Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-262-2011.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/262/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného GOLDKREDIT a.s., so sídlom Pařížská 1067/8, Praha, Česká republika, IČO 28 870 191, práv. zast. JUDr. K. P., advokátom, so sídlom E. XXXX, Y., proti povinnej O. S., bytom H. XX/X, K., o vymoženie 984,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.februára 2011, č.k. 9Er/3362/2010-12 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. X. S. ml., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08938/10, zo dňa 06.10.2010. Okresný súd, v zmysle § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že tento bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 10000226, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 22.02.2008. Po preskúmaní uvedenej zmluvy, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dospel okresný súd k záveru, že táto zmluva bola uzavretá ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní tejto zmluvy povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný nemohol individuálne ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré už boli vopred pripravené na predtlačenom formulári. Na druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné už z výpisu z obchodného registra oprávneného, a preto sa považuje za dodávateľa. Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným má charakter spotrebiteľského úveru, v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na vzťah medzi veriteľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V nadväznosti na ust. § 53 ods. 1-3 a 5, § 54 ods. 1,2 Obč. zákonníka, ako aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1-3 a bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993, ako aj preskúmaním obchodných podmienok súd zistil, že v bode 15 obchodných podmienok bola dojednaná nekalá podmienka, a to rozhodcovská doložka. Súd sa zaoberal tiež tým, či je možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy uzatvoriť platnú rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo/2282/2008, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca, či skupina rozhodcov bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. V danom prípade bola voľba riešenia sporov jednostranná, pretože povinný keď chcel, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy nemal možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky, táto nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú spory riešiť bol v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti využíva. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná. Svoj názor okresný súd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená uvedenou smernicou, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade má dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za týmto účelom zvolia veľký význam, pretože rozhodca právo nenachádza, ale ho tvorí, urovnáva daný záväzkový vzťah v zastúpení strán, a teda jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili. V danom prípade však táto vôľa pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. V predmetnej veci vydal rozhodcovský rozsudok Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý si zvolil oprávnený, a teda spotrebiteľ nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom. V tejto súvislosti súd poukázal tiež na rozsudky C-240/98 až C-244/98, C-168/05. Rovnako poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Neprijateľné podmienky sú dopĺňané aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako tomu bolo v tomto prípade) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, a teda nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto, podľa názoru okresného súdu, potrebné vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca z takto uzavretej doložky odvodil svoju právomoc a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Vzhľadom na uvedené súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Namietal, že napriek tomu, že v hlavičke zmluvy o úvere je uvedené, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, táto zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ku dňu podpísania zmluvy (t.j. ku dňu 22.02.2008), neobsahuje žiadnu z neprijateľných podmienok a je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., oprávnený vyvodil, že zákonná úprava nebráni zmluvným stranám uzavrieť aj takú dohodu, podľa ktorej prejavia vôľu, aby spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, boli riešené pred rozhodcovským súdom. Existencia alternatívneho znenia rozhodcovskej doložky, tak ako je uvedená v predmetnej zmluve, vylučuje aplikáciu neprijateľnej podmienky na takto uzatvorenú doložku zo strany exekučného súdu. Oprávnený je toho názoru, že formulácia predmetnej rozhodcovskej doložky obsiahnutá v bode 15 obchodných podmienok Zmluvy o úvere, nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, a teda je v súlade so zákonom a dostatočným spôsobom zabezpečuje rovnosť strán a vymožiteľnosť práva. Zámerom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy bolo umožniť zmluvným stranám voľbu výberu miesta riešenia prípadných sporov, a to buď pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Samotné rozhodcovské konanie v súčasnosti predstavuje rovnocennú alternatívu riešenia sporov. V prípade, ak by povinný nechcel byť po uzatvorení zmluvy o úvere viazaný rozhodcovskou doložkou, stačilo by, aby podal akýkoľvek návrh na všeobecnom súde v súvislosti s touto zmluvou, napr. návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere. Taktiež mal možnosť brániť sa v rámci rozhodcovského konania svojou žalobnou odpoveďou a po skončení rozhodcovského konania aj žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na záver oprávnený uviedol, že postup exekučného súdu v tomto prípade supluje úkony samotného účastníka rozhodcovského konania, a to nad rámec svojho oprávnenia v zmysle Ex. poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené preto žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a to tak, že uzná za oprávnenú predmetnú žiadosť na vykonanie exekúcie súdneho exekútora a vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1, O.s.p., potvrdiť s tým, že v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu odvolací súd dodáva nasledovné:
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Okresný súd teda postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka v nadväznosti na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Aplikovať na predmetnú vec možno aj § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 10000226 zo dňa 22.02.2008, konkrétne v bode 15, je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej zmluvné strany všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská Rozhodcovská a.s., b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky okresný súd správne vyvodil záver, že pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako tomu bolo v tomto prípade) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, okresný súd v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.
Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého stupňa preto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.