Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23P-52-2011.pdf
PDF · 108.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
J. M., nar. XX.X.XXXX,
P. V. M., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky M.. J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XXXXX, M., právne zast. B.. O. E., advokátom, Q. E. XX/D, K. a otca M.. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U.Á. XX, K. K., právne zast. B.. V. I., advokátkou, Q. W. &. O., V. XX, K. K., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. J. M., G.. XX.X.XXXX a mal. P. V. M., G.. XX.X.XXXX zamieta.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na mal. J. M., G.. XX.X.XXXX a mal. P. V. M., G.. XX.X.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. detí J. M., G.. XX.X.XXXX a P. V. M., G.. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.4.2011 domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného zo sumy 133,-Eur u mal. J. a 116,-Eur u mal. P. ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5 C 22/09-77 zo dňa 20.5.2009, právoplatného dňom 4.6.2009 ) na 50,-Eur/mesačne na maloletú J. a 40,-Eur/mesačne na maloletého P., a to počnúc od 1.5.2011.
Matka podala dňa 7.7.2011 na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného ( zapísaný pod sp. zn. 20 P 164/2011 ), ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloleté deti, a to počnúc od podania návrhu na sumu 150,-Eur/mesačne na maloletú J. a 130,-Eur/mesačne na mal. P..
Uznesením č. k. 23 P 52/2011-99, 20 P 164/2011-19 zo dňa 30.8.2011 súd obidve veci spojil na spoločné konanie podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p.
Otec sa na pojednávaniach pridržiaval písomne podaného návrhu ako i stanoviska svojej právnej zástupkyne. Vypovedal, že pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmu, ktorý dosahoval v roku 2008, ale počas obdobia rokov 2009 - 2010 došlo k výraznému zníženiu príjmov a to približne o polovicu. S priateľkou C. Y.U. si v októbri 2009 kúpili byt v Banskej Bystrici, tento nadobudli na hypotéku, ktorá je vo výške 63.000,-Eur. Mesačná splátka je okolo 300,-Eur, okrem toho spláca aj úver vo výške okolo 10.000,-Eur na rekonštrukciu bytu, v mesačných splátkach po 237,-Eur. Priateľka je zamestnaná na Z. Z. K. K.. V byte bývajú len oni dvaja, žiadna vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Čo sa týka podnikania, vykonáva reklamnú a propagačnú činnosť, veľkoobchod a maloobchod. Pre reklamnú agentúru firmu L. vykonáva v podstate činnosť obchodného zástupcu - manažéra, na základe mandátnej zmluvy. Tiež sa venuje obchodnej činnosti - predaju spotrebného tovaru firmy Q.. V minulosti poskytoval aj internetové pripojenia, čo však ukončil z dôvodu, že tu bola silnejšia konkurencia. Jeho súčasné príjmy v podstate postačujú len na uhradenie nákladov na bývanie, hypotéku, stravovanie a na iné výdavky mu peniaze nevychádzajú. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá sa v podstate podieľa na úhrade všetkých ostatných nákladov. Ohľadne platieb výživného sa koncom roku 2010 rozprával s matkou, táto sa vyjadrovala, že z určených platieb výživného v podstate pokryje všetky finančné náklady pre maloleté deti a len občas im musí finančne prispieť aj naviac. Keď ju v januári tohto roku oboznámil so situáciou, že nie je schopný platiť výživné v takej výške ako doteraz, došlo medzi nimi k dohode a začal prispievať v nižšej sume. Asi po dvoch mesiacoch matka od tejto dohody odstúpila, zaslala mu SMS správu a žiadala, aby výživné doplatil v celej výške, čo aj následne urobil. Vzťahy s maloletými deťmi sú stále veľmi dobré. Stretáva sa s nimi každý druhý víkend v zmysle rozhodnutia súdu, mimo tohto obdobia býva s nimi v kontakte taktiež telefonicky. Keď sú deti u neho snaží sa im vždy zabezpečiť program napr. kino, výlety, koncerty a pod. V poslednom období je toho menej práve z dôvodu nedostatku financií. Pokiaľ ide o doterajšie platenie výživného, snaží sa platiť v takej výške ako bolo určené s tým, že peniaze mal aj z úspor a taktiež si požičal. Má len jeden bankový účet, ktorý používa na podnikateľské aj súkromné účely. Pri jednotlivých úhradách z účtu sa v účtovníctve uvedie, či ide výdavok na súkromné účely alebo na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ to jeho finančné pomery umožňovali, chodieval s deťmi aj na dovolenky, kupoval im veci na oblečenie, obutie a