Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42CoE-115-2011.pdf
PDF · 74.13 KB
No categories available
42CoE/115/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč, proti povinnému E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky 499,57 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, Exekútorský úrad so sídlom Poľná 23/31, 034 01 Ružomberok pod sp. zn. EX 722/10, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 5Er/406/2010-17 zo dňa 02. novembra 2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 5Er/406/2010-17 zo dňa 02. novembra 2010 v napadnutom výroku o náhrade trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi trovy exekúcie vo výške 4,81 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca uznesením č.k. 5Er/406/2010-17 zo dňa 02. novembra 2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bola uznesením č.k. 5Er 406/2010-10 zo dňa 24. 08. 2010 zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2010, súd podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.
O náhrade trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 57 ods. 3, druhej vety Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia súdny exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. V predmetnej veci bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, teda súdnemu exekútorovi nebolo poverenie na vykonanie exekúcie vôbec doručené. Všetky úkony, ktoré súdny exekútor v rámci exekučného konania vykonal, boli vykonané pred doručením poverenia, z dôvodu ktorého súdny exekútor nemá právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito úkonmi. S poukazom na uvedené okresný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania.
Proti uzneseniu okresného súdu, a to výroku o náhrade trov exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Na odôvodnenie uviedol, že nesprávnosť uznesenia okresného súdu v časti trov exekučného konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a napadnuté uznesenie je tiež nepreskúmateľné. Uviedol, že dňa 13. 09. 2010 si uplatnil trovy exekučného konania v celkovej sume 45,22 Eur, pozostávajúce z odmeny v minimálnej výške 33,19 Eur podľa ust. § 14 os. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ďalej náhrady hotových výdavkov vo výške 4,81 Eur a z 19 % DPH vo výške 7,22 Eur.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania, súd mal o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že oprávnený zavinil, že exekučné konanie sa muselo zastaviť. Súd mal preto oprávnenému uložiť, aby mu nahradil vzniknuté trovy exekučného konania, ktoré si uplatnil. Nie je žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal znášať na vlastnú ťarchu trovy konania začatého dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinnému. Poukázal na ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súdny exekútor za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré v súvislosti s exekučnou činnosťou preukázateľne vykonal v exekučnom konaní v prospech oprávneného. Okresný súd sa pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania mal v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať nielen s dôvodmi zastavenia konania, ale mal dostatočne odôvodniť aj rozhodnutie o trovách exekúcie. Nedodržanie tejto zásady je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov exekúcie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Mgr. Vladimír Zachar na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 05. 2010 podal na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením č.k.5Er/406/2010-10 zo dňa 24. 08. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom v Holíči, sp. zn. DUO A 113/2009 zo dňa 17. 06. 2009, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) a takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, teda neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2010. Následne okresný súd uznesením č.k. 5Er/406/2010-17 zo dňa 02. 11. 2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V predmetnom exekučnom konaní nebolo vydané poverenie, pretože okresný súd právoplatným uznesením č.k. 5Er/406/2010-10 zo dňa 24. 08. 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne uznesením č.k. 5Er/406/2010-17 zo dňa 02. 11. 2010 exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi preto
nevzniklo právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti vykonané do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku súdny exekútor má právo len na náhradu hotových výdavkov, ktoré mu vznikli s poštovným v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 1,40 Eur, s podaním vyúčtovania trov exekúcie vo výške 1,40 Eur a s kopírovaním vo výške 2,01 Eur podľa ust. § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Vzhľadom na to, že podľa ust. § 196, druhej vety Exekučného poriadku o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje len odmena súdneho exekútora, priznaná náhrada trov exekúcie pozostávajúca z hotových výdavkov sa o túto daň nezvyšuje.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade okresný súd nesprávne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi napadnutým výrokom uznesenia zo dňa 2. novembra 2010 nepriznal žiadnu náhradu trov exekúcie. Preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,81 Eur.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.