Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/316/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya, v právnej veci žalobcu G.. Š. Y., P.. XX.X.XXXX, bytom v U., U. XX, zastúpeného G.. H. E.N., advokátkou so sídlom v U., G. Č.. XX, proti žalovanému D. H., P.. XX.X.XXXX, bytom v U., G. Č.. X, zastúpenému D.. E. Č. advokátom so sídlom vŠ. Ko, Z. Č.. X, v konaní o zaplatenie 7.493,12 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.októbra 2010 č.k. -145 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.493,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 7.493,12 eur od 16.04.2004 do zaplatenia, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania 1.726,79 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 12,5% ročne od 1.5.2003 do 15.4.2004 a vo výške nad 12% ročne zo sumy 7.493,12 eur od 16.4.2004 až do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.493,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 7.493,12 eur od 16.4.2004 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do príslušenstva žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.726,79 eur na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z písomného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o skutkový stav, zistil súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním, že žalobca ako súdny exekútor viedol exekučné konanie v prospech oprávneného E. L. proti povinným E. N. N. Anne . V rámci výkonu exekúcie žalobca zistil, že povinní mali nehnuteľnosť v obci Halič, ktorá pôvodne patrila pani G., ale po úspešnej odporovacej žalobe bolo možné viesť exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti. Žalobca ako exekútor sa pokúsil o jej predaj v dražbe a po dvoch neúspešných pokusoch požiadal exekučný súd o zníženie ceny draženej nehnuteľnosti z pôvodnej ceny 1.800.000,-Sk na zníženú sumu 1.200.000,-Sk. Zároveň upozornil oprávneného, že sa jedná o ťažko predajnú nehnuteľnosť a požiadal ho, aby sám aktívne hľadal prípadných záujemcov o kúpu tejto nehnuteľnosti. Na základe toho E. L. žalobcovi oznámil, že má záujemcu o kúpu nehnuteľností, a to žalovaného D. H.. Niekoľko dní pred dražbou E. L. a neskôr žalovaný osobne žalobcovi oznámili, že žalovaný má záujem o kúpu nehnuteľností, ale momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky, preto je kúpa ohrozená. Zároveň sa informovali, či by tieto prostriedky nevedel požičať žalobca, ktorý s tým súhlasil, avšak nie ako exekútor, ale ako súkromná