pod. Pokiaľ sa jedná o majetkové pomery, predtým býval iba v prenajatom byte, tieto priestory nevyhovovali, následne na hypotéku kúpili byt. Zároveň tento byt bolo potrebné rekonštruovať tak, aby vyhovoval na bývanie ako aj stretávanie s deťmi. Tento bol kúpený za 63.000,-Eur a rekonštrukcia stála okolo 10.000,-Eur. Bolo potrebné napr. vymeniť podlahy, prerábať bytové jadro, kúpeľňu, sociálne zariadenie. Úver na rekonštrukciu je na 10 rokov, jedná sa o úver, ktorý je jeho a priateľka je uvedená ako spoludlžník. Priateľka spláca celý úver vo výške 63.500,-Eur a on spláca celý úver vo výške 14.900,-Eur. Okrem bytu je spoluvlastníkom v jednej polovici rodinného domu, ktorý zdedil po starom otcovi. V tomto býva švagriná ako spoluvlastníčka, jedná sa o starý dom, nemá z toho žiaden príjem ani výdavky. Vlastní osobné motorové vozidlo, toto však nemá v podnikaní. Vozidlo nekupoval, toto vlastnila jeho priateľka, ktorá ho potom prepísala na jeho meno. V rámci podnikania chodieva i na služobné cesty do Maďarska, Českej republiky, čo býva približne raz za mesiac. Na prácu pre spol. L. má k dispozícii motorové vozidlo, ktoré používa iba v súvislosti s podnikateľskou činnosťou pre túto spoločnosť. Návrh na zníženie výživného nepodával samoúčelne, bolo to z dôvodu, že súčasný stav už nie je možné ďalej akceptovať, určené výživné nie je v jeho možnostiach platiť. Keď mu to pomery budú umožňovať, vyživovaciu povinnosť si bude plniť vo vyššej sume aj bez súdneho rozhodnutia.
Matka sa pred súdom pridržiavala písomne podaného návrhu na zvýšenie výživného ako aj vyjadrení svojho právneho zástupcu. Ďalej vypovedala, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Od doby predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného došlo k takej zmene, že s mal. deťmi zmenili bydlisko, v súčasnosti bývajú v byte, ktorý nadobudla v októbri minulého roku. Predtým vždy bývala v prenajatých bytoch. V súvislosti s týmto spláca úver po 184,81,-Eur mesačne, ide o úver vo výške 50.000,-Eur na 30 rokov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žije s priateľom, ktorý je rozvedený, má jednu vyživovaciu povinnosť a je zamestnaný. Od predchádzajúceho rozhodnutia došlo tiež k zvýšeniu životných nákladov v podstate v každej oblasti. Čo sa týka detí, zvýšil sa ich vek, s čím súvisia zvýšené náklady jednak na školu, záujmovú činnosť, obliekanie a pod. Obidve deti chodia aj na Základnú umeleckú školu, na výtvarnú, dcéra chodí tiež na volejbal a syn na tanečnú. Okrem školských potrieb sú zvýšené náklady napr. na cestovanie, pričom deti vozieva do školy motorovým vozidlom, čo je výhodnejšie ako mestskou dopravou. Dcéra napríklad od novembra minulého roku chodí na strojček, ktorý bude potrebný ešte asi rok, platby boli na začiatku 70,-Eur a potom 50,-Eur. V priemere to zatiaľ vychádza po prepočítaní jednotlivých platieb vrátane výdavkov na cestovné do Žiliny za obdobie
mesiacov november až máj okolo 35,-Eur na mesiac. Ďalšie náklady sú na stravovanie detí v škole, kde mesačná platba vychádza v priemere 20,-Eur na každé dieťa. Stretávanie otca s deťmi prebieha približne každé dva týždne počas víkendu, predtým prebiehal styk aj cez týždeň v stredu, neskôr sa od toho upustilo. Čo sa týka prázdnin zimných, jarných ako aj letných, tieto majú na polovicu, rovnako tak aj sviatky, nejaké problémy ohľadne styku nemajú, vedia sa dohodnúť. Je pravdou, že za obdobie od januára tohto roku otec platil výživné v nižšej sume ako bolo určené s tým, že sa rozprávali o tom, že bude platiť výživné v nižšej sume pokým si nepodá návrh na zníženie výživného na súde. S týmto nejako priamo nesúhlasila, následne po rozhovore s právnikom ho žiadala, aby nedoplatok na výživnom doplatil a tento bol aj vymáhaný cez exekútora. Nedoplatok bol potom zaplatený. Pokiaľ sa jednalo o prispievanie otca nad rámec určeného výživného, tak je pravdou, že nejaké darčeky napr. na narodeniny, meniny, Vianoce maloletým pokúpil. Okrem bytu iné nehnuteľnosti nevlastní, pracuje už asi dva roky vo funkcii zástupcu riaditeľa školy. Pribudol jej výdavok týkajúci sa splátky úveru, zvýšili sa náklady na ošatenie detí, najmä u dcéry, ktorá má konfekčnú veľkosť v podstate už ako u dospelej osoby. Ohľadne záujmovej činnosti pribudli náklady na tanečnú u syna P., zvýšilo sa školné v Základnej umeleckej škole. U dcéry pribudli tiež náklady na konfirmačnú prípravu, chodí do R. J. Z. A..
