Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-126-2011.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Ro/209/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žH. P. Z. L., H..U.., T. XX, X., N.: XXXXXXXX proti žalovanej J. Ž., B.. XX. XX. XXXX, O. X. T. XX, W., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie XX,XX eur
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť na náhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 25. 9. 2005 do 14. 8. 2009 vo výške XX,XX eur. Suma nákladov zahŕňala mesačné paušálne platby, ktoré boli za uvedené obdobie vyplatené všeobecnému lekárovi žalovanej, a ktoré sa vyplácajú len z titulu evidencie žalovanej ako pacienta bez ohľadu na to, či bola na vyšetrení alebo nie. Dôvodom uplatnenia nároku mal byť zánik verejného zdravotného poistenia žalovanej, po naplnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 3 zák. č. 580/04 Z. z. o zdravotnom poistení v spojení s ustanovením § 5 ods. 2 citovaného zákona, keďže žalovaná sa mala dlhodobo zdržiavať v cudzine, a mala tam byť zdravotne poistená, keď za dlhodobý pobyt sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca doložil do súdneho spisu kópiu listinných dokladov - predtlač čestného vyhlásenia, ktoré bolo vystavené na meno žalovanej ako poistenca, podpísané menom „Ž." a podaného dňa 14. 8. 2009 v Rožňave na bližšie neidentifikovanej pobočke žalobcu, z ktorého nevyplývala ani identifikácia osoby, ktorá čestné vyhlásenie podávala, ani zamestnanca, ktorému malo byť čestné vyhlásenie odovzdané. Na vopred pripravenom vzorovom čestnom
-2- 18C 126/11-45
vyhlásení mala žalovaná vyhlásiť, že v období od 25. 9. 2005 bola vo Veľkej Británii zdravotne poistená v systéme sociálneho zabezpečenia spĺňajúceho ustanovenia § 3 ods. 4 zák. č. 580/04 Z. z. v znení neskorších predpisov. K čestnému vyhláseniu nebol pripojený žiadny doklad, z ktorého by sa dala vyvodiť hodnovernosť v ňom uvedených údajov. Ako podporné dôkazy preukazujúce, že osoba žalovanej mala byť dlhodobo mimo územia SR a poistená v inom členskom štáte, žalobca pripojil tiež kópiu čestného vyhlásenia Ž. N., ktorú označil za matku žalovanej. Táto na zhodnej predtlači čestného vyhlásenia
uviedla, že v období od 25. 9. 2005 bola zdravotne poistená z titulu pracovnej zmluvy vo Veľkej Británii. Existencia pracovného vzťahu bola preukázaná potvrdením zamestnávateľa - ANAM´S Restaurant Bradford Veľká Británia o tom, že menovaná bola zamestnaná v ich spoločnosti od 25. 9. 2005 do 30. 6. 2006. V rovnakom období u zhodného zamestnávateľa vykonával práce aj Y. Ž., ako to vyplývalo z potvrdenia tejto spoločnosti, ktoré bolo pripojené k odhláške poistenca - žalovanej J. Ž., podpísanej dňa 14. 8. 2009 Y. Ž.. Ako dátum zániku poistného vzťahu je uvedený deň 24. 9. 2005. Podpisové vzory „ Žiga" na odhláške poistenca a na čestnom vyhlásení žalovanej vykazujú zjavnú nezhodu. Podľa vyjadrení žalobcu Irena Žigová, Jozef Žiga boli rodičmi J. Ž., ich vzájomný príbuzenský pomer však nebol nijako dokladovaný, ani súvislosť medzi pracovným pôsobením tvrdených rodičov žalovanej a zánikom poistného vzťahu žalovanej.
Opatrovník žalovanej sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný sa nezúčastnil, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Obč. súd. por.
Podľa § 120 ods. 1 Obč. súd. por. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Môže výnimočne vykonať aj iné ako navrhli účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 Obč. súd. por., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyjde za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať, že tvrdenie o zániku verejného zdravotného poistenia žalovanej je pravdivým, a že na jeho základe možno vyvodiť nároky voči žalovanej. Predložené listinné dôkazy však nijakým spôsobom tieto okolnosti nepreukazujú. Nie je možné stotožniť osobu, ktorá čestné vyhlásenie o zániku verejného poistenia žalovanej podala, a v konaní neboli predložené ani žiadne doklady o tom, aby došlo k zániku poistného vzťahu žalovanej. Nie je zrejmé, z ktorých okolností žalobca vyvodil, že žalovaná bola dlhodobo mimo územia SR a poistená na území iného členského štátu, keď o týchto skutočnostiach žalobca nedisponoval žiadnymi dokladmi. Za týchto okolností teda nemožno vyvodiť, aby došlo k zániku verejného zdravotného poistenia.