osoba. V deň dražby žalovaný doniesol písomnú zmluvu o pôžičke s overeným podpisom, preto na základe tejto zmluvy nedošlo síce k reálnemu odovzdaniu peňazí, ale žalobca ako súdny exekútor po prezentácii žalovaného na dražbe vystavil dňa 11.6.2003 príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie čiastky 600.000,-Sk od žalovaného za účelom dražobnej zábezpeky. Dňa 20.6.2003 vystavil žalobca ako súdny exekútor príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie sumy 600.000,-Sk od žalovaného ako doplatok dražby EX . Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 10.6.2003 došlo k podpisu právneho úkonu, označeného ako zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy malo dôjsť dňom podpísania zmluvy k požičaniu sumy 1.200.000,-Sk na dobu do 31.8.2003, pričom pôžička bola určená na zaplatenie ceny nehnuteľností v dražbe pod sp.zn. EX povinných E. N. Anna . Zo spisu Okresného súdu v Lučenci sp.zn. Er 1277/2001 vyplynulo, že na dražbe nehnuteľností dňa 11.6.2003 bol prítomný ako dražiteľ žalovaný D. H., ktorý akceptoval vyhlásenú cenu 1.200.000,-Sk a exekútor udelil príklep ako vydražiteľovi. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 24.6.2003 v konaní pod sp.zn. Er 1277/2001 schválil príklep udelený súdnym exekútorom G.. Š. Y. na verejnej dražbe konanej dňa 11.6.2003 na predmetnú nehnuteľnosť vydražiteľovi D. H. na podanie vo výške 1.200.000,-Sk. Udelením príklepu sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností zapísanej v kat.území L. P. O. Č.. XXX parc.č. XXX. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností vyplýva, že na základe právoplatného uznesenia, ktorým súd schválil príklep udelený vydražiteľovi D. H., uskutočnil súdny exekútor rozvrhové pojednávanie, pričom rozdeľovaná podstata predstavovala sumu 1.207.961.-Sk. V rámci prvej skupiny došlo k uspokojeniu súdnych trov a trov exekúcie v sume 332.699,-Sk. V druhej a tretej skupine neboli uspokojené žiadne pohľadávky, v štvrtej skupine došlo k uspokojeniu pohľadávok oprávneného v konaniach pod číslom EX 153/2001 istina 300.000,-Sk, trovy exekúcie oprávneného 3.100,-Sk, EX 154/01 istina 100.000,- Sk, trovy exekúcie oprávneného 200.000,-Sk, EX 155/2001 istina 200.000,-Sk, trovy exekúcie 3.000,- Sk, všetky uspokojené v celosti, pod číslom EX 222/2003 istina s trovami uspokojená čiastočne v sume 376.340,-Sk. Súhrnne bol výťažok rozvrhnutý na trovy exekúcie súdneho exekútora 32.699,- Sk a pohľadávky oprávneného E. L. v sume 975.262,-Sk. Rozvrh výťažku bol schválený uznesením Okresného súdu Lučenec z 13.8.2004. Dňa 28.5.2004 žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie sumy 975.262,-Sk od žalovaného ako splátku pôžičky zo dňa 10.6.2003. Okresné riaditeľstvo PZ Košice I v konaní ČVS: ORP-691/-OVK-K1/2004 viedlo trestné stíhanie vo veci pre trestný čin podvodu, ku ktorému malo dôjsť tak, že súdny exekútor Š. Y. vystavil v mesiaci marec 2004 pre E. L. príjmový pokladničný doklad na sumu 960.000,-Sk, pričom tieto peniaze mali byť E. L.i vyplatené ako oprávnenému subjektu v exekučnom konaní, kde ako exekútor vystupoval G..Š. Y., tieto peniaze však vyplatené neboli, čím mu mala vzniknúť škoda na majetku 460.000,-Sk. Policajné riaditeľstvo E. U. M. uznesením z 25.1.2005 konanie zastavilo, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia vyplýva, že podľa výpovede E. L. nový vlastník vyplatil na bankový účet pána Starca sumu 1.500.000,-Sk a žalovaný túto sumu odovzdal pánovi L., z čoho tento mal sumu 1.500.000,-Sk odovzdať JUDr. Barilikovi, o čom nebol spísaný žiaden doklad. V konaní pod sp.zn. ČVS: ORP-792/2-OVK-K1/2005 bolo preverované trestné oznámenie vo veci podvodu zo strany D. H., ktorého sa mal dopustiť tak, že vytvoril zmluvu o pôžičke s G.. Š. Y. na sumu 1.200.000,-Sk, ktorú mal vrátiť do 31.8.2003, čo však neurobil. Vec bola odmietnutá z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Žalovaný poprel, že sa stal vlastníkom nehnuteľností v kat. Ú. L., ktorú neskôr predal a odovzdal E. L. sumu 1.500.000,-Sk.

Pokiaľ ide o pôvodnú právnu kvalifikáciu uplatneného nároku zo strany žalobcu, súd prvého stupňa skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 11.6.2003 došlo k podpisu právneho úkonu označeného ako zmluva o pôžičke, na základe ktorého malo dôjsť dňom podpísania zmluvy k požičaniu sumy 1.200.000,-Sk so splatnosťou 31.8.2003. Ako súd prvého stupňa vo svojom prvom rozhodnutí skonštatoval, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a preto k jej platnému uzatvoreniu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi, k čomu v tomto konkrétnom prípade nedošlo a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. Preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Na druhej strane súd prvého stupňa poukázal na ust. § 142 a nasl. Exekučného poriadku, ako aj na obsah exekučného spisu z ktorého vyplynulo, že v súlade s platnou právnou úpravou došlo k schváleniu príklepu súdom a exekučný súd schválil rozvrh výťažku, pričom exekučné konanie bolo právoplatne skončené. Súd prvého stupňa poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že sa žalovaný stal na základe dražby vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a že žalovaný za týmto účelom neuhradil žiadnu finančnú čiastku zo svojich prostriedkov tým, že neuhradil ani dražobnú zábezpeku, ani doplatok dražobnej ceny. V zmysle dohody uzavretej medzi

