Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoP-68-2011.pdf
PDF · 70.98 KB
No categories available
15CoP/68/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloleté deti A., C., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú U. W., B. M. T. v A. A., ako opatrovníkom, deti matky M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., N.. B. č.X a otca Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., Q. č.X, t.č. bytom D., Q. č.XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.10.2011, č.k. 32P/158/2011-79, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa domáhal zníženia výživného zo sumy 220 eur určených na obidve deti spolu na minimálne výživné, t. j. na sumu 25,38 eur na každé dieťa zvlášť. Uviedol, že od posledného rozhodnutia sa podstatne zmenili jeho pomery, od apríla 2011 zostal práceneschopný a od 01.06.2011 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Jeho jediným zdrojom príjmu od apríla a mája 2011 bola nemocenská dávka vo výške 170 eur a od 01.06.2011 len podpora v nezamestnanosti v najvyššej výške.
Matka s návrhom nesúhlasila poukazujúc na to, že otec je schopný v zime si zarobiť aj 1.600 eur a počas letného obdobia 500 eur mesačne. Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť.
Po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázané, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/384/2008-34, zo dňa 30.04.2009, kedy bolo určené výživné spolu na obidve deti 220 eur mesačne. Otec ako samostatne zárobkovo činná osoba dosahoval príjem 1.000 eur v čistom. Matka dosahovala príjem 560 eur v čistom. V súčasnosti otec obýva 1-izbový byt v podnájme spolu s priateľkou, kde mesačné výdavky dosahujú 150,50 eur. Od 01.04.2011 do 01.06.2011 bol práceneschopný a počas trvania PN poberal nemocenské dávky vo výške 170 eur. Od 28.02.2011 má pozastavené živnostenské oprávnenie. Od 01.06.2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá podporu v nezamestnanosti v najnižšej výške. Počas podnikania vykonával len jednu činnosť na základe mandátnej zmluvy z roku 2004, ktorá naposledy bola predĺžená do 31.05.2011. Súd taktiež konštatoval, že ako nezamestnaný sa informoval osobne na zamestnanie v štyroch obchodných spoločnostiach. Zo strany úradu práce mu nebola ponúknutá žiadna práca. Zároveň bolo zistené, že prebieha konanie o zapretie otcovstva k maloletým deťom.
Príjem matky predstavuje 654,79 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že otec je nezamestnaný, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a má preukázaný znížený príjem. Zároveň skúmal príčinu straty zamestnania a príjmu. Vychádzal z predpokladu, že otec nepreukázal žiadnu objektívnu príčinu, pre ktorú pozastavil živnostenské oprávnenie, ako aj predĺženie mandátnej zmluvy. Jeho zdravotný stav je dobrý, doterajšie skúsenosti a prax mu umožňujú uplatniť sa na trhu práce, a preto návrh považoval za účelový, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že je povinnosťou otca si zabezpečiť príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi.
Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že mu bude znížené na výživné na minimálnu zákonom stanovenú čiastku po 25,38 eur.
V dôvodoch odvolania namietal, že prvostupňový súd pochybil, keď nepochopil dôvody, pre ktoré návrhu podal. Ako živnostník vykonával činnosť na základe mandátnej zmluvy. Obchodná spoločnosť odpovedala na dopyt súdu v súlade s mandátnou zmluvou tak, aby nebolo porušené obchodné tajomstvo. Zdôraznil, že obchodnej činnosti, pre ktorú činnosť vykonával, skončila zmluva s V. Y. B., pre ktorých vykonávajú činnosti prostredníctvom jeho osoby. Zmluva, ktorá bola uzatvorená v roku 2004 bola predlžovaná dodatkami až do 31.05.2011. Potom nebola obnovená. Od 01.06.2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a poukázal na to, že od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou a ošatením detí.
Matka vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľ si neplní vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že je stále platný rozsudok, ktorým bolo určené výživné. Výživné je vyplácané formou náhradného výživného.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods.l písm.h/ O.s.p..
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie neodôvodňuje vydanie rozhodnutia v znení, ako to urobil prvostupňový súd, pretože vykonané dokazovanie je v rozpore s jeho hodnotením. Prvostupňový súd preto vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav. Predovšetkým treba zdôrazniť, že pokiaľ súd dospel k záveru, že otec je nezamestnaný, je riadne evidovaný na úrade práce a poberá podporu v nezamestnanosti, taktiež konštatuje, že došlo preukázateľne k zníženiu jeho príjmu, nie je žiadny dôvod preto, aby z takto vykonaného dokazovania nevychádzal. Odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré vychádza z účelovosti podaného návrhu, je právne nepodložené a ide len o určitú domnienku, ktorú súd prevzal z tvrdenia a vyjadrenia matky. Závery súdu o tom, že je povinnosťou otca zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, sú len úvahou súdu, ale nevychádzajú zo zákonnej úpravy. Ide skôr o morálne hľadisko, ktoré je však možné naplniť vtedy, ak sú splnené podmienky pre to, aby otec mal možnosť takto konať. Bolo preukázané, že stratil nateraz príjem a nebolo preukázané, že by sa tak stalo z jeho viny. Pokiaľ by súd ponechal doterajšie výživné, otca vystaví jednoznačne možnosti trestného stíhania, a to bez toho, aby otec mal dostatok možností sa takémuto postupu brániť.
Pokiaľ súd konštatuje, že výšku nemocenských dávok otec ovplyvnil uhrádzaním odvodov v čase vykonávania podnikateľskej činnosti, ide o úvahu súdu, z ktorej však nemožno pri rozhodovaní vychádzať. Právna úprava odvodov je taká, aká je. Je na živnostníkovi, aké odvody uhrádza a pokiaľ to zákon dovoľuje, žiaľ, je to vždy v najnižšej možnej miere. Táto skutočnosť však nie je dôvodom pre to, aby súd nezohľadňoval skutočnosť, že otec sa stal nezamestnaný a že nemá príjem preto, aby mohol platiť výživné v doterajšej výške. Je nepochybné, že závery vykonaného dokazovania sú v zjavnom rozpore s jeho hodnotením, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ okresný súd na základe podnetov matky a predložených dôkazov dospeje k záveru, že u otca sú možnosti a schopnosti riadne platiť výživné, pretože to jeho príjem odôvodňuje, potom môže súd pri vyhodnotení dôkazov z toho vychádzať. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že príjem otca dovoľuje platiť v danej výške výživné ani nebolo preukázané, že by z vlastnej viny prišiel o zamestnanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.