-3- 18C 126/11-46
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 580/04 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona v poisťovníctve za poistenca sa na účely zákona považuje fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Povinne verejne zdravotne poistenou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR; to neplatí ak a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b/ vykonáva samostatnú zárobkú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (§ 3 ods. 2 zák. č. 580/04 Z. z.).
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 580/04 Z. z. verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona , u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území SR, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2, písm. a, b c/. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie vzniká dňom prihlásenia do zdravotnej poisťovne.
Pokiaľ ide o zánik verejného zdravotného poistenia, podmienky zániku vyplývajú z ustanovenia § 5 zák. č. 580/04 Z. z., ktorý uvádza, že verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území SR verejné zdravotné poistenie zaniká deň predo dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a, b, c/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území SR. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia zo zdravotnej poisťovne.
Vychádzajúc z vymedzených zákonných ustanovení, doložených listinných dôkazov, nebolo možné konštatovať vznik práva žalobcu na plnenie vo vzťahu k žalovanej z dôvodu zániku verejného poistenia. Aj dodatočne pripojené potvrdenie o pracovnom vzťahu IG. Ž. H. Y. Ž., ktorí mali byť rodičmi žalovanej deklaruje trvanie pracovného pomeru a možnú existenciu poistenia vo Veľkej Británii, len v období od 25. 9. 2005 do 30. 9. 2006. Pritom u fyzickej osoby, u ktorej sa skončia podmienky, pre ktoré došlo k zániku verejného zdravotného poistenia sa verejné zdravotné poistenie opätovne obnovuje, a to dňom nasledujúcim po dni zániku týchto skutočností. Iba dobrovoľné zdravotné poistenie vzniká prihlásením sa do zdravotnej poisťovne. Nie je tak vôbec zrejmé, na základe akých skutočností žalobca vyvodzoval zánik poistenia u žalovanej, keď nemal preukázané žiadne okolnosti zániku zdravotného poistenia a v prípade, že by tak sa stalo, je nanajvýš dôvodné usudzovať, že došlo opätovne k vzniku verejného zdravotného poistenia.
Súčasne súd poukazuje aj na povahu uplatňovanej pohľadávky, ktorú nie je možné podľa názoru súdu považovať za náklady zdravotnej starostlivosti, na ktorých náhradu by vznikla poisťovni nárok proti poistencovi. Predmetom sporu sú paušálne mesačné platby vyplácané všeobecnému ošetrujúcemu lekárovi, u ktorého je poistenec vedený ako pacient, a tieto platby sa poskytujú bez ohľadu na skutočnosť, či pacient bol u lekára na ošetrení alebo nie.
Podľa §2 zák.č. 576/04 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, sa za zdravotnú starostlivosť považuje
-4- 18C 126/11-47
súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predlženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality života, zdravého vývoja budúcich generácii. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenziráciu, diagnostiku, liečbu biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je poskytovanie stravovania počas ústavnej starostlivosti, poskytovanie pobytu na lôžku, spracovanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia, štatistické spracovanie lekárskeho predpisu a poukazu na účely zdravotného poistenia, doprava, pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti, vypracovanie lekárskeho posudku, poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie (§ 13 zák. č. 576/04 Z. z.).
Úhrada mesačných paušálnych platieb tzv. kapitačného paušálu, ktorú vypláca poisťovňa lekárovi za každého poistenca, ktorého vedie ako svojho pacienta, nespadá pod žiadnu charakteristiku zdravotnej starostlivosti, ale odráža len spôsob paušálneho prerozdelenia finančných prostriedkov zo zdravotného poistenia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V prejednávanom prípade žalobca bol v konaní procesne neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania, na strane žalovanej žiadne preukazateľné
trovy konania nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
-5- 18C 126/11-48
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.