účastníkmi konania za účasti svedka L., ktorý bol v exekučnom konaní oprávneným, mal dražobnú zábezpeku a doplatok dražobnej ceny uhradiť žalovanému žalobca vystupujúci ako fyzická osoba. Pokiaľ by žalobca túto povinnosť nesplnil, nedošlo by k platnému ukončeniu exekučného konania, ani k dražbe nehnuteľnosti, a žalovaný by sa ako vydražiteľ nestal vlastníkom nehnuteľnosti podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody uzavretej so žalovaným a uhradil za neho sumu 1.200.000,-Sk, ktorá pozostávala z čiastky 600.000,-Sk ako dražobná zábezpeka a čiastky 600.000,-Sk ako doplatok dražobnej ceny. Keďže uzavretá dohoda nie je zmluvou o pôžičke, zaoberal sa súd prvého stupňa otázkou, či tento právny úkon, označený ako zmluva o pôžičke, má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný a vyjadruje vôľu konajúcich osôb v zmysle , či sa teda môže jednať o inominátnu (nepomenovanú) zmluvu v zmysle Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa skonštatoval, že úmyslom zúčastnených strán pri uzatváraní dohody, ktorá vyústila do spísania predmetného právneho úkonu označeného ako zmluva o pôžičke bolo to, aby sa žalovaný zúčastnil dražby s tým, že vyplatenie dražobnej zábezpeky a neskôr doplatku dražobnej ceny zabezpečí žalobca zo svojich prostriedkov spolu sumou 1.200.000,-Sk. Vôľou konajúcich osôb bolo teda uzatvoriť právny úkon, v zmysle ktorého bol žalobca povinný zabezpečiť za žalovaného uhradenie dražobnej zábezpeky a doplatku dražobnej ceny oproti povinnosti žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 1.200.000,-Sk v lehote do 31.8.2003, ktorá lehota bola následne predĺžená dohodou účastníkov, a to do uplynutia 30-dňovej lehoty od uzatvorenia kúpnej zmluvy s treťou osobou. Súd prvého stupňa skonštatoval, že takto uzavretý právny úkon je platný, pretože neodporuje obsahu alebo účelu a vyjadruje vôľu konajúcich osôb. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že takýto právny úkon je absolútne neplatný, lebo obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie Exekučného poriadku, na ktorý odporca poukazoval, zakazuje exekútorovi dražiť. V tomto prípade však exekútor nemá v úmysle nadobudnúť vlastníctvo draženej nehnuteľnosti, iba poskytol finančné prostriedky osobe, ktorá mala záujem zúčastniť sa dražby, čo zákon nezakazuje. Súd prvého stupňa poukázal na ust. , podľa ktorého subjekty občiansko-právnych vzťahov môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v a ktorá najviac vyhovuje ich vôli. Takáto atypická zmluva sa potom spravuje ustanoveniami alebo iných predpisov občianskeho práva, ktoré opravujú občiansko-právne vzťahy s najpodobnejším obsahom. V danom prípade vzťah s najbližším obsahom vzťahu upravenému v zmluve, ktorú uzavreli účastníci 30.6.2003, je práve vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Na rozdiel od uvedeného zmluvného vzťahu však vôľou účastníkov nebolo fakticky odovzdať sumu 1.200.000,-Sk žalovanému, ale dohoda o povinnosti žalobcu túto sumu zaplatiť za žalovaného v rámci exekučného konania. Tieto povinnosti žalobca splnil, na druhej strane však vznikla povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi túto sumu do dohodnutej doby splatnosti.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj alternatívou, že právny úkon je absolútne neplatný. V takomto prípade by bolo potrebné vzťah posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ medzi účastníkmi neexistoval žiaden platný právny úkon, došlo by u žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia podľa , pretože za neho žalobca plnil to, čo mal plniť sám. S poukazom na skutočnosť, že odporca nevynaložil žiadne finančné prostriedky za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k draženej nehnuteľností a v rámci ukončeného exekučného konania sa stal udelením príklepu vlastníkom draženej nehnuteľností, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie. Žalovaný získal majetkový prospech, ktorý je jedným z dvoch základných predpokladov pre uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia. Keďže prostriedky na zabezpečenie účasti žalovaného v dražbe poskytol žalobca ako fyzická osoba, došlo tak k zníženiu jeho majetku ako fyzickej osoby spôsobom, ako to vyplynulo z jeho výpovede. Žalovaný teda získal majetkový prospech na úkor žalobcu. Keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, súd prvého stupňa skonštatoval, že pre tieto vzťahy platí 3-ročná premlčacia lehota, ktorej začiatok je určený dňom splatnosti záväzku, teda dňom,kedy mal žalovaný žalobcovi zaplatiť sumu 1.200.000,-Sk. Či už sa za tento deň bude považovať pôvodne zmluvou dojednaný deň 31.8.2003, kedy koniec lehoty pripadne na deň 31.8.2006 alebo 30. deň od prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu 15.4.2004, kedy posledným dňom premlčacej lehoty bude deň 15.4.2007, bola žaloba podaná v rámci plynutia tejto lehoty a tak nedošlo k premlčaniu. Pokiaľ by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, súd prvého stupňa za moment vzniku bezdôvodného obohatenia považoval márne uplynutie 30-dňovej lehoty od prevodu vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa, teda deň 15.4.2004. Žalobca sa pred týmto dňom ani nemohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ani kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže bola žaloba doručená súdu 30.12.2005, nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty. K obrane žalovaného, ktorý tvrdil,

