaná poblízku. Nehnuteľnosť hľadali cez realitné kancelárie aj prostredníctvom časopisu Reality, kde našli inzerát na dom T.. F.. Všetko išlo cez realitného makléra A. U. C. T., L..C..I.., on bol prítomný pri ich jednaniach, všetky zmluvy vypracovával on. Dali potom zálohu, v septembri dom kupovali za kúpnu cenu 3.800.000,- Sk, ktorú platili v hotovosti a do domu sa sťahovali v októbri. Za dôvod predaja domu pri vzájomných rozhovoroch T.. F. označil sťahovanie sa k priateľke H. V.. Ešte povedal, že má dlh voči banke a tento hneď po vyplatení peňazí išiel s realitným maklérom vyrovnať. T.. F. vôbec nespomenul, že by mal nejaký ďalší dlh voči ďalšej osobe, napr. voči žalobcovi. Ona o podnikaní T.. F. nevedela, nespomínal to, brala ho ako fyzickú osobu. Len z dediny, kde býva jej mama, vedela, že v niečom podniká, poznali sa ako ľudia v dedine, len zbežne.
Svedok U. F. v konaní vypovedal, že je zamestnaný ako realitný maklér v spoločnosti U. C. T. - C. L..C..I.., pričom ich kanceláriu oslovil p. F. za účelom nájdenia kupcu na jeho dom. Tento oni obhliadli, ofotili, prezreli podklady k tomu, porozprávali sa s p. F. o predstave tohto predaja, urobili mu doporučenie ceny, proste robili všetky prvotné úkony. Bolo to okolo 14.8.2009. Na základe ich inzercie sa hlásili záujemcovia, pretože dom vyzeral dobre, bol zrekonštruovaný, umiestnený v dobrej lokalite, takže záujemcov bolo pomerne veľa a medzi nimi aj žalovaná, ktorá si vyžiadal obhliadku. Po obhliadnutí sa jej domček páčil a začali dojednávať konkrétne podmienky uzatvorenia obchodu. Pri konverzácii s T.. F., tento ako dôvod predaja nehnuteľnosti uviedol, že dom má rád, v živote by ho nepredal, ale je k tomu nútený, pretože situácia v podnikaní je zlá a okrem toho na dome viazne hypotéka poskytnutá TatraBankou plus záložné právo, ktorej ťarchy sa chce zbaviť práve predajom. Pri sprostredkovaní sa vždy pýtajú klienta na ďalšie skutočnosti súvisiace s nehnuteľnosťou, či hrozia exekúcie, či sú s nehnuteľnosťou spojené nejaké ďalšie úkony, ktoré by mohli v budúcnosti obmedziť alebo zmariť predaj, resp. obmedziť budúcich užívateľov v samotnom užívaní. P. F.Á. povedal len toľko, že to je všetko v súvislosti s rodinným domom, exekúcie mu zatiaľ nehrozia a nič neobmedzuje predaj domu. Ak by to bolo inak, prijali by opatrenia, skúmali to hlbšie. Ďalšie záväzky p. Bodnár nerozoberal. Predmetom rozhovoru boli len jeho vzťahy s bývalou manželkou, pretože to kúpil od nej. Vedeli, že manželia spolu nežijú, došlo k rozvodu a k nejakému vyrovnaniu, pretože p. F. predložil rozsudok o rozvode a spôsob vyrovnania. oni kontaktovali a volali do realitnej kancelárie aj jeho bývalú manželku, aby urobila čestné prehlásenie, že v rámci delenia majetku boli jej nároky vyporiadané, aby si potom nenárokovala časť z kúpnej ceny. Svedok T.. F. nepoznal, prvý krát ho videl na obhliadke. T.. F. nechcel dom predávať dlhú dobu, pretože nestíhal vyplácať TatraBanku a tiež nechcel, aby mu tam chodilo veľa záujemcov. Stanovili cenu domu pod 4 milióny korún a na takejto sume sa zhodli aj s p. F.. Nakoniec sa dom predal za 3,7 milióna, čo zodpovedá lokalite, veku stavby a podobne. Na uvedený dom bolo dosť záujemcov, a to aj mimo realitnú kanceláriu. žalovaná nebola medzi prvými záujemcami, avšak po obhliadke a po tom, čo povedala, že domček naozaj chce kúpiť, sa zastavili všetky ďalšie obhliadky. Zmluvy, t.j. právny servis, vypracovávala ich realitná kancelária, on bol aj pri podpise zmluvy. Vtedy bola odovzdaná aj kúpna cena v hotovosti. takýto spôsob platby a priori neodmietajú, pretože je to rýchle, pričom každá zmluvná strana vidí, čo dostala, vec je v podstate hneď vybavená. Tneto spôsob si p. F. a žalovaná prejednali, dohodli. S dôvodom predaja nehnuteľnosti kvôli splácaniu úveru či hypotéky sa v praxi stretávajú často. Z prvého stretnutia T.. F. a žalovanej nemal dojem, že by sa poznali, ale ako to chodí na dedine, kde každý každého pozná, z ich rozhovoru vyplynulo, že majú nejakých spoločných známych. Na skutočnosť, prečo chce žalovaná kúpiť tento dom, sa svedok nepýtal, dôvod je zrejmý, že chcú bývať v takom dome. Skôr realitnú kanceláriu zaujíma, ako našli ich inzerciu. Požiadavka na zrýchlený vklad nebola vynesená od predávajúceho, ani kupujúcej.
