Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-238-2011.pdf
PDF · 105.74 KB
No categories available
13CoE/238/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Y. P., nar. X.XX.XXXX, bytom M., Y. XXXX/XX, pre vymoženie sumy 597,49 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 pod sp.zn. EX 2898/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/223/2005-19 zo dňa 17.3.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 227,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 2557/2005, Nz 25333/2005, NCRLs 24997/2005 zo dňa 5.6.2005 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom. Oprávnený podaním zo dňa 18.11.2010 žiadal o zmenu exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa v dôsledku návrhu súdneho exekútora skúmal zákonné podmienky vedenej exekúcie. Uviedol, že z exekučného titulu zistil, že notárska zápisnica bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim v mene povinného na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. Povinný zároveň v splnomocnení udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o advokácii.
Súd prvého stupňa citoval § 251 ods. 4, § 103 O.s.p., § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmluvu o úvere č. 4280608 zo dňa 21.10.2004 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.
Súd prvého stupňa taktiež zohľadnil ustanovenie § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktoré upravuje zmluvu o úvere vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že ustanovenie § 497 ObZ je lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy OZ t.j. §52 a nasl., ako predpisu pôsobiaceho k ObZ a k zákonu o spotrebiteľských úveroch, ako lex generalis. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere preto aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 497 a nasl. ObZ a ustanovením §52 a nasl. OZ.
Súd prvého stupňa ďalej citoval § 53 ods. 1, 3, 4 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na predtlači zmluvy o úvere a teda povinný ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, obsahom ktorej bolo uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Povinný sa svojim podpisom zároveň zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Súd prvého stupňa uviedol, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok ust. § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne neupravuje. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka poznamenal, že napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok povinného vo výške 917,25 eur, z čoho úver a poplatok za poskytnutie úveru predstavujú 597,49 eur, pričom uvedená suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 7.4.2005 do zaplatenia. Mal za to, že splnomocnený zástupca v rozpore s právnou úpravou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, uznal v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, boli iba zosumarizované a navyše zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, pretože pokiaľ ide o úrok z omeškania, na tieto bolo potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia.
Pokiaľ ide o samotný právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom, urobený Mgr. Kušnírom, tento považoval súd prvého stupňa za neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul síce existuje, ale nie je materiálne vykonateľná, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone, a preto dospel k záveru, že samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v nadväznosti na § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorí trpí takými právnymi vadami. Po preskúmaní exekútorom vyčíslených trov priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 227,46 eur, ktorá pozostáva z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti za prípravu podkladov na súpis nehnuteľností a výkon súpisu nehnuteľných vecí v trvaní 40 min, upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí v trvaní 10 min, t.j. 6,64 eur, paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v nadväznosti na § 15 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur, zisťovanie zamestnávateľa 3,32 eur, zisťovanie majetku
povinného 3,32 eur, spolu 5x 3,32 eur, DPH 20% z priznanej odmeny vo výške 4,65 eur, náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 9,60 eur, cestovných náhrad za pracovnú cestu dňa 31.1.2006 vo výške 174,96 eur a náhrady za stratu času za 19 začatých pol hodín vo výške 15,01 eur.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený zároveň namietal tvrdenia súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice a pokiaľ ide o udelené plnomocentvo poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Mal za to, že predmetná exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a z toho dôvodu a žiadal, aby súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a taktiež sa ani nestotožnil s priznanými trovami súdneho exekútora.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je z časti neprípustné a z časti nie je dôvodné.
Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania v tejto časti, zaoberal sa prípustnosťou odvolania proti tomuto výroku uznesenia súdu prvého stupňa.
Podľa § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.
Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.
Súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého uznesenia zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 8, 9 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu vo výroku o zmene súdneho exekútora, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné. Odvolací súd sa preto ani nemohol meritórne zaoberať odvolaním súdneho exekútora v tejto časti rozhodnutia.
Oprávnený podaným odvolaním napadol taktiež výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). Inou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.
V posudzovanej veci sa povinný dostal do omeškania s riadnym a včasným plnením záväzku, v dôsledku čoho oprávnený žiadal zaplatiť dlh naraz a uplatnil si aj zákonné právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (v danom prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.
Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu nepatrí hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči oprávnenému, teda v posudzovanej veci zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska zápisnica by takýto úkon nemohla obsahovať popri uznaní záväzku povinným a vyhlásení o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne rozlišovať a navzájom ich nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu (napríklad v súvislosti so zmenami podmienok úverovej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci dohodli v notárskej zápisnici) musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.
Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.
Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý na spísanie predmetnej notárskej zápisnice navyše splnomocnil svojho koncipienta Mgr. H. F., voči povinnému je v rozpore so zákonom o advokácii. Naviac, ak nie je preukázané, že podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania práv a záujmov povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom.
Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa 4.10.2007, M. a S., C - 429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ide napr. o vylúčenie určitých nárokov z uspokojenia v exekúcii a pod. Môže ísť aj o zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Podľa ustanovenia § 23 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
Správne poukázal súd prvého stupňa na to, že splnomocnenie, ktoré má byť súčasťou notárskej zápisnice, nie je podpísané účastníkmi dohody o plnomocenstve, keďže na tomto chýba podpis splnomocniteľa - povinného.
Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektami a to medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľom na jednej strane a Y. P. ako povinným na druhej strane. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má byť ako účastník konania a to splnomocnenec advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.
Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.
Vyššie uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu. Trovy súdneho exekútora, a to pokiaľ ide o ich výšku, boli súdom prvého stupňa priznané v súlade s vyhláškou 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Odvolací súd však k dôvodom rozhodnutia v tejto časti uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 za jednu hodinu exekučnej činnosti a to za úkony „príprava podkladov na súpis nehnuteľností a výkon súpisu nehnuteľných vecí v trvaní 40 min.“ a „upovedomenie o vykonaní súpisu vecí v trvaní 10 min.“, odmena za tieto úkony exekútorovi nepatrí, nakoľko z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí je úkonom priamo súvisiacim so samotným výkonom súpisu a teda nemožno ho považovať za samostatný úkon. Pokiaľ ide o úkon „výkon súpisu nehnuteľných vecí“, vyhláška č. 288/1995 Z.z. nepredpokladá jeho odmeňovanie paušálnym úkonom, avšak takýto úkon predpokladá samotný Exekučný poriadok v ustanovení § 118. Vzhľadom na túto skutočnosť má odvolací súd za to, že za uvedený úkon je možné exekútorovi priznať časovú odmenu.
Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že sa nestotožňuje ani s odmeňovaním za úkon upovedomenie o vykonaní súpisu vecí, keďže v zmysle § 118 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonodárca poňal úkon upovedomenia o súpise do úkonu upovedomenie o začatí exekúcie, a teda nepredpokladá sa ich odmeňovanie ako za dva samostatné úkony, ale len za jeden paušálny úkon.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie, keďže výška sumy časovej odmeny sa napriek priznaniu odmeny za úkon príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí ako ani za úkon upovedomenie o vykonaní súpisu, nezmenila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.