Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-47-2023.pdf
PDF · 144.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XX, I., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., pochádzajúceho z matky H. T., C.. X.X.XXXX, D. S. H. XX, I., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom Štúrova 27, Košice, a z otca W. A., C.. XX.X.XXXX, D. S. V. XX, I., právne zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice II) č. k. 43P/86/2019-850 zo dňa 24.10.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II. ods. 3 a 4.
II. Mení rozsudok vo výroku V. v časti o povinnosti matky nahradiť štátu trovy konania tak, že štátu proti matke náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Z v e r u j e mal. B. A.X., C.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude vykonávať tak, že otec bude vykonávať striedavú osobnú starostlivosť každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka 13,00 hod. do nasledujúceho pondelka 13,00 hod. Matka bude vykonávať striedavú osobnú starostlivosť každý párny kalendárny týždeň od pondelka 13,00 hod. do nasledujúceho pondelka 13,00 hod. Dieťa si rodičia vyzdvihnú v školskom zariadení, v prípade voľna pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí.
Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť:
Počas Vianočných sviatkov: Otec je oprávnený zabezpečovať maloletému starostlivosť v nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 9,00 hod. do 30.12 do 18,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 18,00 hod. do 7.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod.
Matka je oprávnená zabezpečovať maloletému starostlivosť v párnom kalendárnom roku od 22.12 od 9,00 hod. do 30.12 do 18,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 18,00 hod. do 7.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov: Otec je oprávnený zabezpečovať maloletému starostlivosť v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného štvrtku od 16,00 hod. do Veľkonočného utorka do 16,00 hod. a matka v párnom kalendárnom roku od Veľkonočného štvrtku od 16,00 hod. do Veľkonočného utorka do 16,00 hod.
Počas jarných prázdnin je otec oprávnený zabezpečovať maloletému starostlivosť v párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 16,00 hod. do nasledujúcej nedele posledného dňa prázdnin do 16,00 hod. a matka v nepárnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 16,00 hod. do nasledujúcej nedele posledného dňa prázdnin do 16,00 hod.
Počas letných prázdnin
- matka je oprávnená zabezpečovať maloletému starostlivosť od 1.7. od 18,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 18,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod. - otec je oprávnený zabezpečovať maloletému starostlivosť od 15.7. od 18,00 hod. do 1.8. do 18,00 hod. a od 15.8. od 18,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.
Rodičia sú povinní maloletého počas osobitnej úpravy si odovzdávať pred bytom rodiča, ktorému starostlivosť končí.
Rodičia sú povinní sa navzájom písomne informovať o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách ako aj o aktuálnych mimoriadnych a podstatných veciach najneskôr ku dňu odovzdania dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti druhému rodičovi, ktorý osobnú starostlivosť preberá.
Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, je povinný zabezpečiť druhému rodičovi telefonický kontakt s dieťaťom vždy v utorok a štvrtok od 17,00 hod. do 17,30 hod.
Obaja rodičia sú oprávnení mal. B. A. zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Určuje otcovi prispievať na výživu mal. B. sumou vo výške 80 € mesačne k rukám matky k 15 - temu dňu v mesiaci vopred, od 26.8.2019 do 28.12.2020.
Určuje matke prispievať na výživu mal. B. sumou 50 € mesačne k rukám otca k 15 - temu dňu v mesiaci vopred, od 29.12.2020 do 6.3.2021.
Určuje otcovi prispievať na výživu mal. B. sumou 80 € mesačne k rukám matky k 15 - temu dňu v mesiaci vopred od 7.3.2021 opakovane do budúcna počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Dlžné výživné na za obdobie od 26.8.2019 do 31.10.2022 vo výške 1871 € je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. Nariaďuje nad výchovou mal. B. A., C.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie dohľad po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
IV. Ukladá maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. (ÚPSVaR I.) po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Výchovné opatrenia sa budú realizovať v súčinnosti s ÚPSVaR I., ktorý bude súdu podávať správy o maloletom každé 3 mesiace počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.
V. Priznáva štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 468,80 Eur.
Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 234,40 €.
Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 234,40 €.
Obaja v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi rodičmi je výrazne negatívne nastavenie a sú vo vzájomnom konflikte, ktorý pôsobí negatívne na maloleté dieťa a to prejavmi rôznych zdravotných problémov, ktoré sú spojené s jeho psychickým prežívaním. Maloletý napriek tomu prejavoval túžbu tráviť čas s mamkou aj ockom. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v čase jeho rozhodovania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili niektorému z rodičov v starostlivosti o maloletého. Zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou starostlivosti počas prázdnin a sviatkov.
4. K určeniu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie dôvodil, že vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne považoval s prihliadnutím na príjem otca za primeranú jeho možnostiam a zodpovedajúcu potrebám maloletého dieťaťa, v tom čase X-ročného navštevujúceho predškolské zariadenie. Od 29.12.2020 bol maloletý na základe neodkladného opatrenia vo výlučnej starostlivosti otca, následne bol maloletý vo výlučnej starostlivosti matky a od prelomu mesiacov 4/5 roku 2021 v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Počas výkonu osobnej starostlivosti otcom určil súd prvej inštancie výživné matke vo výške 50 eur, ktorú považoval za primeranú možnostiam matky, ktorá má vážne zdravotné problémy a jej príjmy sú odkázané na dávky zo sociálneho systému. Odkedy sa rodičia v starostlivosti o maloletého striedajú, považoval súd prvej inštancie za dôvodné ponechať výživné zo strany otca vo výška 80 eur z dôvodu, že matka poberá len invalidný dôchodok, prídavok na dieťa a príspevky na kompenzáciu, pričom vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nemá možnosť si svoj príjem zvýšiť. Príjem otca v čistom je 600 eur plus 100 eur na tringeltoch.
5. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 , § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
6. Súd prvej inštancie uložil nad výchovou maloletého dohľad po dobu 12 mesiacov, čo považoval za potrebné vzhľadom k zlej komunikácii rodičov a potreby zlepšenia ich vzájomných vzťahov v oblasti starostlivosti o dieťa.
7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách štátu dospel k záveru, že je spravodlivé, aby obaja rodičia znášali trovy spojené so znaleckým dokazovaním v celkovej výške 468,80 eura uhradené z prostriedkov Okresného súdu Košice II a túto povinnosť uložil rodičom rovným dielom každému vo výške 234,40 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Znalecké dokazovanie bolo primárne nariadené na návrh kolízneho opatrovníka, avšak so súhlasom oboch rodičov a v záujme maloletého je preto správne, aby sa na ňom podieľali obaja rodičia.
III. Obsah odvolania rodičov a vyjadrení k odvolaniam
8. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku odvolanie matka maloletého, a to proti výroku V. rozsudku. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že má vážne zdravotné problémy a jej príjmy tvoria výlučne dávky zo sociálneho systému. Priznanie náhrady trov štátu proti matke by nebolo vzhľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery spravodlivé a odporovalo by to dobrým mravom. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že matka nie je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 234,40 eura.