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že návrh otca na zníženie výživného považuje za nedôvodný, navrhuje ho zamietnuť, nakoľko zníženie výživného je v rozpore so záujmom maloletých detí, pričom ako bolo uvedené, finančná situácia otca za posledné dva roky sa v podstate nezmenila. Čo sa týka pomerov maloletých deti, došlo k zmenám týkajúcim sa zvýšenia nákladov na ich potreby, tiež z dôvodu vyššieho fyzického veku. Má zato, že vzhľadom na preukázanú výšku výdavkov otca na osobné potreby je opodstatnený návrh matky na zvýšenie výživného, ktorému preto navrhuje v celom rozsahu vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 16 P 58/2008, 5 C 22/2009, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Rodičia mal. detí sú bývalí manželia a spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5 C 22/09-77 zo dňa 20.5.2009, právoplatným dňom 4.6.2009 bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. deti pochádzajúce z manželstva boli na základe schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 133,-Eur mesačne na mal. J. a 116,-Eur mesačne na mal. P. V.. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v N. J. Z. M. a dosahovala priemernú čistú mzdu cca. 604,50,-Eur mesačne. Bývala v prenajatom byte na ul. C. XX Z. M., pričom mesačne platila nájomné a inkaso po cca. 310,-Eur mesačne. Maloletá J. navštevovala 5. ročník a mal. P. 1. ročník N. J. Z. M.. Otec býval v prenajatom 2-izbovom byte na ul. U. XX Z. K. K., kde platil nájomné vo výške 332,-Eur mesačne a preddavky za služby spojené s užívaním bytu 116,-Eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2008 dosiahol príjmy zo živnosti 977.556,-Sk ( 32.448,91,-Eur ), výdavky 765.239,-Sk ( 25.401,28,-Eur ) a daňový základ 113.821,-Sk ( po odpočítaní nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške 98.496,-Sk ).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z citovaných ustanovení zákona. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že u účastníkov konania nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu ( zníženie alebo zvýšenie ) výživného na maloleté deti. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 4.6.2009. Otec svoj návrh na zníženie výživného v podstate odôvodnil tým, že jeho finančná situácia sa výrazne zhoršila, príjmy z podnikateľskej činnosti poklesli približne o polovicu, pričom daný stav pretrváva dlhšiu dobu a v súčasnosti nie je predpoklad jeho zlepšenia. Naproti tomu matka svoj návrh na zvýšenie výživného preukazuje zvýšením nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, predovšetkým v súvislosti s ich vyšším vekom, školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou či objektívnym nárastom životných nákladov. Kolízna opatrovníčka sa pripojila k argumentácii matky a taktiež navrhla výživné na mal. deti zvýšiť.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že matka spolu s mal. deťmi býva v byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva, spláca pritom úver po 184,81,-Eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva i priateľ matky M.. M. P.. Matka stále pracuje v N. J. Z. M. a dosahuje priemernú čistú mzdu cca. 770,-Eur mesačne, poberá prídavky na deti po 44,02,-Eur/mesačne. Priateľ matky je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa a jeho mesačná mzda je v priemere cca. 575,-Eur. Okrem splátok úveru majú náklady na bývanie - 140,36,-Eur/mesačne za služby spojené s užívaním bytu a 30,-Eur/mesačne za elektrinu. Obdobne otec nadobudol v roku 2009 byt v Banskej Bystrici, ktorý vlastní v podiely 1/2 s priateľkou M.. C. Y.. Podľa vlastnej výpovede otca, úver na kúpu bytu vo výške 63.500,-Eur spláca priateľka ( mesačná splátka 314,79,-Eur ), a on zase spláca úver vo výške 14.900,-Eur na rekonštrukciu bytu, v mesačných splátkach po 