že sa o záležitosť nestaral, iba podpísal právny úkon a vystupoval ako fiktívna osoba, považoval súd prvého stupňa tieto skutočnosti za právne irelevantné s tým, že nemajú vplyv na posúdenie vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia, pretože neovplyvňujú skutočnosť, že sa stal vlastníkom draženej nehnuteľnosti bez toho, aby poskytol akékoľvek finančné prostriedky. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že neznalosť zákona, prípadne ľahkovážny prístup účastníka zmluvného vzťahu ho neospravedlňuje a má za to, že pri čo len priemernej obozretnosti by pozornosti žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu neušla tá skutočnosť, že bez vynaloženia vlastných finančných prostriedkov nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že svoju povinnosť si splnil tým, že kúpnu cenu odovzdal svedkovi L., súd prvého stupňa poukázal na to, že svedok L. nebol tou osobou, ktorej bol žalovaný povinný plniť, na základe právneho úkonu a rovnako nebol ani tou osobou, ktorej by bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu určenia rozsahu povinnosti žalovaného plniť má súd za to, že si žalovaný voči žalobcovi nesplnil svoju povinnosť ani čiastočne a je teda povinný uhradiť celú sumu 1.200.000,-Sk, avšak súd podľa v tejto veci nemôže prekročiť návrhy účastníkov a keďže si žalobca uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 7.493, eur s prísl., vyhovel súd žalobe čo do istiny v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 12,5% ročne od 1.5.2003 a to 15.4.2004 a vo výške nad 12% ročne zo sumy 7.493,12 eur od 16.4.2004 až do zaplatenia. Súd prvého stupňa ustálil, že sa žalovaný dostal do omeškania so splnením dlhu dňa 16.4.2004, čo bolo po uplynutí lehoty splatnosti záväzku na 30.deň po prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu. K tomuto dňu bola výška diskontnej sadzby NBS 5,5%, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 11% ročne a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu aj za podané odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 978,20 eur podľa špecifikácie v písomnom vyhotovení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to proti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 7.493,12 eur s prísl., ako aj proti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania 1.726,79 eur. Odvolateľ považuje rozsudok za nesprávny z dôvodov uvedených v ,, , , a . Odvolateľ žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie sumy 7.493,12 eur s prísl. zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, resp. že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Odvolateľ tvrdí, že nárok žalobcu neexistuje, považuje postup konajúceho súdu pri preukazovaní poskytnutia finančných prostriedkov zo strany žalobcu za nesprávny. Uvádza, že dôkazné bremeno vo veci preukázania poskytnutia finančných prostriedkov spočíva na žalobcovi, žalobca žalovanému sumu 1.200.000,-Sk v skutočnosti nikdy neposkytol, žalobca od žalovaného túto sumu v tomto ani v inom konaní nevymáhal. Žalobca si v konaní uplatńuje sumu, ktorá pripadá výhradne na jeho trovy ako odmenu exekútora, pričom odvolateľ uvádza, že túto sumu žalobca pôvodne požadoval od svedka E. L.. Žalobca nepreukázal vyplatenie finančných prostriedkov z účtu v rozhodnom čase. Jeho účet bol aj účtom Exekútorského úradu, na ktorý boli hradené sumy z iných exekučných konaní. Za tejto situácie žalobca uvádza, že dražba bola zrealizovaná na základe fiktívneho presunu finančných prostriedkov a tvrdí, že vôbec nikdy nedošlo k presunu finančných prostriedkov od žalobcu, a to ani na zaplatenie zábezpeky, ani doplatku najvyššieho podania. V takomto prípade by si žalobca u žalovaného uplatňoval celú sumu údajne poskytnutej pôžičky a oprávnenému by vyplatil výťažok z predaja nehnuteľnosti 975.262,-Sk, čo sa však nestalo. Na strane žalobcu nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku titulom nevrátenej pôžičky, ale iba k jeho nezväčšeniu titulom nezaplatených trov konania - odmeny exekútora vo výške 224.738,-Sk. Túto sumu si žalobca v konaní uplatnil práve z titulu odmeny exekútora. Pokiaľ však žalobca uplatňuje sumu 224.738,-Sk ako odmenu exekútora, toto je v rozpore so znením Exekučného poriadku, podľa ktorého trovy exekúcie hradí zásadne povinný a výnimočne oprávnený, nikdy teda nie osoba vydražiteľa. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žalobca sa pôvodne pokúšal žalovanú sumu získať od oprávneného, E. L. a až následne od žalovaného. Ďalej odvolateľ uvádza, že sa konajúci súd nevyporiadal s tvrdeniami svedkov L. N. v rámci trestného konania, kde uvádzali, že suma vo výške 1.200.000,-Sk bola žalobcovi vyplatená osobne v kancelárii žalobcu. Konajúci súd pripustil, že právny úkon, označený ako zmluva o pôžičke, môže mať povahu viacstranného právneho úkonu.