9. Voči napadnutému rozsudku podal odvolanie aj otec, a to proti výrokom I., II. v odseku 3 a odseku 4. Otec v odvolaní argumentoval tým, že ešte v roku 2019 začal avizovať Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny, ako aj súdu, že dieťa, ktoré malo v tom čase 4 roky, mu začalo rozprávať o tom, ako sa jeho mama divne chová, kričí a ubližuje mu, že má z matky strach. Po zakročení otca matka pristúpila k väčšej sebakontrole svojho správania voči maloletému synovi a incidenty, ktoré dieťa predtým otcovi popisovalo, sa už nerealizovali. Napriek masívnej psychologickej pomoci, ktorú zabezpečuje otec a tiež pomoci školského psychológa, dieťa trpí tikmi, únikom moču, únikmi stolice a neustále pribúdajú ďalšie psychologické prejavy nervového charakteru. Dieťa otcovi prezentuje, že k matke chodí s obavami. Po roku striedavej starostlivosti matka absolútne odmieta komunikáciu s otcom aj napriek jeho snahám. Vzájomná averzia animozita rodičov je po roku striedavej starostlivosti na vrchole. Otec vo svojom odvolaní opakovane poukazoval na to, že matka zľahčuje svoj zdravotný stav, čo spôsobuje, že v týždni, kedy je dieťa u nej, mešká do školy, nemá vypracované domáce úlohy. Matka X-ročné dieťa vysiela samo do obchodu na kolobežke cez vysoko frekventovanú štvorprúdovú cestu, dieťa samé posiela do školy a zo školy. Otec ďalej uviedol, že by bolo možno aj na prospech matke a jej zdraviu, ak by nebola súvisle v týždňovom intervale zaťažená starostlivosťou o X-ročné dieťa. Otec namietal, že síce súd prvej inštancie konštatoval pretrvávajúci antagonizmus medzi rodičmi, konštatoval, že rodičia vôbec účinne nekomunikujú, nedokážu dohodnúť sa na úhrade finančných potrieb dieťaťa, evidentne obaja majú úplne rozdielne výchovné prístupy, no na druhej strane toto všetko náležite nezohľadnil a nevyhodnotil ani fyzický a psychický stav maloletého dieťaťa po prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti po roku. Otec tiež namietal rozhodnutie o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletého syna sumou 80 eur mesačne a zároveň namietal určenie dlžného výživného za obdobie od 26.08.2019 do 31.10.2022. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nespravodlivé, nezákonné a za nelogické za situácie, kedy súd prvej inštancie disponoval aj dôkazmi o tom, že počas striedavej starostlivosti všetky výdavky na dieťa znášal výlučne otec. Sama matka neuviedla a nekonkretizovala žiadne výdavky na maloleté dieťa. Za nespravodlivý považuje otec aj výrok, že dlžné výživné v súdom určenej výške je povinný nahradiť do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku, bez možnosti splátok. Otec navrhol, aby odvolací súd zveril maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti a matke určil povinnosť prispievať na výživu syna. Zároveň, aby odvolací súd upravil stretávanie matky so synom. Zároveň otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom napadnutých odvolaním tak, že súd povinnosť prispievať na výživu dieťaťa od 07.03.2021 do budúcna žiadnemu z rodičov neurčuje.
10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ku skutočnostiam tvrdeným v odvolaní otca uviedla, že sú nepravdivé a zavádzajúce, rovnako ako tvrdenia v otcových podania v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto tvrdenia otca sú len pokračovaním jeho neustálej snahy vykresliť matku ako nespôsobilú na starostlivosť o vlastné dieťa a následne pozbaviť matku osobnej starostlivosti o dieťa. Otcove tvrdenia ohľadom nedostatočnej starostlivosti matky o maloletého, či dokonca strachu samotného dieťaťa z matky neboli akýmkoľvek spôsobom objektivizované, ide o subjektívne a jednostranné tvrdenia otca. Vykonaným dokazovaním bolo naopak preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará, dieťa má k nej vybudovaný pozitívny vzťah. Odmieta tvrdenia otca, že jej zdravotný stav bráni v plnohodnotnom výkone rodičovských povinností. Diagnóza skleróza multiplex je u matky stabilizovaná, nikdy nebola ústavne liečená a jej zdravotný stav si vyžaduje iba ambulantnú liečbu. Otec v minulosti opakovane kontaktoval policajný zbor so žiadosťou, aby policajná hliadka skontrolovala ju a dieťa s odôvodnením, že má o dieťa strach. Toto otcove iracionálne konanie nikdy neviedlo k žiadnym zisteniam, kedy by policajná hliadka konštatovala akékoľvek porušenie zákona. Je pravdou, že matka obmedzuje komunikáciu s otcom na nutné minimum, avšak to len z dôvodu, že otec je pri telefonátoch nepríjemný, agresívny a dožaduje sa telefonického kontaktu s dieťaťom viackrát denne v čase, keď je dieťa v starostlivosti matky. Toto správanie otca ju obťažuje a bráni jej v nerušenej starostlivosti o maloletého. Dieťa chodí do školy a zo školy buď s matkou, alebo dieťa vozí do školy autom sused, keďže jeho dcéra je spolužiačkou maloletého.
