Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-136-2010.pdf
PDF · 69.16 KB
Case nature
Subarea
11CoE/136/2010
Uznesenie
Krajský súd Trnava v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s. Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, proti povinnému: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. D. č.XXX, o vymoženie sumy 46,94 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 16. decembra 2009, č.k. 4Er/164/2008-9, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného v časti zastavenia exekúcie sa o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 86,95 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. Ex 4626/2008 a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 91,46 eur, keď uložil oprávnenému uvedenú sumu súdnemu exekútorovi zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený nezložil primeraný preddavok na odmenu súdneho exekútora, na čo má exekútor zo zákona nárok, pričom bol o následkoch nezloženia preddavku poučený (§ 31 ods.1 Exekučného poriadku). V časti náhrady trov exekúcie súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 14, 15, 22 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008. Súdny exekútor vyčíslil odmenu podľa počtu hodín, účelne vynaložených na exekúciu za celkom začatých úkonov 44 hod. x 6,64 eur t.j. 292,16 eur. Odmenu, určenú paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti si uplatnil za 23 úkonov po 3,32 eur, t.j. 76,36 eur. Uplatnil si náhradu hotových výdavkov, poštovné výdavky vo výške 45,10 eur, teda trovy exekúcie spolu 413,62 eur a spolu s 19 % DPH 78,59 eur, trovy exekúcie vo výške 492,21 eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu trov exekúcie v plnej výške. V zmysle výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. sa má pri výpočte odmeny zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov. Keďže čas, potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov exekútora tvorí 5 začatých hodín, súd mu priznal odmenu len za 5 hodín po 6,64 eur, t.j. 33,20 eur. Pri rozhodovaní o odmene podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky súd vychádzal z gramatického výkladu ust. § 15 ods. 1 a priznal súdnemu exekútorovi za úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie paušálnu odmenu len vo výške 3,32 eur, nakoľko mu patrí odmena len v tejto výške bez ohľadu na to, koľkokrát bol príkaz na začatie exekúcie doručovaný. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie patrila exekútorovi odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. g/, h/, i/, j/, teda súd priznal v zmysle tohto súdnemu exekútorovi odmenu za 6 úkonov po 3,32 eur, t.j. 19,92 eur. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi ním vyúčtovanú náhradu hotových výdavkov vo výške 23,74 eur, čo je spolu 76,86 eur + DPH z celej sumy vo výške 14,60 eur, t.j. spolu 91,46 eur a v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku určil uvedenú sumu zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávneným.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený; ktorý bol názoru, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené, pretože zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatňovať nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Na základe uvedeného navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, poukázal na ust. § 150 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. O.s.p., kedy súd môže nepriznať alebo znížiť trovy, ak sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke a preto navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo, týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné a v časti náhrady trov exekúcie rozhodnutie prvostupňového súdu nie je vecne správne.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 57 ods. 1 písm. a/ až j/ Exekučného poriadku, kedy obligatórne súd exekúciu zastaví. Podľa ust. § 58 ods. 4 EP proti rozhodnutiu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ je odvolanie prípustné. Podľa ust. § 58 ods. 5 EP proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ust. § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného bolo zistené, že proti uzneseniu o zastavení exekúcie z dôvodu pre nezaplatenie preddavku na odmenu exekútora nie je možné podať odvolanie a takto aj boli účastníci v napadnutom rozhodnutí poučení.
Pretože v danom prípade odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemohol odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v tejto časti v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie.
Odvolací súd sa v časti trov exekúcie stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne priznania trov exekúcie, a to v časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008 a o odmene podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky a tiež pri náhrade hotových výdavkov, takže súd prvého stupňa správne priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,20 eur + 19,92 eur + 23,74 eur. Nesprávne však súd prvého stupňa priznal daň z pridanej hodnoty, keď DPH vypočítal zo sumy 76,86 eur, pričom do tejto sumy zarátal aj náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor má právo na DPH len z odmeny, nie aj z náhrady hotových výdavkov. Z toho dôvodu preto súd prvého stupňa nesprávne priznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie DPH aj z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,51 eur ( 19% zo sumy 23,74 eur).
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti náhrady trov exekúcie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a určil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 86,95 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.