Odvolateľ ďalej tvrdí, že právny úkon, ktorý súd prvého stupňa posúdil ako inominátny kontrakt považuje za absolútne neplatný, pretože jeho účelom bolo obísť ustanovenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorých bol žalovaný ako záujemca o dražbu jedinou osobou, ktorá je povinný zložiť zábezpeku a doplatiť najvyššie podanie. Jeho účelom bolo poskytnúť vopred určenej osobe neprimeranú výhodu oproti iným záujemcom o dražbu nehnuteľností a žalobca ako súdny exekútor pri výkone svojej funkcie porušil zásadu rovnosti účastníkov exekučného konania. Žalobca nie je oprávnený poskytovať pôžičky, alebo akékoľvek iné výhody za účelom preklenutia ich pracovnej neschopnosti, čo je zároveň v rozpore s etickým kodexom súdneho exekútora. Odvolateľ tvrdí, že zo strany žalobcu došlo k obchádzaniu zákona, pričom poskytnutie finančných prostriedkov vopred určenej osobe na vopred určený účel je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon odvolateľ namieta, že nárok žalobcu je premlčaný. Úvaha súdu prvého stupňa vo vzťahu k premlčaniu prichádza do úvahy iba v prípade platnosti inominátneho kontraktu. Pokiaľ však zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, prichádza do úvahy výlučne aplikácia , a to bezdôvodné obohatenie plnením za iného. V takomto prípade dochádza k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby v deň nasledujúci potom, čo žalobca zložil za odvolateľa zábezpeku, resp. doplatok za najvyššie podanie, pretože je nepochybné, že už v danom čase vedel, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohacuje.

Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolateľ uplatňuje v odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. , , , , a . Odvolací súd však považuje za potrebné konštatovať, že zo samotného obsahu odvolania nie je možné vyvodiť niektoré z uplatnených odvolacích dôvodov.

Odvolací dôvod podľa je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v . Z obsahu odvolania nevyplýva, ktorý konkrétny z dôvodov tzv. zmätočnosti, uvedený v ust. je vo veci daný. Odvolací súd sám pri skúmaní priebehu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu prvostupňového súdu nezistil, že by tu existoval niektorý z dôvodov uvedený v . Tento odvolací dôvod teda nie je daný .