11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na všetkých argumentoch a skutočnostiach uvádzaných počas celého konania.
12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na skutočnosť, že otec opakovane uvádza nepravdivé skutočnosti a zavádzajúce tvrdenia, ktoré nemajú žiadnu oporu v objektívnej realite. Otec účelovo predkladá dôkazy, ktoré majú podľa jeho názoru preukazovať nespôsobilosť matky postarať sa o dieťa a snaží sa manipulatívnym spôsobom presvedčiť súd o svojej pravde. Na otca je na Okresnom súde Košice II podaná obžaloba pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, kde v rámci tohto skutku mal otec
spôsobovať matke psychické utrpenie. Taktiež pri preberaní dieťaťa došlo v minulosti k incidentu, kedy otec rozbil matke nos. Zotrvala na tom, že dieťaťu uhrádza všetko potrebné, keďže je v hmotnej núdzi, dieťa dostáva zo školy zadarmo všetky základné pomôcky, ktoré potrebuje k výučbe. Ostatné veci mu matka vždy dokúpi. Odvolanie otca navrhuje zamietnuť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a nariadil vo veci pojednávanie (§ 329 ods. 1 CSP) z dôvodu potreby doplnenia dokazovania.
14. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. synovi. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého B.K.T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok I.), zaviazal otca na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému B.K.T. sumou 80 eur mesačne od 7.3.2021 opakovane do budúcna počnúc právoplatnosťou rozsudku a rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 26.8.2019 do 31.10.2022 vo výške 1.871 eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok II. odsek 3. a 4.), a rozhodol o povinnosti matky nahradiť štátu trovy konania vo výške 234,40 eura (výrok V.). Otec v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti s rozšíreným stykom s matkou. Zároveň žiadal, že v prípade ponechania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil a dlžné výživné za obdobie od 26.08.2012 do 28.12.2020 určil vo výške 324,60 eura, ktoré je otec povinný nahradiť do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
15. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
16. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
17. Otec svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. syna do striedavej osobnej starostlivosti postavil na svojom presvedčení, že má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti matky o maloletého vzhľadom na jej zdravotný stav. Otec sa domáha zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť matky vo vzťahu k mal. dieťaťu s poukazom na zdravotný stav matky, ktorá trpí sklerózou multiplex.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca maloletého B.K.T. v odvolaní.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Odvolací súd pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu doplnil dokazovanie v odvolacom konaní vyžiadaním aktuálnych správ kolízneho opatrovníka, detskej psychologičky a pedopsychiatričky, potvrdením o príjme oboch rodičov, o zdravotnom stave matky a nariadením pojednávania, na ktorom vypočul oboch rodičov a zisťoval názor maloletého B.K.T..
