Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-32-2011.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. N., M.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, P. Q., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov T. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XXX/XX, P. Q., právne zastúpenej T.. U. S.Ý., advokátom AK so sídlom W. M. XX, B. J. N. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. A.Á. X, C., právne zastúpeného T.. F. T., J. J. P. P. S.M. XXXX/XX, U., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e výživné otca na mal. R. N., M.. XX.XX.XXXX určenému rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. XC XX/XX-XX zo dňa 19.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010, a to zo sumy 33,00 Eur mesačne na sumu 60,00 Eur mesačne, a to od 01.09.2011 do budúcna ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
II. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť matke zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2011 v sume 81 Eur, ktoré je otec p o v i n n ý matke zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu pod spis. zn. XC XX/XX zo dňa 19.01.2010 tak, že by zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. zo sumy 33,00 eur na sumu 120,00 Eur mesačne od 01.09.2010 do budúcna.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu pod spis. zn. XC XX/XX zo dňa 19.01.2010 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 33,00 eur.
Oproti poslednej úprave došlo k podstatnej zmene na strane maloletého dieťaťa, keďže maloletá od septembra začala navštevovať prvý ročník základnej školy, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili výdavky
spojené so zakupovaním školských potrieb, oblečenia, stravy a pod. Maloletá začala navštevovať krúžok hravej angličtiny a pohybový krúžok, ktoré zvýšili výdavky na uspokojovanie jej potrieb. Je to zdravé a živé dieťa, rada by navštevovala aj iné krúžky, ako jej spolužiaci, najmä tanečný krúžok, avšak z finančných dôvodov si to nemôže dovoliť.
Na pojednávaní v tejto veci matka uviedla, že suma 33 € mesačne nepostačuje na pokrytie potrieb dieťaťa, keďže od septembra 2010 nastúpila maloletá do základnej školy. preto aj matka žiada zvýšenie výživného od uvedeného dátumu. Okrem maloletej má matky vyživovaciu povinnosť aj voči mal. T., M.. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je otec mal. R. a platí na jeho výživu sumu 33 € mesačne, maloletý navštevuje materskú školu, kde matka platí sumu 20 eur mesačne. Maloletá je žiačkou 2. ročníka základnej školy, navštevuje krúžky hravá angličtina a informatika, kde matka musí zakupovať ďalšie knihy a zošity, mesačne ju to vyjde asi na 4-5 eur, maloletá sa stravuje doma. Matka dosahuje v zamestnaní príjem okolo 500 eur mesačne, deťom platí poistenie 17 eur a 20 eur, poistenia na seba 21 eur mesačne. Žije v dome svojich rodičov, prispieva im sumou 80 eur mesačne. Spláca úver na auto, ktoré užíva otec mal. detí, vo výške 160 eur mesačne, tak sa dohodli pri vyporiadaní BSM. Dcéra nemá doma vlastný počítač.
Otec mal. dieťaťa na uvedenom pojednávaní uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí. Je ochotný platiť dcére spomínané krúžky. Vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom. Žije u svojho otca, mesačne mu dáva 70 eur. Pracuje ako živnostník v stavebných prácach, zárobok má rôzny, aj vzhľadom na vplyv poveternostných podmienok, keď je chladnejšie, pracuje 8 hodín, to je okolo 500-600 eur, ak je teplejšie, má ja 700 eur mesačne. Pôžičky nemá. Platí poistenie na každé dieťa po13 eur, na seba 16,60 eur, dobrovoľne platí nemocenské poistenie 22 eur, okrem výživného kupoval deťom hračky, oblečenie, papuče, s deťmi má upravený styk, je s nimi v kontakte. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku na uvedenom pojednávaní rozhodnutie ponechal na zvážení súdu.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom oboch rodičov mal. dieťaťa, oboznámením sa s obsahom celého spisu, najmä s listinnými dôkazmi o zárobkových pomeroch oboch rodičov a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: XC XX/XXXX mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Posledné rozhodnutie o určení výšky výživného bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu Kežmarok spis. zn. XC XX/XXXX zo dňa 19.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov a schválil rodičovskú dohodu o zverení mal. detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na ich výživu na každé dieťa vo výške 33 eur, súčasne bol upravený aj styk otca s mal. deťmi.
