Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/90/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného C. V. pre zločin lúpeže podľa , Tr. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí 30. novembra 2011 odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.8.2011, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa z a nm i e t a odvolanie okresného prokurátora .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. V. uznaný za vinného zločinom lúpeže podľa , Tr. v znení v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 29.1.2011 okolo 21.30 hod. ramenom vyvalil uzamknuté vchodové dvere predajne čerpacej stanice I. v K., okres O., vošiel do predajne, kde namieril na zamestnankyňu čerpacej stanice S. J. atrapu krátkej strelnej zbrane a žiadal od nej vydanie finančnej hotovosti z pokladne, ktorú mu ona pod hrozbou násilia vydala vo výške 630,- €, následne z predajne ušiel, čím spôsobil škodu pre I.-Y. s.r.o. J. odcudzením peňažnej hotovosti vo výške najmenej 630,- € a poškodením vchodových dverí škodu vo výške najmenej 963,48 €.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1,3 písm. d/ Tr.zák., s prihliadnutím na prijatú záruku za dovŕšenie nápravy obžalovaného - zamestnávateľom V. G. - V. P., XXX XX J. č. XX, IČO: XXXXXXXX a s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. l/, n/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods.2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 60 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák. per analogiam súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze v priebehu skúšobnej doby riadne pracovať a v prípade straty zamestnania sa opätovne zamestnať alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a pravidelne po dohode s probačným a mediačným úradníkom preukazovať zdroje svojich príjmov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to:

- 1 ks plastového záveru z pištole (detskej hračky) čiernej farby s nalisovanými mieridlami, muškou a cieľnikom,

- 1 ks plastového piestu.

Podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste. Podľa názoru odvolateľa v súdenom prípade neboli splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody mimoriadne za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zák., pretože neboli splnené zákonné podmienky pre takýto postup. Ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodnili aplikáciu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a tvrdenie súdu, že v čase spáchania skutku obžalovaný použil len atrapu detskej hračky - atrapu pištole, je len zľahčovaním spáchania skutku. Je absolútne neprijateľné, aby bola akceptovaná obhajoba obžalovaného, že motívom jeho konania by malo byť vrátenie finančnej čiastky, ktorú bol dlžný svojmu vlastnému otcovi. Podľa odvolateľa nesprávne postupoval súd, pokiaľ prijal záruky za dovŕšenie nápravy obžalovaného, jeho terajším zamestnávateľom V. G., u ktorého je zamestnaný len niečo viac ako 2 mesiace a za týchto okolností menovaný nemohol dôkladne poznať osobnostné a charakterové vlastnosti obžalovaného. Takéto prijatie záruky je čisto len formálne.

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia .

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne, v ktorom je uvedené, že okresný súd postupoval správne, pokiaľ v danom prípade obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa odvolateľa uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výške 7 rokov by na obžalovaného nepôsobil výchovne, naopak vzhľadom na jeho vek 21 rokov, by mu natrvalo znemožnil uplatniť sa v ďalšom živote a viesť riadny a počestný život. Podľa odvolateľa záruka zamestnávateľa obžalovaného nie je formálna, pretože obžalovaný s V. G. sa pozná osobne veľmi dobre a tento sa obžalovanému venuje i mimo pracovných povinností tak, aby naplnil zmysel záruky za jeho prevýchovu. Naviac poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci bola spôsobená škoda v plnom rozsahu uhradená. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné, bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať, oprávnenou osobou a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd postupoval v zmysle ; nakoľko preskúmal len ten výrok, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, t.j. proti výroku o treste, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku a prihliadol i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, nakoľko by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním spisového materiálu je zistiteľné, že okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 10.8.2011 podľa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd prečítal znalecký posudok č.l. 31-33 a listinné dôkazy, ktorými sú trestné oznámenia, podanie č.l. 179-180, faktúra č.l. 181, odovzdávací protokol č.l.

182, výpočet ušlého zisku č.l. 183, odpis RT č.l. 184-185, správa o povesti od MÚ K. č.l. 186, vypočul ako svedka G. V..

