Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-408-2011.pdf
PDF · 69.77 KB
No categories available
5Co/408/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: FINIMO, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 54, zast. JUDr. Zuzanou Majcherovou, advokátkou v Bratislave, Cukrová 14 proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava v Bratislave, Pažítková 4, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 49.144,81 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 08.03.2011 č.k. 10C 245/2011-76 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 293,70 eur JUDr. Zuzane Majcherovej, advokátke so sídlom v Bratislave, Cukrová 14.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 49.144,81 eur zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.348,49 eur, náhradu trov konania vo výške 470,39 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.462,57 eur. Navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 2.478,23 eur.
V odôvodnení poukázal na to, že návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil príslušenstvo pohľadávky t.j. úroky z omeškania je čo do základu aj čo do výšky dôvodný. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikol zo záväzkových vzťahov medzi nimi ako podnikateľskými subjektmi v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti. Konkrétne navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť t.j. veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom. Odporca, ako štátna príspevková organizácia, v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojoval verejné potreby tak, ako sám uviedol a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, vo verejnom záujme. S poukazom na uvedené a podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, na predmetné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu zo záväzku, ktorý upravuje Obchodný zákonník, navrhovateľovi vzniká právo na uplatnenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že úroky z omeškania neboli účastníkmi upravené dohodou, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade so zák. (ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom do 31.12.2008), teda sadzbou o 10 % vyššou ako bola najvyššia prípustná sadzba stanovená zákonom, resp. na základe zákona.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že uplatnením zákonného nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške jedným z účastníkov záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatňuje úprava Obchodného zákonníka, proti druhému účastníkovi tohto vzťahu, ktorý svoju povinnosť zo záväzku nesplnil riadne a včas, nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu príspevková organizácia má rovnaké postavenie s ostatnými účastníkmi záväzkových vzťahov a nie je možné, aby bola v týchto vzťahoch zvýhodňovaná v prípade, že si svoje záväzky nesplní riadne a včas.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v časti povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 7.348,49 eur. Poukázal na skutočnosť, že vzťah medzi nimi vznikol výlučne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie obchodne t.j. ide o občiansko-právny vzťah a teda aj úroky z omeškania treba posudzovať v zmysle noriem občianskeho práva. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008 (§ 372p ods. 1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z.z.).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008.
Na doplnenie názoru, že v konaní zostalo sporným len posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obch. zákonníka a odporca tvrdil, že ide o občianskoprávny vzťah a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej prvý deň omeškania, konštatuje odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa, že v danej veci bolo obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok odporcovi, ktorý ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti realizuje lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia, záväzkovo-právny vzťah účastníkov konania z kúpnej zmluvy preto spadá pod ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a je potrebné ho považovať za obchodno-právny vzťah, na základe čoho správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.sp., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci za vyjadrenie k odvolaniu odporcu, teda 237,34 eur a 7,41 eur režijný paušál spolu so 48,95 DPH.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.