Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-98-2023.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Subarea
18Ek/98/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie pohľadávky vo výške 90,- Eur, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom Exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, sp. zn. 93EX 39/2023, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/98/2023 zo dňa 08. 08. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/98/2023 zo dňa 08. 08. 2023 z a m i e t a.
II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/98/2023 zo dňa 08. 08. 2023 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/98/2023 zo dňa 08. 08. 2023 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavila. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnila tým, že Správny poriadok ustanovuje rôzne lehoty a spôsob ich počítania za účelom vykonania jednotlivých procesných úkonov. Vo všeobecnosti možno lehotu charakterizovať ako právne relevantný časový úsek a teda pevne vymedzenú dobu určenú svojim začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona je potrebné niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali. Ako bolo uvedené vyššie exekučným titulom v danom konaní je rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Leviciach č. ORPZ-LV-ODI2-328/2019-SD zo dňa 11. 12. 2019, ktorým bola v zmysle zákona o cestnej premávke a Správneho poriadku povinnému uložená pokuta výške 270,- Eur. V zmysle § 139b ods. 5 druhej vety zákona o cestnej premávke, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu budú na bankový účet uvedený v rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že rozkaz o uložení pokuty (exekučný titul) bol povinnému doručený dňa 13. 12. 2019. Posledným dňom pre uhradenie sumy vo výške 180,- Eur, resp. jej pripísanie na účet Ministerstva vnútra SR bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o cestnej premávka dňa 28. 12. 2019. V zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Nakoľko koniec lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, t.j. v danom prípade dňa 30. 12. 2019. Z výpisu z účtu v banke, ktorý povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že povinný platbu vo výške 180,- Eur na účet Ministerstva vnútra SR vykonal dňa 27. 12. 2019, pričom podľa vyjadrenia oprávneného bola táto platba pripísaná na daný účet dňa 30. 12. 2019. Platba povinného teda bola pripísaná na účet Ministerstva vnútra SR posledný deň lehoty, čo znamená, že povinný uhradil dve tretiny uloženej pokuty v lehote podľa § 139b ods. 5 zákona, a preto sa táto pokuta považuje za uhradenú v
plnej výške. Vyššia súdna úradníčka na základe uvedeného mala preto za preukázané, že exekúcia sa vedie nedôvodne, nakoľko pohľadávka oprávneného zanikla v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu tak dospela k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol dôvodný, nakoľko pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania bola povinným vo výške dvoch tretín uhradená, z čoho vyplýva, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestnej premávke sa považuje o uhradenú v plnej výške, preto vyššia súdna úradníčka exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavila, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko predmetná lehota predstavuje lehotu hmotnoprávnu, a teda spravovanú nie Správnym poriadkom ale lex specialis - zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona bol vydaný aj samotný exekučný titul - Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Leviciach č. ORPZ-LV-ODI2-328/2019-SD zo dňa 11. 12. 2019, ktorým bola v zmysle zákona o cestnej premávke povinnému uložená pokuta výške 270,- Eur. V zmysle ust. § 139b ods. 5 druhej vety zákona o cestnej premávke: ,,Ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu budú na bankový účet uvedený v rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.“ Rozkaz o uložení pokuty (exekučný titul) bol povinnému doručený dňa 13. 12. 2019. Posledným dňom pre uhradenie sumy vo výške 180,-Eur, resp. jej pripísanie na účet Ministerstva vnútra SR bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o cestnej premávka deň 28. 12. 2019. Sám Okresný súd v napadnutom uznesení v bode 24 konštatuje, že počítanie lehoty sa spravuje zákonom o cestnej premávke a že posledným dňom na splnenie si povinnosti povinným bol práve deň 28. 12. 2019, pričom v tento deň (najneskôr v tento deň) bolo potrebné pripísanie dvoch tretín z uloženej výšky pokuty na bankový účet uvedený v rozhodnutí. Rozhodným momentom je tak okamih pripísania sumy 180,- Eur na bankový účet Ministerstva vnútra SR, pričom ten podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov pripadol na deň 28. 12. 2019. K pripísaniu sumy vo výške 180,- Eur došlo až dňa 30. 12. 2019, a teda po lehote. Oprávnený má za to, že rozhodným okamihom nie je dátum vykonania úhrady, ale až jej pripísanie v prospech na to určeného bankového účtu, pričom lehotu je potrebné spravovať zákonom podľa ktorého bol exekučný titul vydaný, a to zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného zákona bol posledný deň na pripísanie sumy deň 28.12.2019, k pripísaniu ale došlo až dňa 30.12.2019. V neposlednom rade oprávnený dal do pozornosti súdu, že v súlade s ust. § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. subjektom verejnej správy hospodáriaca s verejnými prostriedkami, ktorej príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu. Zároveň spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. je podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o finančnej kontrole“) povinná vykonávať finančnú kontrolu pri realizovaní finančných operácii, ktorú zákon v ust. § 2 písm. b) definuje ako: „Súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí.“ Podľa ust. § 2 písm. d) Zákona o finančnej kontrole: „Na účely tohto zákona sa rozumie finančnou operáciou alebo jej časťou príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy.“ Podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o finančnej kontrole: „Základnou finančnou kontrolou je orgán verejnej správy povinný overovať vždy súlad každej finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 na príslušných stupňoch riadenia.“ S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči oprávnenému a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.