236,78,-Eur. Platby spojené s užívaním bytu predstavujú 147,69,-Eur mesačne, ktoré platia na polovicu. Otec vykonáva naďalej podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 dosiahol príjmy zo živnosti 32.970,-Eur; za rok 2010 dosiahol príjmy 24.477,91,-Eur, výdavky 20.355,47,-Eur a čiastkový daňový základ 4.122,40,-Eur ( po odpočítaní nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške 4.025,70,-Eur a platieb životného poistenia 175,40,-Eur mal základ dane nulový ). Podľa výkazu príjmov a výdavkov k 9.9.2011 mal otec celkové príjmy 10.675,-Eur, výdavky 7.607,-Eur a rozdiel majetku a záväzkov + 3.325,-Eur. Priateľka otca je zamestnankyňou K. a jej čistý príjem za posledných 12 mesiacov dosiahol 7.777,50,- Eur ( 648,-Eur mesačne ). Samotná výška príjmov dosahovaných zo živnosti sa u otca pri porovnaní rokov 2010 a 2008 znížila o 7.971,-Eur, ale znížila sa aj výška výdavkov o cca. 5.046,-Eur. Tvrdenie otca,
že jeho príjmy sa znížili o polovicu preto nie je opodstatnené. V minulom období platil náklady na bývanie vo výške 448,-Eur mesačne, v súčasnosti je to približne 311,-Eur/mesačne ( polovica nájomného 74,- Eur + úver 237,-Eur ). Ďalší úver na kúpu bytu spláca podľa jeho výpovede v celej výške priateľka M.. C. Y.. Pokiaľ ide o jednotlivé príjmy a výdavky otca vyplývajúce z predložených peňažných denníkov za rok 2010 a 2011, podľa priebežných zostatkov hotovosti pokladne ako aj zostatkov na bankovom účte ( z ktorého vykonáva nielen úhrady týkajúce sa podnikania, ale i všetky ostatné úhrady na súkromné účely ) nevyplýva, že by finančná situácia otca bola tak nepriaznivá, že by nebol schopný platiť výživné vo výške ako doposiaľ. Otec v priebehu minulého roku ani r. 2011 nebol "v mínuse", dosahuje pravidelné príjmy ( napr. L. 1.130,-Eur mesačne ) a priebežne uhrádza jednotlivé výdavky či už súvisiace s podnikaním alebo súkromného charakteru, vrátane platieb výživného.
Čo sa týka pomerov mal. detí, tieto navštevujú rovnakú ZŠ ako predtým, mal. J. chodí do 8. triedy a mal. P. do štvrtej. Obidve deti sa v škole stravujú, čo vychádza približne po 20,-Eur mesačne na každé dieťa, školné platia po 6,65,-Eur a 13,45,-Eur mesačne. Mal. deti navštevujú tiež ZUŠ, kde sa uhrádza školné po 3.60,-Eur ( mal. J. ) a 5,30,-Eur/mesačne ( mal. P. ). Matka vyčíslila celkové pravidelné mesačné výdavky na mal. deti cca. 339,-Eur na mal. J. ( č.l. 65 spisu ) a 303,65,-Eur na mal. P. ( č.l. 66 spisu ). Súd pritom poukazuje na obdobné vyčíslenie nákladov na výživu mal. detí, ktoré matka predložila v konaní o rozvod manželstva ( č.l. 34 a nasl. spisu sp. zn. 5 C 22/2009 ), kde náklady vyčíslila u mal. J. na 157 až 394,-Eur mesačne a na mal. P. na 164 až 280,-Eur mesačne. Do uvedených nákladov pritom ( na rozdiel od súčasnosti ) nezahrnula pomernú časť z mesačných výdavkov na bývanie, ktoré v tom období presahovali 310,-Eur t.j. viac ako 100,-Eur/osobu mesačne, ale ani ďalšie náklady ako hygienické potreby či prepravu detí do školy. Takisto nemožno opomenúť skutočnosť, že oproti minulosti sa priemerná čistá mzda matky zvýšila o približne 165,-Eur mesačne a navyše na nákladoch spojených s bývaním sa musí primerane podieľať i matkin priateľ, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a je zamestnaný.
Podľa záveru súdu s ohľadom na príjmy matky, jej partnera, vek maloletých detí, pokračujúcu školskú dochádzku na ZŠ, ďalšie preukázané potreby mal. detí ako aj pomery na strane otca, je určené výživné vo výške 133,-Eur a 116,-Eur mesačne primerané a zodpovedajúce zásadám pre určovanie výživného vyjadreným v Zákone o rodine. Súd preto zamietol tak návrh otca na zníženie výživného ako aj návrh matky na zvýšenie výživného.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom
znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 29.11.2011