K zmene pomerov u mal. R. došlo od tohto posledného rozhodnutia, a to nástupom maloletej do základnej školy dňom 01.09.2010, čím sa nepochybne zvýšili výdavky spojené s jej výživou a výchovou, keďže začala navštevovať aj mimoškolské krúžky, s čím sú opäť spojené zvýšené výdavky.
U rodičov k výraznej zmene pomerov nedošlo, matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti U. B. a otec je živnostníkom, ktorý pracuje v oblasti stavebníctva. Výška príjmov u oboch rodičov sa taktiež výrazne nezmenila.
Takto vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. dieťa je čiastočne dôvodný. Keďže došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov v rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, odôvodňuje to záver súdu o potrebe zvýšenia výživného na toto mal. dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia ZR výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je teda základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru o potrebe zvýšiť výživné na maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v januári 2010 došlo k zmene pomerov u mal. dieťaťa, nakoľko sa zvýšili náklady spojené s jeho prirodzeným fyzickým rastom a vývojom, t.j. zakupovanie stravy, oblečenia, obuvi a s prípravou na jeho budúce povolanie, Mal. R. v čase posledného rozhodovania navštevovala materskú škôlku, v súčasnosti navštevuje 2. ročník základnej školy. Tvrdenie otca, že už v čase uzatvárania rodičovskej dohody maloletá navštevovala základnú školu, neobstojí z časového hľadiska, keďže maloletá do školy nastúpila od septembra 2010, rodičovská dohoda bola schválená dňa 19.01.2010. Pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o mal. dieťa osobne stará a uhrádza všetky potrebné a bežné výdavky spojené s jeho zdravím, výchovou, výživou a starostlivosťou o domácnosť, zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že príjem matky sa za uvedené obdobie viac menej nezmenil, a že otec doposiaľ súdom stanovené výživné plnil pravidelne. Vychádzajúc z preukázaných príjmov otca ako povinného, má súd za to, že primeraným výživným zodpovedajúcim schopnostiam a možnostiam otca je suma 60 Eur mesačne. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec mal od 13.09.2010 do 15.03.2011 pozastavenú živnosť, čo však neodôvodňuje záver, že nemožno
vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného aspoň čiastočne, keďže otec sám na pojednávaní uviedol, že naďalej pracuje ako živnostník, špecifikoval aj výšku svojich príjmov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na mal. dieťa.
Súd teda po zvážení všetkých okolností, posúdení možností otca platiť zvýšené výživné, posúdení pomerov matky a maloletého dieťaťa mal za to, že je dôvodné zvýšiť výživné na mal. dieťa, avšak nie vo výške požadovanej matkou a taktiež nie od doby požadovanej matkou. Túto výšku ako aj dobu, za ktorú by musel súd určiť otcovi spätne dlžné výživné súd vzhľadom na súčasné príjmy otca považuje za neopodstatnenú a má za to, že ak by zvýšil výživné otca vo výške požadovanej matkou a za obdobie požadované matkou, otec by nebol schopný pokryť svoje odôvodnené výdavky na živobytie a mohol by sa dostať do omeškania s platením výživného, s čím sú spojené ďalšie právne následky, ktoré by však nemuseli vyriešiť podstatu problému, a to platenie výživného otcom riadne a včas.
Súd určoval výživné spätne od 01.09.2011 k poslednému dňu mesiaca, v ktorom rozhodoval o podanom návrhu matky, teda do 30.11.2011 s tým, že otcovi mal. dieťaťa vypočítal dlžné výživné za toto obdobie. Uvedeným spätným zvýšením vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie 3 mesiacov, od 01.09.2011 do 30.11.2011, spolu vo výške 81 Eur (3 mesiacov x 27,- Eur).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považoval súd zvýšenie výživného na mal. dieťa za dostatočné a primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd podotýka, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a zároveň povinnosťou rodiča. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).