Krajský súd na verejnom zasadnutí naviac sa oboznámil s prípisom O. cirkvi, farnosť K., ktorá predložila prostredníctvom obhajkyne obvineného písomnú ponuku na prevzatie záruky za nápravu obžalovaného v zmysle a takisto prípis z T. C. B., ktorý takisto predložila súdu obhajkyňa obžalovaného

- písomnú ponuku na prevzatie záruky za nápravu obžalovaného v zmysle Tieto listiny však nespĺňajú všetky formálne a materiálne záležitosti potrebné na ich akceptovanie ako záruky, a preto na ne krajský súd prihliadol len ako na doplnenie charakteristiky osoby obžalovaného C. V.. Z písomného podania Farnosti v K. vyplýva, že správca farnosti I. J. ako správca farnosti O. Q., farnosť K., ako aj ďalší veriaci farnosti poznajú obžalovaného ako pokojného, vyrovnaného a bezkonfliktného človeka, s ochotou pomôcť každému. Majú za to, že v posudzovanej veci išlo uňho len o mimoriadne vybočenie z medzí riadneho života, ktoré veľmi ľutuje. Z podania predstaveného T. C. - B. P. PhDr. S. J. OFMConv vyplýva, že obžalovaného osobne veľmi dobre nepoznajú, nakoľko v B. býva krátko. Veľmi dobre však poznajú jeho rodinu, ktorá s ich rehoľou udržiava už dlhšie vzťahy. Rodinné zázemie, ako aj predošlé svedectvo správcu farnosti, v ktorej obžalovaný doteraz býval, im dovoľuje ponúknuť prevzatie záruky za ďalšie správanie obžalovaného a jeho nápravu. Majú za to, že v predmetnej veci došlo u obžalovaného k mimoriadnemu vybočeniu z medzí riadneho života. Budú na obžalovaného pozitívne pôsobiť v priebehu rozhovorov, na ktoré sa sľúbil dostavovať a taktiež aj osobným príkladom. Obžalovaný sa v ich farnosti pripravuje na sviatosť birmovania, takže pravidelne navštevuje ich farnosť, stretáva sa kňazom, ktorý naňho pozitívne pôsobí a pomôže mu vyrovnať sa so skutkom, ktorého sa dopustil tak, aby v budúcnosti žil životom statočného veriaceho človeka.

Naviac krajský súd na verejnom zasadnutí vypočul aj vyjadrenie p. V. G., majiteľa firmy - V. P. so sídlom v J., ktorý odvolaciemu súdu uviedol, že obžalovaného pozná už dlhší čas, doteraz (t.j. v čase verejného zasadnutia) stále pracuje u neho ako vodič. Hodnotí ho kladne tak po stránke pracovnej, ako aj po stránke osobnostnej. Má za to, že vo všetkých smeroch môže na obžalovaného kladne vplývať, aby do budúcna viedol riadny život.

Prihliadnuc aj na tieto vykonané listinné dôkazy aj krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu pokiaľ sa týka výroku o treste je vecne správne aj zákonné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že v súdenom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je pravdou, že konanie obžalovaného vykazuje po formálnej stránke vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ale na druhej strane po stránke materiálnej je potrebné zohľadniť skutočnosti, okolnosti, za akých k spáchaniu došlo, najmä to, že na spáchanie činu použil atrapu detskej hračku - plastovej pištole, ktorá sa navyše počas činu rozpadla. Tým pádom celé konanie obžalovaného objektívne nadobudlo tragikomický charakter, hoci subjektívne je nesporné, že na poškodenú toto konanie mohlo vplývať veľmi negatívne.

Obžalovaný, ako už bolo vyššie uvedené, je hodnotený z miesta bydliska veľmi kladne aj cirkevnými inštitúciami. Hľadí sa na neho, akoby nebol súdne trestaný. Skutku sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvého (23).

Správne sú preto závery okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného vzhľadom na možnú trestnú sadzbu neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na osobu obžalovaného.

Preto je aj podľa krajského súdu ešte právne akceptovateľné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a uloženie tohto trestu v trvaní 36 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 60 mesiacov (s probačným dohľadom) tak, ako o tom rozhodol okresný súd v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Uložený trest krajský súd považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie a uloženie nepodmienečného trestu nepovažuje v danom prípade obligatórne za bezpodmienečne nutné. Naviac v tejto súvislosti je správne aj rozhodnutie okresného súdu o uložení povinnosti pre obžalovaného v zmysle § 54 ods. 4 písm. j/.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok súdu o uložení trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., ako aj rozhodnutie že podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu okresného prokurátora a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.