Odvolací dôvod podľa je daný v prípade, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod inou vadou sa rozumie vada odlišná od tých, ktoré sú vymenované v ust. . Za takúto vadu sa považuje akákoľvek iná vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci, pričom sa môže jednať o vady procesno-právnej povahy. I v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v dôvodoch odvolania neuvádza, k akej vade v konaní malo dôjsť. Odvolací súd takúto vadu nezistil, preto odvolací dôvod podľa pís. b/ nie je daný.

Odvolacie dôvody uvedené v ust. a sú skutkovými vadami, ktoré vyplývajú z neúplného dokazovania. Tieto odvolacie dôvody sú dané v prípade, ak súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ich použitie je prípustné podľa ust. .

Odvolací súd konštatuje, že žalovanému bolo dané poučenie podľa o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 21.9.2010, strana 10 (č.l. 156 spisu) vyplýva, že žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorého nevykonanie by zároveň namietal v dôvodoch písomného odvolania. Rovnako z obsahu písomného odvolania nevyplýva, že by tu existovali ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorých použitie je prípustné podľa . Preto odvolací súd konštatuje, že nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa a .

Z obsahu písomného odvolania a z jednotlivých odvolacích námietok je preto možné vyvodiť iba odvolacie dôvody podľa , teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávne skutkové zistenia ako dôvod odvolania sú dané v tom prípade, ak súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie jednotlivých dôkazných prostriedkov v rozpore s ustanoveniami a nasl.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. a jeho závery vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sú logické a konzistentné.

Odvolací súd konštatuje, že zásadnou skutočnosťou pre posúdenie prejednávanej veci je existencia listiny, označenej ako zmluva o pôžičke, ktorá bola podpísaná účastníkmi konania 10.júna 2003. Súd prvého stupňa riadne zistil všetky skutkové okolností, súvisiace s vyhotovením tejto listiny a v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že táto listina bola vyhotovená v súvislosti s dvoma úkonmi žalobcu, a to zloženie sumy 600.000,-Sk ako dražobnej zábezpeky a zloženie sumy 600.000,-Sk ako doplatok kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú žalovaný získal na dražbe v exekučnom konaní, ktoré žalobca viedol pod sp.zn. EX 153, 154 a 155/2001 proti povinným Petrovi a Anne Arvaiovým. Pritom nie je sporné, že žalobca žalovanému sumu 1.200.000,-Sk v skutočnosti nikdy neposkytol.

K odvolacej námietke odvolateľa o tom, že ak žalobca nepreukázal vyplatenie peňažných prostriedkov z účtu v rozhodnom čase, môže to znamenať aj to, že došlo iba k fiktívnemu presunu finančných prostriedkov a že exekučná dražba bola realizovaná bez reálneho zloženia finančných prostriedkov, odvolací súd uvádza, že sa jedná iba o ničím nepodložené úvahy odvolateľa. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom, že preukázal, že uvedené prostriedky poskytol nie ako súdny exekútor, ale ako fyzická osoba.

Ďalšie námietky odvolateľa týkajúce sa toho, že žalobcom uplatńovaná suma predstavuje odmenu exekútora vo výške 224.738,-Sk a jeho poukazovanie na skutočnosť, že trovy nemôže znášať osoba vydražiteľa sú zjavne v logickom rozpore so zisteným skutkovým stavom a s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sumu 224.738,-Sk žalobca vymáhal ako odmenu exekútora. Od podania žaloby žalobca stále vymáha túto sumu ako neuhradenú časť peňažného záväzku, ktorý má proti žalobcovi na základe písomného úkonu, označeného ako zmluva o pôžičke.