22. Kolízny opatrovník v správe poukázal na veľmi zložitú a útočnú komunikáciu medzi rodičmi, konštatoval, že maloletý potrebuje stabilné prostredie, kde budú nastavené jasné pravidlá a dieťa nebude neustále vťahované do konfliktnej komunikácie medzi rodičmi. Z aktuálnej správy psychologičky,
ktorú maloletý dlhodobo navštevuje, vyplýva, že aktuálne chodí na terapeutické stretnutia striedavo s rodičmi, maloletý sa v prostredí matky primárne vyrovnáva s častejším krikom a zníženou frustračnou toleranciou u matky, ale vníma jej pozitívne nastavenia voči synovi. V prostredí otca je usporiadanie novej rodiny komplikované, vzťah dieťaťa a otcovej partnerky je skôr vzdialený, s jej dcérou dochádza k „súrodeneckým“ šarvátkam, s ktorými sa maloletý ťažko vyrovnáva. Primárne trpí neustálymi konfliktmi medzi rodičmi, ktoré ovplyvňujú jeho potrebu vnútorného bezpečia a pohody. Z potvrdenia o zdravotnom stave matky psychiatričkou vyplýva, že psychický stav matky je stabilizovaný, z hľadiska psychiatrického je schopná sa starať o maloletého syna. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 387,90 eura, dávku v hmotnej núdzi vo výške 143 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla vo výške 44,91 eura, peňažný príspevok súvisiaci s kompenzáciou výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia vo výške 24,96 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva jeho príjem v priemere vo výške 635,68 eura mesačne, pričom raz ročne je mu vyplácaný daňový bonus vo výške 681,60 eura. Z aktuálnej správy detskej psychiatričky, ktorú navštevuje maloletý s otcom, vyplýva diagnóza chronická stresová reakcia, detská depresia, enkoréza, obstipácie, pričom dieťa je bez manifestovaných psychotických prejavov. Z aktuálnej správy školy, ktorú maloletý navštevuje, vypracovanej triednou učiteľkou maloletého vyplýva, že zhoršené správanie bolo riešené konzultáciami s rodičmi, ako aj psychologickým vyšetrením v CPPP na pôde školy. V triede má kamarátov aj kamarátky, mierna forma agresívneho správania pretrváva a prejavuje sa predovšetkým počas prestávok. Pedagógov rešpektuje, jeho pozornosť počas vyučovacieho procesu je nestála. Maloletý sa 1 až 2-krát v mesiaci zúčastňuje sedení u školskej psychologičky. Komunikácia s rodičmi je v poriadku, obaja sú ochotní so školou spolupracovať. Príchody a odchody maloletého sú takmer vždy v sprievode dospelej osoby. Zdravotnú indispozíciu únik moču a stolice počas pobytu v škole neevidujú. Medzi rodičmi pretrváva naďalej napätá atmosféra a aj vzájomná nedôvera, čo maloletému neprospieva v oblasti rešpektovania či dôvery v rodiča.
23. Odvolací súd na pojednávaní vypočul rodičov maloletého, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a podaných odvolaniach.
24. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie a doplneného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Rozvrat v ich vzťahu nastal od 9/2019, kedy sa začali prejavovať aj vážne problémy v správaní ich maloletého syna, ako aj prejavy jeho prežívaného psychického stresu. Je možné presne určiť, že od začiatku rodičovského konfliktu sa výrazne menilo správanie sa maloletého a došlo k zhoršeniu jeho psychického stavu. Rodičia sústavne bojujú o dieťa, zaťahujú ho do vzájomného konfliktu a používajú ako prostriedok na vzájomné si vybavovanie účtov. Napriek vzájomnému rodičovskému konfliktu, ktorého intenzita pretrváva dodnes, sa maloletý opakovane od začiatku súdneho konania pri pohovoroch s kolíznym opatrovníkom vyjadroval spontánne, má rád oboch rodičov, jeho prianím je, aby opätovne žili ako rodina. Uvedené bolo potvrdené aj vykonaným znaleckým dokazovaním z odvetvia psychológie. Podľa záverov znaleckého posudku má maloletý rád oboch rodičov. Matke dôveruje, je s ňou rád, rešpektuje ju ako autoritu. Otca má rovnako rád ako mamu, vie s ním spontánne a hravo komunikovať. Znalkyňa konštatovala, že na výchove maloletého dieťaťa by sa mali podieľať obaja rodičia, ktorí majú dobré rodičovské predpoklady na jeho výchovu, mali by ich aj spoločne aplikovať. Obaja rodičia vedia, ako majú dieťa rozvíjať, stimulovať jeho rozvoj. Znalkyňa v prejednávanej veci tak vychádzala z vyhodnotenia psychologického vyšetrenia rodičov maloletého prostredníctvom psychodiagnostických metód, keď v danom prípade bolo potrebné zistiť, ktoré výchovné prostredie je najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého B.K.T.. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloletého, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloletého a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletého a v nadväznosti na to i vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté dieťa.
25. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nezaložil výlučne na záveroch znaleckého dokazovania svedčiacich v prospech tejto formy starostlivosti, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku), najmä výsluchov rodičov, ako aj listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za správne.
