Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-172-2011.pdf
PDF · 68.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/172/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817 proti povinnému F. S., bytom M. L. M. F., A. P. XXXX/ X, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. februára 2011, č.k. 5Er/701/2010-18 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 50 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,95 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v dôsledku toho, že uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Er/701/2010-12 zo dňa 01.12.2010, ktorým sa námietkam proti exekúcii vyhovelo, nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu zastavil. Dňa 22.12.2010 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekučného konania. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (v znení platnom od 01.05.2008) odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 77,95 Eur, ktoré predstavujú: Paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur, spolu 40 Eur (§ 14 ods. 1, § 26 cit. vyhlášky) a náhradu hotových výdavkov (poštovné, poplatky, ostatné) v sume 37,95 Eur (§ 22 cit. vyhlášky). Spolu trovy exekúcie spolu s DPH predstavujú sumu 77,95 Eur. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku patrí DPH len z odmeny exekútora, nie z náhrady hotových výdavkov. Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času vo výške 9,24 Eur za zanesenie každej listovej zásielky z úkonov na poštu. V zmysle ust. § 23 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Sídlo exekútorského úradu je v Novom Meste nad Váhom, kde sa zároveň nachádza pošta. Na základe uvedeného tunajší súd náhradu za stratu času exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu a to len proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol ho zmeniť tak, že mu budú priznané trovy exekúcie vo výške 82,50 eur. Namietal, že súd prvého stupňa mu priznal paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, keď podľa vyhlášky č. 569/2008 Zb. s prihliadnutím na zavedenie eura v Slovenskej republike od 1. januára 2009 mala byť odmena podľa § 26 citovanej vyhlášky a priznaná zaokrúhlene v sume 33,50 eur. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal náhradu za stratu času vo výške 9,24 eur za zanesenie každej listovej zásielky z úkonov na poštu, keď v zmysle § 23 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Zb. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Poukázal na to, že strata času
uvedená vo vyúčtovaní trov exekučného poriadku bola stratu času na ceste so sídla exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom na pobočku Slovenskej pošty, a.s. na ulici Weiseho 17, Nové Mesto nad Váhom v dĺžke 1,79 km, strata času spojená so zasielaním zásielok a cesta späť do sídla exekútorského úradu. Samotný čas variuje od dopravnej situácie, ako aj počtu klientov na pošte v poradí pred zamestnancom. Priemerný čas za dlhé časové obdobie bola vypočítaná polhodina za taký úkon. Zároveň doplnil vyúčtovanie trov exekúcie vrátane trov odvolania.
Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Zb. v znení účinnom od 01.05.2008 odmenu vo výške 33,19 eur po zaokrúhlení podľa § 26 cit. vyhlášky odmenu vo výške 33,50 eur. Po preskúmaní predloženej špecifikácie a exekučného spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatoval, že ustanovenie § 14 ods. 1 cit. vyhlášky presne určuje minimálnu odmenu súdneho exekútora, a to sumu 33,19 eur. Táto suma je výslovne určená predmetným právnym predpisom a nemožno ju zaokrúhliť postupom podľa § 26 vyhlášky, z ktorého dikcie vyplýva, že upravuje postup pri výpočte a následnom zaokrúhľovaní odmeny súdneho exekútora, ktorá vychádza zo základu na jej určenie, teda pri výpočte odmeny v zmysle § 4 a § 5 cit. vyhlášky. Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je upravená špecifickými ustanoveniami a to § 14 a § 15 cit. vyhlášky, v ktorých je odmena fixne stanovená buď minimálnou sumou 33,19 eur alebo príslušným počtom paušálnych úkonov po 3,32 eur, a pri jej určení sa nevychádza zo základu odmeny podľa § 4 cit. vyhlášky. Z tohto dôvodu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že súdnemu exekútorovi patrí minimálna zákonná odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky v sume 33,19 eur. Ďalšej k námietke súdneho exekútora uvádzanej v odvolaní odvolací súd dodáva toľko, že náhrada za stratu času v zmysle § 23 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Zb. patrí súdnemu exekútorovi len za úkony exekučnej činnosti vykonávané v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu. Z obsahu spisu a vyúčtovania trov však nevyplýva, že by exekútor v danej veci vykonal nejaký úkon exekučnej činnosti mimo sídla jeho úradu. Odovzdanie písomnosti exekútora na poštovú prepravu nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti, a preto mu ani nemôže byť priznaná náhrada za čas strávený cestou z úradu na poštu.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.