V konaní vypovedal svedok T.. Y. F., ktorý uviedol, že podnikal v doprave, bral pohonné hmoty od žalobcu, ktorému aj dlhuje peniaze. Mal problémy, potreboval vyrovnať peniaze banke, tak predával dom. Inzerát bol zverejnený na internete aj prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovanej sa dom páčil, prišla, kúpila ho. Kúpna cena bola žalovanou vyplatená v hotovosti v realitke. Peniaze sa zaplatili banke, vyrovnával tam kontokorentný úver so zmluvnou pokutou zhruba 57.000 €. prvýkrát videl žalovanú, keď prišla, všetko riešil T.. F. z realitky. Z Ťahanoviec pozná mamu žalovanej, ale nikdy nevedel, že práve žalovaná je jej dcéra. Dôvod, prečo nepodpísal uznanie dlhu už v auguste, kedy to bolo pripravené, bol ten, že to vôbec nechcel podpísať, s konateľkou spoločnosti bolo dohodnuté, že to bude postupne splácať. Z kúpnej ceny vyplatil ešte bývalú manželku v celkovej sume cca 40.000 € a zvyšok vložil do ďalšieho podnikania. Určite, keby mu niečo ostalo, tak to splatí žalobcovi. Dom musel predať, bol zadlžený voči banke, žalobcovi, spoločnosti T., všetci naňho tlačili. Žalobca od neho nežiadal inú záruku, iný spôsob zabezpečenia pohľadávky, len uznanie dlhu. So žalobcom sa rozprávali, že bude ďalej podnikať a takýmto spôsobom postupne dlh splácať. So žalobcom nerokoval o možnosti vyrovnania tohto dlhu predajom domu. Prvé uznanie a dohodu nepodpísal preto, lebo chcel vyrovnať dlhy voči banke a ďalej podnikať. Nebolo to úmyslené, účelové, vyplynulo to zo situácie.
V konaní vypovedal svedok K. V., ktorý uviedol, že je vojakom vo výslužbe od roku 2009, kedy v tomto roku sa vrátil do Košíc a s priateľkou - žalovanou sa rozhodli si nájsť spoločné bývanie. Hľadali rôznymi formami, cez internet, prostredníctvom časopisov, až sa im prostredníctvom inzertného časopisu podarilo nájsť vhodný domček, na ulici W. L. U. Ť.. oslovili realitnú kanceláriu, stretli sa s agentom, ktorý im ukázal nehnuteľnosť. T.. F. videl prvý krát až na samotnej obhliadke domu, rozprával sa sním len o technických veciach domu, t.j. či je dom zateplený, kde je drenáž a podobne, všetko im vykladal T.. F. z realitnej kancelárie, cez ktorú to bolo realizované. O dôvode predaja domu sa nebavili. Na liste vlastníctva nefiguroval aj on preto, lebo sa tak so žalovanou dohodli. Kúpnu cenu zložili v hotovosti, čo boli prostriedky z úspor, dôchodku, odstupného a podobne. Dlžníkovi - T.. F. nepožičal peniaze. Vlastníctvo k domu bolo naňho prevedené darovacou zmluvou, pretože sa im narodil syn, a keďže žalovaná je na materskej, pričom potrebujú nejaké peniaze, on bude žiadať o úver z banky.
Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že dlžník žalobcu - T.. F. podpísal v mesiaci október 2009 uznanie záväzku voči žalobcovi a to vo forme notárskej zápisnice, v ktorom zároveň ako povinná osoba súhlasil s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, teda bol vyhotovený riadny exekučný titul. Ešte v mesiaci september podpísal so žalovanou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a samotnú kúpnu zmluvu, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Košice, I. V. - Ť., W. N. U. Č.. XXX, V. Ú.: Ť. E. T. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, T. Č.. XXXX - A. I. U. XXX Y.X, C. H. L. W. T..Č.. XXXX, L. Č. XXXX, na žalovanú. Žalobca má za to, že týmto svojim úkonom dlžník ukrátil uspokojenie vyššie spomenutej vymáhateľnej pohľadávky a preto žiadal vysloviť, že tento právny úkon je voči nemu neúčinný.
Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť veriteľ. Odporovateľnými právnymi úkonmi sú potom tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je relatívna, pôsobí len vo vzťahu k veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu a to ex tunc, pričom vo vzťahu k iným osobám zostáva tento odporovateľný právny úkon účinným. Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, urobenému v rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno preukázanie týchto dvoch podmienok leží na tom, kto právnemu úkonu odporuje. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívne legitimovaným je v zmysle § 42b ods. 2 a 3 OZ taká osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, prípadne aj dedičia či právni nástupcovia takej osoby, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. Tieto tretie osoby sú pasívne legitimované len vtedy, ak vedeli o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.
V tomto konkrétnom prípade je evidentné, že žalobca ako veriteľ dlžníka - T.. F. mal voči nemu vymáhateľnú pohľadávku vzniknutú titulom neuhradených faktúr za odobratý tovar - motorovú naftu a teda svedčí mu aktívna legitimácia v konaní. Pasívna legitimácia v konaní tu svedčí žalovanej, pretože táto má byť osobou, ktorá mala mať z dlžníkovho úkonu prospech. Pre vyhovenie takejto určovacej žalobe je nutné kumulatívne splnenie dvoch podmienok uvedených v ustanovení § 42a ods. 2 písm. a) OZ a to: ad 1/ uskutočnenie takéhoto úkonu zo strany dlžníka s cieľom ukrátiť svojho veriteľa musí byť úmyselné, ad 2/ tento úmysel musí byť druhej strane známy. Súd na tomto mieste musí konštatovať, že z vykonaného dokazovania súdu nevyplynul záver, že by naplnenie týchto dvoch predpokladov bolo v konaní preukázané. Žalobca ako osoba, na ktorej leží dôkazné bremeno, nepreukázal úmysel dlžníka ho ukrátiť, pretože ako vyplynulo z výpovede svedka T.. F., tento mal evidentný záujem ďalej podnikať, takto svoj dlh voči žalobcovi vyrovnať a to čo i len čiastkovými úhradami. Uvedené bolo nakoniec konštatované i uznesení OR PZ, odbor kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, Č.: I.-XXX/ X-I.-V.-XXXX zo dňa 27.9.2011, ako aj v rozhodnutí Okresnej prokuratúry Košice I. zo dňa 18.10.2011 č. XPv XXX/XX-XX a súd z predložených, označených a vykonaných dôkazov taktiež nedospel k inému záveru. Okrem iného v konaní nebolo vôbec preukázané, že by takýto úmysel dlžníka bol žalovanej známy. Žalovaná osobu dlžníka - T.. F. nepoznala, prvýkrát sa stretli až pri obhliadke rodinného domu, ktorý odporovateľným právnym úkonom nadobudla. Vedela od dlžníka, že dom je nútený predať kvôli problémom v podnikaní, konkrétne o aké podnikanie sa jedná, nevedela a už vôbec nemala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 11 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 458,35 € predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky za 6 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2011 (nie 30.11.2010), 18.1.2011, 14.6.2011, 5.10.2011 a 30.11.2011, úkony v roku 2010 v zmysle § 11 vyhlášky vo výške 55,49 € spolu s režijným paušálom 2x 7,21 € s pripočítaním 19% DPH (23,83 €) a úkony v roku 2011 v zmysle § 11 vyhlášky vo výške 57,00 € spolu s režijným paušálom 4x 7,41 € s pripočítaním 20% DPH (51,53 €), to všetko v celkovej výške 458,35 €, ktorú sumu je žalobca povinný uhradiť v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku k rukám právneho zástupcu žalovanej JUDr. Ladislava Barnu, advokáta, Čajakova 5, Košice.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.