26. Odvolací súd zisťoval aj názor maloletého dieťaťa a to priamo rozhovorom s dieťaťom, ktorý vykonala zákonná sudkyňa (predsedníčka senátu) za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Prešove a kolíznej opatrovníčky. Maloletý sa prejavoval spontánne, hovoril o zážitkoch a čase trávenom s oboma rodičmi. Oboch rodičov má rád, má k nim vytvorený pozitívny, dôverný vzťah, chcel by, aby boli opätovne spolu ako rodina. Maloletý nesúhlasil, aby súd oboznámil rodičov s jeho podrobným vyjadrením, čo odvolací súd rešpektoval. Otcom prezentovaný názor odmietania matky zo strany mal. B.K.T. sa nepreukázal, naopak zistil sa reálny postoj dieťaťa k matke.
27. Z celého doposiaľ vykonaného dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu, je nepochybné, že rodičia svojho syna milujú, starajú sa o neho v súlade s jeho potrebami, maloletý má k obom rodičom vytvorený pozitívny, dôverný vzťah. Chce, aby obaja rodičia boli súčasťou jeho života. Jediným, ale tým najzávažnejším problémom je vzájomná averzia, rivalita, konflikt oboch rodičov, ktorý ich maloletého syna psychicky ubíja, čo sa následne prejavuje jeho zvýšenou agresivitou v škole a ďalšími psychickými prejavmi ako sú tiky, úniky moču, alopécia a podobne. Rodičia z dôvodu vysokej intenzity ich konfliktu nie sú schopní vnímať, že svojmu synovi škodia, spôsobujú mu psychický diskomfort, psychický stres. Vzájomne sa obviňujú, kto je zodpovedný za túto situáciu a nie sú ešte schopní prekonať svoju minulosť a rozpad vzťahu, čo má výrazný dopad na ich vzájomnú dôveru.
28. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku za prvotné hľadisko považoval najlepší záujem maloletého dieťaťa. Jedným z hľadísk posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je rozvoj vzťahových väzieb s blízkymi osobami. Z vyjadrení maloletého B.K.T. od začiatku konania, t.j. od roku 2019 doposiaľ, jednoznačne vyplýva, že chce byť s oboma rodičmi, má k nim vytvorený blízky vzťah. Taktiež bolo preukázané, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj dieťaťa. Odvolací súd nezistil na strane žiadneho z rodičov nič, čo by ho diskvalifikovalo zo starostlivosti o dieťa. Zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude najlepšie zabezpečené právo dieťaťa na starostlivosť a zachovanie väzieb s oboma rodičmi. Je pravdou, že pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by mala byť dobrá komunikácia rodičov, čo doposiaľ nefunguje. Zverením dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov s úpravou styku s druhým rodičom by však rodičovský konflikt nevymizol a výsledkom by bolo len to, že maloletý B.K.T. by bol obmedzený v styku s jedným z rodičov.
29. Súd prvej inštancie preukázateľne starostlivo a komplexne posudzoval záujmy maloletého, čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Súd vyhodnocoval záujem maloletého spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo, v dôsledku čoho rozhodol tak, že nevyhovel návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti prejednávanej veci a následky svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého, osobnosť rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah maloletého ku každému rodičovi.
30. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci neboli splnené podmienky pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože táto forma osobnej starostlivosti by lepšie nezaistila jeho potreby a nebola by v jeho záujme (v priebehu konania bolo zistené, že o.i. otec neustále spochybňuje rodičovskú rolu matky, čo vyústilo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého). Otcom dieťaťa tvrdená nedostatočná starostlivosť matky vo vzťahu k mal. B.K.T. nemôže byť sama osebe dôvodom pre vyhovenie návrhu otca. Správny bol v tejto súvislosti i záver súdu prvej inštancie, že v konaní bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Otec uvádzal svoje subjektívne tvrdenia, že starostlivosť matky bude mať nepriaznivý vplyv, pričom tieto tvrdenia dopĺňa svojimi úvahami. Uvedené tvrdenia však vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal a tieto neboli ani v rámci konania na súde prvej inštancie preukázané ako pravdivé. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia otca sú v rovine jeho subjektívnych pocitov a tvrdení, ktoré neboli žiadnym dôkazom preukázané. Bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne pochybenia, zdôrazňujúc pritom fakt, že starostlivosť matky o maloletého bola sledovaná a vyhodnocovaná priebežne, bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov.
