Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/195/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. T. nar. X.X.XXXX a D. T. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí rodičov: C.. D. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na T. ulici č. XX a E. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na D. ulici č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -35 z 19.5.2011 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. -34 pre mal. D. z 25,35 € na 50 € mesačne a na mal. O. z 25,35 € na 60 € mesačne od 1.6.2011 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletých detí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 11.4.2011, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté deti a výšku výživného ponechala na úvahe súdu. Konajúci súd vykonal dokazovanie a zistil, že matka maloletých detí je zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole v G. od 1.9.2007 a jej priemerný mesačný zárobok je 618 €. Príjem otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby zistil z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby, z ktorého vyplynulo, že za rok 2010 vykázal základ dane 3.799 €. Konajúci súd z pripojeného spisu sp.zn. zistil, že matka podala predchádzajúci návrh na zvýšenie výživného 21.8.2010, ktorý bol zamietnutý s odôvodnením, že príjem otca z podnikania v tom čase ešte nebolo možné zistiť. Posledným rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom sp.zn. z 19.11.2009 bolo výživné znížené na 25,35 € na každé dieťa od 15.9.2009 do budúcna s odôvodnením, že otec maloletých detí bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem, kým matka maloletých detí bola zamestnaná a jej priemerný mesačný zárobok bol 500 €. Súd prvého stupňa podľa ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine s prihliadnutím k ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, lebo od posledného rozhodnutia o výživnom sa odôvodnené potreby maloletých detí podstatne zvýšili a na druhej strane došlo k podstatnej zmene aj na strane otca, ktorý začal podnikať a z podnikania dosahuje príjem.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, v ktorom namietal, že konajúci súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom jeho majetkových a finančných pomerov, predovšetkým jeho príjmu z podnikania. Uviedol, že dosahuje minimálny príjem z podnikania, ktorý nepostačuje na to, aby mohol prispievať zvýšené výživné tak, ako to určil súd prvého stupňa. Uviedol, že okrem výživného sa snaží starať o maloleté deti, ktorým kupuje oblečenie, hračky a iné potreby podľa ich nárokov, pričom v tomto smere mu výrazne pomáha jeho matka. Vyslovil názor, že konajúci súd nezohľadnil jeho finančné záväzky, ktoré spočívajú predovšetkým v platení spoločného úveru z obdobia

ich manželstva, ktorý on spláca po 130 €, kým matka maloletých detí len po 23 € mesačne. V dôsledku dlhodobej platobnej neschopnosti má dlžoby na odvodoch, predovšetkým kvôli nepravidelnému príjmu. Vo svojom odvolaní zdôraznil, že nie je v žiadnom prípade jeho snahou neprispievať dostatočne na výživu maloletých detí, avšak súčasná situácia mu neumožňuje zvýšiť výživné o viac ako 15 €.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyjadrila presvedčenie, že otec maloletých detí zarába viac, ako sa to snaží prezentovať a týmto spôsobom súd zavádza. Poukázala na to, že otec sám priznal, že ako samostatne zárobkovo činná osoba zamestnáva pracovníka, čo je spojené predovšetkým s vyplácaním určitej výšky mzdy. Poukázala aj na životný štýl otca, na dostatok finančných prostriedkov v súvislosti s podozrením o vedľajšej pracovnej činnosti otca ako učiteľa tanca, na rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého mu vyplatila 6.638,78 €, z čoho si mohol zabezpečiť vlastné bývanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné dôsledne porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmom a potrieb, prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa a súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré súd zavinil svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska zaručeného práva na súdnu ochranu na spravodlivé súdne konanie ( SR) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti i jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ods. 2 citovaného

zákonného ustanovenia, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených úvah po preskúmaní obsahu spisu a konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku, dospel k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami a predovšetkým ust. , podľa ktorého súd je povinný vykonať všetky dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci ich účastníci nenavrhli (zásada vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dokazovania zakotvená v neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súdy sú podľa povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, resp. že nezistia všetky dôležité okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, má to za následok vadu konania premietajúcu sa ako zásah do zaručeného práva na spravodlivý proces a do práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v predmetnej veci dôsledne nerešpektoval ust. , ani právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa , nezistil a nevykonal dostatočné dokazovanie o majetkových a príjmových pomeroch otca, keďže sa uspokojil pri ich zisťovaní len potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, z ktorého vyplynulo, že daňový základ otca za rok 2010 bol 3.799 €. Žiadnym iným spôsobom neskúmal jeho príjem dosahovaný z podnikania, ani opodstatnenosť výdavkov spojených s podnikaním a okolnosti súvisiace so zamestnávaním pracovníka. Otca riadne nevypočul, najmä so zameraním na zistenie jeho skutočného príjmu z podnikania a dokazovanie v tomto smere vykonal nekoncepčne, bez cieleného zamerania zistiť, ako môže otcovi stačiť tento príjem na zabezpečenie ním tvrdených životných nákladov a plnenie vyživovacej povinnosti. Pretože relevantné skutočnosti pre posúdenie schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť riadne nezistil, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V rozpore s neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, predovšetkým akými úvahami sa riadil pri hodnotení príjmu otca za uvedené obdobie, ak zvýšil výživné na 50 € pre mal. D. a na 60 € pre mal. O. od 1.6.2011 do budúcna. Konajúci súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal aj s majetkovými a finančnými pomermi matky a oprávnených nárokov samotných maloletých detí. Nerešpektoval dôsledne ust. Zákona o rodine, keď neskúmal majetkové pomery otca, ktoré by umožnili súdu komplexne posúdiť jeho pomery a životnú úroveň, a už vôbec sa nezaoberal zisťovaním tzv. potencionality príjmu, ktorý má podľa Zákona o rodine prednosť pred princípom fakticity a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť povinného subjektu, ktorá ohrozuje dosiahnutie zisku, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Na strane maloletých detí neskúmal dostatočne ich odôvodnené potreby, ktoré sú dané nielen dosiahnutím vyššieho veku, ale aj dané širšími potrebami, napr. zabezpečením bývania, ošatenia, zdravotným stavom, kultúrnym vyžitím a pod. Konajúci súd zvýšil výživné od 1.6.2011, pričom návrh matky bol podaný 11.4.2011. Neriadil sa dôsledne ani ustanovením , , Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje a možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Konajúci súd zvýšil výživné od 1.6.2011 bez odôvodnenia a neuviedol, prečo neurčil výživné od podania návrhu matky napriek tomu, že súd je povinný zmenu pomerov premietnuť do rozhodnutia súdu a odôvodniť, prečo práve k tomuto dátumu došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu podľa súd nie je viazaný návrhmi účastníkov podľa , preto je absolútne irelevantné, v akom rozsahu sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti a s akým počiatkom. Konajúci súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že odôvodnené potreby maloletých detí od poslednej úpravy výživného v dôsledku ich fyzického dospievania vzrástli a všeobecne konštatoval, že sa zmenili aj pomery otca, ktorý začal podnikať a z podnikania má príjem. Konajúci súd tým, že vydal nepreskúmateľné, neurčité a neodôvodnené rozhodnutie, ktoré je na základe chýbajúceho skutkového

základu nezrozumiteľné a založené len na hypotetickom podklade, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa , pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti a preto nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil. Odvolací súd musel preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa a a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosť vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, všetkými dostupnými spôsobmi zistiť príjmové, majetkové a rodinné pomery otca, jeho výdavky, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným so zreteľom na námietky matky vo vyjadrení k odvolaniu, všetky získané dôkazy vyhodnotiť podľa , zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s ust. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová