Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-146-2011.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/146/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: E. Q., narodená X.X.XXXX, bytom X. apríla XXXX/XX, K. nad K., zastúpená advokátkou Mgr. Evou Ivančovou so sídlom M.R. Štefánika 55/2, Bánovce nad Bebravou proti odporcovi: Dobré reality s.r.o., IČO: 45 625 743, so sídlom M. Mišíka 19/A, Prievidza o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.500,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 651,99 eur, ktoré je povinný zaplatiť jej advokátke, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 6,80 eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.9.2011 prostredníctvom svojej advokátky proti odporcovi domáhala zaplatenia 1.500,- eur a náhrady trov konania, pričom tvrdila, že s odporcom uzavrela rezervačnú zmluvu, na základe ktorej odporcovi zaplatila 1.500,- eur, pričom podľa zmluvy sa odporca zaviazal pripraviť kúpnu zmluvu na byt. Odporca jej návrh zmluvy zaslal, no mala k nemu pripomienky týkajúce sa nedoplatkov na uvedenom byte a zároveň odporcovi oznámila, že nemôže za byt zaplatiť kúpnu cenu, keďže jej nebol poskytnutý úver. Preto žiadala o vrátenie zaplatených 1.500,- eur.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 27.9.2011 tak, že žiadal návrh zamietnuť, pričom tvrdil, že svoje povinnosti s rezervačnej zmluvy si splnil riadne, predložil navrhovateľke návrh zmluvy, ktorý mohol prirodzene byť predmetom úprav, no odporkyňa odmietla o tomto návrhu rokovať.
Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, a to výpis z obchodného registra navrhovateľa (čl. 5 - 6), rezervačnú zmluvu (čl. 7), príjmový pokladničný blok (čl. 8), oznámenie (čl. 9), potvrdenie (čl. 10, 45), odpoveď na žiadosť (čl. 11), výzva na poskytnutie súčinnosti (čl. 12), návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu (čl. 50 - 55), výzva na vrátenie (čl. 16), výpisy z listov vlastníctva (čl. 23, 59 - 63), kópia zmenky (čl. 25), zmluvy o sprostredkovaní (čl. 26), lekárske záznamy navrhovateľky (čl. 27), výpis zo sms komunikácie (čl. 38 - 39), výpis možností poskytnutia hypotekárneho úveru (čl. 40 - 43), zmluva o sprostredkovaní (čl. 44), osvedčenie o dedičstve (čl. 57 - 58), správa osoby konajúcej v mene spoločenstva vlastníkov bytov (čl. 65 - 66), výsluch navrhovateľky, konateľa odporcu M. Z., povereného zamestnanca odporcu O. Hatalu a svedkov zamestnancov odporcu M. W., M. Q. a T.. P. Z..
Z vykonaných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav veci:
Odporca ako sprostredkovateľ a osoba odlišná od účastníkov konania (ďalej len „tretia osoba“) potom ako odporca už predtým vykonával pre túto tretiu osobu sprostredkovateľskú činnosť uzavreli dňa 20.1.2011 podľa § 262 Obchodného zákonníka zmluvu, na základe ktorej sa odporca zaviazal pre túto tretiu osobu vykonať sprostredkovanie predaja bytu č. 8 vo vchode č. XX na I. ulici v E. (ďalej len „presne špecifikovaný byt“) za sprostredkovateľskú odmenu vo výške 1.500,- eur. Okrem toho sa odporca v tejto zmluve pre túto tretiu osobu zaviazal vykonať činnosti spojené vypracovaním zmlúv a návrhu na vklad.
Navrhovateľka ako zložiteľ po predchádzajúcich vzťahoch s odporcom, ktorý jej sprostredkoval predaj jej bytu v K. nad K., uzavrela s odporcom ako sprostredkovateľom dňa 15.1.2011 podľa § 262 Obchodného zákonníka rezervačnú zmluvu, ktorá obsahovala dojednania, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľka má záujem o kúpu presne špecifikovaného bytu za cenu 31.500,- eur od tretej osoby. Podľa dojednaní v tejto zmluve navrhovateľka zaplatila odporcovi dňa 27.1.2011 ako rezervačný poplatok 1.500,- eur, pričom sa zaviazala, že do 70 dní uzavrie na byt kúpnu zmluvu, pričom zaplatený rezervačný poplatok sa započíta na zaplatenie kúpnej ceny a bude použitý na zaplatenie provízie, teda odmeny odporcu ako sprostredkovateľa za sprostredkovanie. Ďalej bolo dohodnuté, že rezervácia sa dojednáva na dobu od zaplatenia rezervačného poplatku do doby uzavretia kúpnej zmluvy, resp. znemožnenia, či zmarenia jej uzavretia, pričom v prípade zmarenia uzavretia zmluvy treťou osobou alebo odporcom, odporca rezervačný poplatok vráti navrhovateľke; v prípade ak k uzavretiu zmluvy nepristúpi navrhovateľka z dôvodov na jej strane, je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku.
Následne odporca navrhovateľke pomáhal aj pri zabezpečení financovania časti kúpnej ceny z hypotekárneho úveru, pričom niektoré banky neboli ochotné navrhovateľke požičať a niektoré len za podmienky, že ručiteľkou, resp. dlžníčkou v jej úverovom vzťahu bude aj jej dcéra.
Odporca navrhovateľke najprv začiatkom februára 2011 a následne listom zo dňa 15.2.2011 zaslal nepodpísaný predbežný návrh kúpnej zmluvy a vyzval ju na jej kontrolu a prípadné pripomienky, pričom zmluva obsahovala zákonom predpísané náležitosti, presné dojednanie splatnosti kúpnej ceny, konkrétne, že časť kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur bude zaplatená navrhovateľom odporkyni pri podpise zmluvy, 14.500,- eur bude zaplatených pri podpise zmluvy na účet tretej osoby a 15.500,- eur bude zaplatených tretej osobe z hypotekárneho úveru. Zmluva obsahovala zjavne ľahko kýmkoľvek overiteľný, pre riadne uzavretie zmluvy nevyhnutný a spravidla až pri podpise zmluvy presne zisťovaný, nesprávny údaj o správcovi bytu a nesprávne vyhlásenie o tom, že tretia osoba na byte nemá žiadne nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu. V rozpore s týmito ustanoveniam návrhu zmluvy konkrétne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že správcom bytu nebola tak, ako to bolo uvádzané v návrhu zmluvy, správcovská spoločnosť Tebys, s.r.o. ale Spoločenstvo vlastníkov bytov 1597 a že tretia osoba predávajúceho mala nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu za rok 2010 o výške 1.006,28 eur a nezaplatené do fondu opráv za mesiace január a február 2011 vo výške 54,54 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka v týchto zrejmých nesprávnostiach bez rozumného dôvodu videla podvodný úmysel odporcu na svojej osobe, nesprávne si vykladajúc zaslanú nepodpísanú zmluvu ako formalizovaný návrh na uzavretie zmluvy, zatiaľ čo odporca zaslanie zmluvy bral ako prvý krok pri postupnom finalizovaní procesov poskytnutia úveru navrhovateľke a uzavretia formalizovanej kúpnej zmluvy navrhovateľkou s predávajúcou treťou osobou. Tomuto svojmu presvedčeniu navrhovateľka prispôsobila aj svoju komunikáciu s odporcom, keď na strane jednej zamestnancom odporcu zasielala nevecné krátke textové správy s hysterickými vyhrážkami súdom a medializáciou, na strane druhej dňa 21.2.2011 odporcovi žiadajúc vrátenie 1.500,- eur písomne oznámila, že jej nebol poskytnutý úver v ČSOB, a.s. a preto nemôže uzavrieť kúpnu zmluvu, hoci ako vyplynulo z dokazovania úver jej pri ručení jej dcéry mohol byť a následne aj bol poskytnutí pri kúpe iného bytu. Advokátka navrhovateľky dňa 25.7.2011 opätovne vyzvala odporcu na vrátenie 1.500,- eur tvrdiac, že navrhovateľka nemohla zmluvu podpísať, keďže mala k zmluve pripomienky týkajúce sa nedoplatkov na byte a že nedostala úver, ktorú mal slúžiť na zaplatenie časti kúpnej ceny.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa § 647 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých bolo zrejmé, že navrhovateľkou tvrdené skutočnosti odôvodňujúce neuzavretie kúpnej zmluvy a odmietnutie ďalšieho rokovania o obsahu kúpnej zmluvy boli nepravdivo prispôsobené jej rozumne ničím neodôvodniteľnému presvedčeniu o nesplnení zmluvných povinností odporcom. Navrhovateľka po zistení obsahu predbežného návrhu zmluvy a nedoplatkov na predávanom byte mohla konať tak, aby jej odôvodnené záujmy na nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu boli v kúpnej zmluve vyriešené primeranými dojednaniami. Rovnako nebolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že by jej nebolo možné zabezpečiť úver na financovanie časti kúpnej ceny. Preto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neodôvodňovali to, aby bolo jej návrhu vyhovené.
Na strane druhej však z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, ktoré musel súd pri rozhodovaní zohľadniť. Konkrétne z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie 1.500,- eur vo vzťahu k navrhovateľke odôvodnil zmluvou, pri ktorej sa účastníci nepochybne dohodli na tom, že ich vzťah sa posúdi podľa Obchodného zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy preto medzi účastníkmi vznikol obchodnoprávny vzťah. Navrhovateľka a odporca pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že medzi nimi vzniká vzťah, ktorý typovo nemožno subsumovať pod žiadne z ustanovení hlavy II tretej časti Obchodného zákonníka. Obsahovo tomu nasvedčuje aj samotná rezervačná zmluva, ktorá nie je jednou z typických zmlúv podľa hlavy II tretej časti Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že odporca v tejto zmluve konal ako sprostredkovateľ, pričom z toho, že navrhovateľka v čase predchádzajúcom uzavretiu tejto zmluvy predala svoj byt prostredníctvom odporcu a že v rezervačnej zmluve bol odporca označený ako sprostredkovateľ, si musela byť vedomá toho, že obsahom jej záväzku vo vzťahu k odporcovi je povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou, na základe ktorej nadobudne do svojho vlastníctva za určenú kúpnu cenu byt, pričom ak túto zmluvu odmietne uzavrieť z akýchkoľvek dôvodov na svojej strane, bude povinná zaplatiť navrhovateľovi ako zmluvnú pokutu čiastku 1.500,- eur. Uvedená povinnosť navrhovateľky zodpovedá povinnosti účastníka
zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka dojednanej v prospech tretej osoby podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tomuto záväzku navrhovateľky v jej zmluvnom vzťahu s odporcom však nezodpovedá žiadna povinnosť odporcu alebo tretej osoby, pre ktorú vykonával sprostredkovateľskú činnosť. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy navrhovateľky s odporcom, bolo vôľou navrhovateľky kúpiť byt od tretej, odporcovi známej osoby za určenú cenu, pričom uzavretiu tejto zmluvy v zásade bránila len neistota navrhovateľky v tom, či jej bude poskytnutý úver na zaplatenie časti kúpnej ceny. Namiesto toho, aby odporca konal v prospech tretej osoby a pre tento vzťah navrhovateľky a tretej osoby vytvoril tomu zodpovedajúci právny úkon v podobe zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľkou a treťou osobou, uzavrel s navrhovateľkou zmluvu, na základe ktorej nevznikli žiadne práva navrhovateľke, žiadne práva tretej osobe predávajúcej byt a jej výsledkom bolo faktické zabezpečenie hospodárskeho záujmu odporcu na zaplatení provízie, ktorú mala zaplatiť tretia osoba. Tento zrejmý jednostranný hospodársky účel odporcu bol dosiahnutý prostredníctvom jednostrannej povinnosti navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi. Takúto zmluvu treba považovať za neplatnú z viacerých dôvodov.
Uzavretá rezervačná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom obchádza účel zákona vyjadrený v § 50a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase uzavretie rezervačnej zmluvy sa prostredníctvom odporcu ako sprostredkovateľa konajúceho v záujme nielen tretej osoby, ale aj navrhovateľky stretla vôľa navrhovateľky a tretej osoby o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom uzavretie tejto zmluvy bolo závislé len od vyjasnenia ostatných nepodstatných náležitostí zmluvy týkajúcich sa zabezpečenia financovania kúpnej ceny a vyjasnenia obsahu zmluvy v časti týkajúcej sa správy bytu a nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu. Namiesto toho, aby tretia osoba s navrhovateľkou uzavrela zmluvu zodpovedajúcu tomuto účelu zákona, odporca s navrhovateľkou uzavrel len na jej povinnosť zameranú zmluvu, z ktorej navrhovateľke vo vzťahu k tretej osobe nevzniklo žiadne právo. Týmto uzavretá rezervačná zmluva obchádzala účel zákona vyjadrený v § 50a Občianskeho zákonníka a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Uzavretá rezervačná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom je rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu rezervačnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľke vo vzťahu k odporcovi a k tretej osobe z tejto rezervačnej zmluvy nevzniklo žiadne právo. Vznikla jej len povinnosť zložiť ako preddavok 1.500,- eur a túto čiastku peňazí zaplatiť odporcovi ako zmluvnú pokutu pre prípad nesplnenia povinnosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou, pričom hospodárskym účelom tejto zmluvy primárne nebolo zabezpečenie uzavretia zmluvy medzi navrhovateľkou a treťou osobou, ale zabezpečenie povinnosti tretej osoby na zaplatení sprostredkovateľskej provízie odporcovi. Pre tieto dôvody je uzavretá rezervačná v rozpore s dobrými mravmi a preto podľa 39 Občianskeho zákonník neplatná, keďže na jej základe vznikol právny vzťah, v ktorom vznikli povinnosti len navrhovateľke bez toho, aby jej či už vo vzťahu k odporcovi alebo tretej osobe vzniklo zodpovedajúce protiplnenie spočívajúce v povinnosti týchto osôb uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľkou, resp. zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad neuzavretie takejto zmluvy.
Vychádzajúc z uvedeného treba plnenie navrhovateľky odporcovi spočívajúce v zaplatení 1.500,- eur podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdiť ako bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je odporca podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť navrhovateľke. Preto súd návrhu vyhovel a zaviazal navrhovateľa, aby odporkyni zaplatil 1.500,- eur.
Navrhovateľka si v návrhu uplatnila náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu svojho návrhu a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľke vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrhu vo výške 90,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 561,99 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 71,37 eur a režijný paušál vo výške 7,41 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 71,37 a režijný paušál vo výške 7,41 eur, (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.10.2011, dňa 23.11.2011 a 30.11.2011 vždy podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 3 x 71,37 eur, režijný paušál vo výške 3x 7,41 eur, náhrada za stratu času strávenú cestou z K. nad K. do O. a späť za štyri polhodiny podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 3 x 49,40 eur, cestovná náhrada za pohonné hmoty podľa
§ 16 ods. 4 vyhlášky za cestu motorovým vozidlom na pojednávanie z K. nad K. do O. a späť vo výške 3 x 6,63 eur (6,3 l x 72,6 km/100km x cena pohonnej hmoty vo výške 1,45 eur ). Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 651,99 eur, ktoré súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť advokátke navrhovateľa.
Štátu vznikli trovy výplatou svedočného svedkovi M. W. vo výške 6,80 eur. Odporca bol v konaní procesne neúspešný, preto je podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli výplatou svedočného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.