31. Na to, aby došlo k zlepšeniu komunikácie a vzájomných vzťahov rodičov nariadil súd prvej inštancie rodičom a maloletému výchovné opatrenie na dobu 12 mesiacov, s tým, že ÚPSVaR I. je povinný podávať správy súd o maloletom každé tri mesiace. Realizácia výchovného opatrenia by mala obom rodičom pomôcť prekonať vzájomnú animozitu a pochopenie dôležitosti role druhého rodiča v živote dieťaťa. Zároveň je tu stanovený dohľad nad výchovu maloletého a v prípade preukázania nedostatočnej rodičovskej spôsobilosti zo strany niektorého z rodičov, dáva to súdu možnosť začať konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností bez návrhu, z úradnej moci.
32. V súvislosti s odvolacou námietkou otca k určeniu vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20-30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 0-5 rokov zodpovedá 11-15 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča a vo veku 6-9 rokov zodpovedá 13-17 % čistého príjmu povinného rodiča.
33. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
34. Zo zistenej príjmovej a majetkovej situácie oboch rodičov bolo preukázané, že aj pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti bolo dôvodné určenie výživného zo strany otca maloletého. Otec maloletého má čistý príjem v priemere 635 eur bez daňového bonusu, ktorý je mu vyplácaný jednorazovo ročne. V priebehu konania uvádzal príjem na tringeltoch vo výške 100 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá sa podieľa na úhrade spoločných potrieb domácnosti. Matka maloletého žije sama, poberá invalidný dôchodok v aktuálnej výške 387,90 eura, dávku v hmotnej núdzi vo výške 143 eur, peňažné príspevky na kompenzáciu spolu vo výške 69,87 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matka maloletého si svoj príjem nemôže zvýšiť z dôvodu svojho zdravotného stavu. Žije sama, teda všetky výdavky hradí len zo svojho príjmu. Aj napriek tomu, že maloletý základné školské pomôcky dostáva zo školy, keďže matka je v hmotnej núdzi, sú tu zvýšené výdavky spojené s jeho stravou z dôvodu, že trpí histamínovou intoleranciou. Otec má možnosť si svoj príjem zvýšiť nájdením si inej práce v odvetví gastro priemyslu, kde pracuje, môže si nájsť prácu, kde by jeho príjem nebol na úrovni minimálnej mzdy. Určenie výživného zo strany otca je tu plne dôvodné a v prospech maloletého dieťaťa tak, aby aj matka mala možnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa a aj napriek svojej diagnóze nebola limitovaná nedostatkom finančných prostriedkov. Výdavky na maloleté dieťa boli v konaní na súde prvej inštancie riadne preukázané a špecifikované v odôvodnení rozsudku v bode 9. a 61. odôvodnenia rozsudku.
35. Odvolací súd vychádzal aj z príslušného zákonného ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že zákon nechápe ako pravidlo, že sa výživné počas striedavej starostlivosti neurčí. Je to jedna z možných alternatív rozhodnutia súdu o výživnom pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti. Neobstojí teda odvolacia námietka otca, že ho súd prvej inštancie počas konania neupozornil, že uvažuje nad určením výživného pri zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie správne posúdil majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého syna sumou 80 eur mesačne pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
36. Otec maloletého podal odvolanie aj voči výroku II. odsek štvrtý napadnutého rozsudku o určení dlžného výživného za obdobie od 26.8.2019, teda od podaného návrhu na začatie konania do 31.10.2022 vo výške 1.871 eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec argumentoval tým, že ak by súd neurčil vyživovaciu povinnosť ani jednému z rodičov, tak dlžné výživné otca za obdobie od 26.08.2019 do 28.12.2020 by bolo vo výške 439 eur a dlžné výživné matky
za obdobie od 20. 05.12.2020 do 06.03.2021 bolo vo výške 114,40 eura, teda rozdiel medzi povinnosťou matky a otca vo výške 324,60 eura. Zároveň žiadal o možnosť uhradiť dlžné výživné v splátkach.
37. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, určenia dlžného výživného. Starostlivosť o maloletého bola od podania návrhu vykonávaná striedavo matkou a otcom v zmysle nariadených neodkladných opatrení počas konania, následne od prelomu 4/5 roku 2021 je maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Pri posudzovaní výšky výživného za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné vychádzať z dôkazov vyplývajúcich počas konania, kedy súd prvej inštancie nemal dostatočne zistené majetkové a príjmové pomery rodičov, pričom aj náklady na výchovu a výživu maloletého syna boli nižšie (v čase začatia konania maloletý navštevoval materskú školu) a rodičia maloletého v podaných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia nežiadali o určenie výživného. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery oboch rodičov pri určovaní vyživovacej povinnosti od začatia konania, kedy v čase, ak bolo dieťa v osobnej starostlivosti matky, určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne a matke, ak bolo dieťa v osobnej starostlivosti otca vo výške 50 eur mesačne. V zmysle toho riadne výpočtom, podrobne uvedeným v odôvodnení, určil výšku dlžného výživného zo strany otca.
38. Otec maloletého žiadal o umožnenie splátok na úhradu dlžného výživného. Odvolací súd k tomu uvádza, že v mysle § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné vyhlásením, teda stanovenie lehoty na úhradu dlžného výživného by bolo v rozpore s uvedeným ustanovením.
39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II. ods. 3 a 4. ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
40. Matka podala odvolanie aj voči výroku V. napadnutého rozsudku. Ako dôvod uvádzala, že má vážne zdravotné problémy a jej príjmy sú odkázané výlučne len na dávky zo sociálneho systému. Priznanie náhrady trov štátu proti matke by nebolo vzhľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery spravodlivé a odporovalo by to dobrým mravom.
41. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie uznesením pod sp. zn. 43P/83/2019 zo dňa 20.11.2019 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých.
42. Podľa § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
43. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
44. Podľa § 49 ods. 2 CMP, súd môže účastníkovi, u ktorého nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
45. Súd prvej inštancie v predmetnom uznesení o ustanovení znalca neuložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. O výške trov konania štátu, ako aj o nároku na náhradu trov konania štátu rozhodol súd v napadnutom rozsudku, teda v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predtým, ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, uloží súd účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu. Súd nemôže takúto povinnosť uložiť účastníkovi, u ktorého sú splnené podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku. Podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku sa skúmajú v intenciách § 254 CSP. Súd pri uložení tejto povinnosti skúma, či vzhľadom na pomery účastníka nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku. Táto konštrukcia vychádza z toho, že väčšina konaní v režime Civilného mimosporového poriadku spĺňa podmienky vecného oslobodenia od súdneho poplatku. O uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu rozhoduje súd vo forme uznesenia, ktorým zároveň nariaďuje znalecké dokazovanie. V prípade, ak účastník nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd pri rozhodovaní, komu uloží
zložiť preddavok na trovy dôkazu posudzuje to, kto daný dôkaz navrhol, v koho záujem je vykonanie tohto dôkazu, hoci taký dôkaz nenavrhol, kto uvádzal skutočnosti na ktorých preukázanie má byť daný dôkaz vykonaný.
46. Odvolací súd sa v súvislosti s odvolacou námietkou matky v prvom rade zaoberal tým, či matka spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Matka má príjem pozostávajúci len z dávok sociálneho zabezpečenia, teda uloženie povinnosti matke nahradiť trovy konania štátu by bolo v priamom rozpore s princípom spravodlivosti. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok vo výroku V. v časti o povinnosti matky nahradiť štátu trovy konania tak, že štátu proti matke náhradu trov konania nepriznáva.
47. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).