K námietke, že sa konajúci súd nevysporiadal s tvrdeniami svedkov L. N. , ktorí uviedli, že sumu 1.200.000,-Sk vyplatili žalobcovi osobne v jeho kancelárii, poukazuje odvolací súd na to, že s týmito výpoveďami sa súd prvého stupňa vyporiadal v písomnom odôvodnení rozsudku na strane 7 a 8 keď zároveň uviedol, že podľa vyjadrenia G.. Y. mu táto suma nikdy nebola odovzdaná. Výpovede svedkov boli obsiahnuté v listinnom dôkaze, ktorý sa vykonal jeho prečítaním. Aj ďalšia úvaha o možnosti existencie viacstranného právneho úkonu nemá oporu v zistenom skutkovom stave a vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci, odvolateľ namieta, že právny úkon, o ktorý žalobca svoj nárok opiera je neplatný a že nárok z tohto právneho úkonu je premlčaný.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe listiny označenej ako zmluva o pôžičke v súlade so závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa sa riadil pokynmi odvolacieho súdu, uloženými v uznesení zo dňa 24.9.2009 č.k. -89 predovšetkým v tom, že dôkladne vykonal dokazovanie na okolností uzavretia zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke, zisťoval, aký bol úmysel účastníkov pri uzatváraní tohto právneho úkonu a tento právny úkon posúdil s prihliadnutím na naznačené okolnosti dražby nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že sa jedná o nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa , ktorá je svojím obsahom najbližšie zmluve o pôžičke a preto podľa sa vzťahy z tejto zmluvy riadia ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o pôžičke.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami žalovaného v tom, že by tento úkon bol absolútne neplatným. Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, zmyslom a účelom dohody bolo poskytnutie finančných prostriedkov na zloženie zábezpeky a na doplatenie najvyššieho podania. V tejto súvislosti nie je podstatné, že osoba, ktorá prostriedky poskytla, bola súdny exekútor. Za podstatné považuje odvolací súd to, že záujemca o účasť na dražbe a kúpu nehnuteľnosti sa obrátil na súdneho exekútora ako na fyzickú osobu a poskytnutie peňažných prostriedkov na zloženie zábezpeky a doplatenie najvyššieho podania, ktoré zakladá vzťahy, ktorý sa spravuje ustanoveniami , je možné oddeliť od výkonu funkcie a postavenia súdneho exekútora v tejto veci.

V súvislosti s právnym posúdením uplatneného nároku je potrebné posúdiť aj otázku premlčania nároku, ktoré žalovaný namieta. Keďže sa vzťah z právneho vzťahu, vyplývajúceho z nepomenovanej zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke spravuje ustanoveniami o pôžičke, odvolací súd konštatuje, že premlčacia lehota v prípade tohto vzťahu začína plynúť dňom, nasledujúcim po splatnosti dlhu. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, zo zisteného skutkového stavu je možné vyvodiť, že došlo k dohode o čase plnenia tak, že žalovaný je povinný plniť 30 dní po prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu. K prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu došlo 15.3.2004, lehota na plnenie uplynula 15.4.2004 a premlčacia doba začala plynúť 16.4.2004. Žaloba bola podaná 30.12.2005, teda v rámci plynutia premlčacej lehoty.

K možnosti právneho posúdenia nároku podľa ust. , ako to žiada žalovaný, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa Obč. zákonníka je to, že medzi tým kto plnil a tým, komu sa plnilo je zrejmé, že sa plnenie deje za iného. K skutkovej podstate tohto bezdôvodného obohatenia sú potrebné dva základné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou niekoho iného a ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Ten, kto plnil záväzok iného má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil (R1/1979).

Odvolací súd konštatuje, že pre bezdôvodné obohatenie chýba naplnenie základných predpokladov tejto skutkovej podstaty. V prejednávanej veci totiž žalobca neplnil za žalovaného, k tomuto plneniu došlo na základe zmluvného záväzku, čo vylučuje uplatnenie ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, je právne irelevantné, akým spôsobom si žalobca vo svojom účtovníctve znížil záväzok žalovaného na žalovanú sumu. Pri rozhodovaní v sporovom konaní je súd viazaný uplatneným žalobným návrhom, ktorý môže prekročiť iba v prípadoch vymenovaných v ust. , ako na to správne poukazuje súd prvého stupňa. Keďže žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.493,12 Eur, je týmto záverom súd viazaný. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak by dražobnú zábezpeku a doplatok dražby 1.200.000,-Sk bol riadne zaplatil vydražiteľ, žalobcovi ako súdnemu exekútorovi by po odpočítaní plnenia, vyplateného oprávnenému v sume 975.262,-Sk, zostala suma 225.738,-Sk, čo je žalovaná suma.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.493,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne od 16.4.2004 až do zaplatenia je vecne správne, preto ho potvrdil podľa

Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Výška trov konania bola správne stanovená podľa zásady úspechu a súd prvého stupňa správne priznal trovy za zaplatený súdny poplatok za trovy právneho zastúpenia v správne určenej výške.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím . Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu odvolacích trov proti žalovanému. Žalobca si však trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.