3. Povinný sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť, keď rovnako ako vyššia súdna úradníčka je toho názoru, že v danej veci bol zistený dôvod pre zastavenie exekúcie.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie v prvom rade pripomína, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľný rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Leviciach č. ORPZ-LV-ODI2-328/2019-SD zo dňa 11. 12. 2019 (ďalej aj „exekučný titul“). Ďalej nebolo sporné, že exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 13. 12. 2019. Povinný dňa 27. 12. 2019 vykonal úhradu pokuty uloženej exekučným titulom v rozsahu 2/3 s tým, že táto suma bola zložená na účet Ministerstva vnútra SR dňa 30. 12. 2019. Spornou v prejednávanej veci bola otázka, na ktorý deň pripadol koniec 15-dňovej lehoty určenej v § 139b ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a teda či povinnému vznikla povinnosť doplatiť zvyšnú 1/3 uloženej pokuty alebo úhradou zo dňa 27. 12. 2019 jeho povinnosť uložená exekučným titulom zanikla.
12. Po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa s relevantnou právnou úpravou musí sťažnostný súd súhlasiť so záverom vyššej súdnej úradníčky, že posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 30. 12. 2019, a to z dôvodu, že pätnásty deň lehoty pripadol na sobotu 28. 12. 2019, a teda bolo potrebné v súlade s § 27 ods. 2 Správneho poriadku tento posledný deň lehoty posunúť na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 30. 12. 2019. Hoci oprávnený uvedené právne posúdenie namietal, jediné čím argumentoval, bolo, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu a nie lehotu procesnoprávnu, a teda nemožno v danej veci aplikovať Správny poriadok. K uvedenému treba uviesť, že hmotnoprávnu povahu lehoty upravenej v § 139b ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke sťažnostný súd nerozporuje, súčasne však má za to, že povaha tejto lehoty nevylučuje aplikáciu Správneho poriadku. Hmotnoprávnu povahu tejto lehoty totiž v danom prípade determinuje len tá skutočnosť, že v danej lehote musela byť úhrada pripísaná na bankový účet uvedený v rozhodnutí o uložení pokuty. Povaha lehoty (či už procesná alebo hmotnoprávna) však nevypovedá o plynutí samotnej lehoty, resp. o tom, na ktorý deň môže pripadnúť koniec tejto lehoty. V tejto súvislosti ďalej treba zdôrazniť, že zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nie je predpisom len hmotnoprávnej povahy, ale aj predpisom procesným, keď upravuje aj postup v rámci správneho (priestupkového) konania, ktoré je imanentnou súčasťou vyvodenia zodpovednosti za porušenie povinnosti upravenej v § 137 až § 139h (vrátane § 139b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. V nadväznosti na uvedené tak má sťažnostný súd za to, že nie je dôvod pre vylúčenie Správneho poriadku v prípade počítania lehôt podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď žiadne z ustanovení tohto zákona jeho aplikáciu v tomto ohľade nezakazuje, pričom uvedené plne korešponduje aj s § 141 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, ktorý upravuje, že ak v tomto zákone (t.j. v zákone č. 8/2009 Z.z.) nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. Pokiaľ teda niet špeciálnej právnej úpravy, ktorá by odlišne upravovala plynutie lehôt podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou Správneho poriadku. Uvedený záver o potrebe aplikácie Správneho poriadku podporuje i samotný exekučný titul, ktorý takisto odkazuje na Správny poriadok, v súvislosti s čím sťažnostný súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ lehota na odpor proti exekučnému titulu sa spravuje § 139d ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v spojení aj s § 27 ods. 2 Správneho poriadku, nie je dôvod pre odlišný prístup vo vzťahu k lehote podľa § 139b ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ak teda úhrada od povinného bola na účet uvedený v exekučnom titule zložená v deň, kedy povinný mohol podať ešte odpor proti exekučnému titulu, niet dôvodu neakceptovať túto úhradu ako uskutočnenú včas. Možno doplniť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je bežné, a to aj v správnych veciach, že v zásade vždy sa koniec lehoty posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, čo vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že nedeľa (i sobota a sviatky) nie je žiadny právny deň („dies domicus non est juridicu“).
13. K tvrdeniam oprávneného, že je subjektom verejnej správy hospodáriacim s verejnými prostriedkami a jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu, sťažnostný súd uvádza, že túto obranu nepovažuje za relevantnú vo vzťahu k predmetu tejto exekúcie, a preto sa k nej nebude bližšie vyjadrovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
14. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd konštatuje, že povinný vykonal úhradu 2/3 uloženej pokuty včas, jeho povinnosť doplatiť zvyšnú sumu vo výške 1/3 uloženej pokuty preto zanikla tak, ako to vyplýva z § 139b ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vyššia súdna úradníčka tak správne dospela k dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavila, keď povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu zanikla. Týmito úvahami potom sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti oprávneného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/98/2023 zo dňa 08. 08. 2023, a preto ju zamietol v celom rozsahu.
15. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril), súd prvej inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).