Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-124-2009.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/124/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: Ing. Libor Koucký, Šumná 626, 463 12 Liberec 25, Česká republika, IČ: 702 11 779, zastúpený advokátom Mgr. Jiřím Kouckým, Hluboká 283, 511 01 Turnov, Česká republika, proti žalovanému: ULTIME, s.r.o., Dunajská 10, 040 01 Košice, IČO: 36 763 098, zast. JUDr. Y. R., L. X, W., v konaní o zaplatenie 33.188,36 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 33.188,36 Kč s 10,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 6.11.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 237,70 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právo-platnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.3.2009 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.188,36 Kč s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 28.466,-Kč od 21.9.2007 do 7.11.2008 a zo sumy 33.188,36 Kč od 8.11.2007 do zaplatenia, titulom uhradenia ceny za dodaný tovar. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov tohto súdneho konania.
Žalobca uviedol, že na základe obchodného styku medzi účastníkmi konania dodal žalovanému tovar - odevy, ktorého cenu vyúčtoval faktúrami č. 275230 na sumu 35.235,-Kč so splatnosťou 20.9.2007 a č. 275345 na sumu 29.359,-Kč so splatnosťou 5.11.2007. Žalova-
ný splnil svoj dlh len čiastočne, a to z faktúry č. 275230 splátkami v období od 10.9.2007 do 7.11.2008 celkom vo výške 30.509,64 Kč, pričom časť v sume 4.722,36 Kč ostala nezaplatená. Na faktúru č. 275345 si žalovaný jednostranne započítal sumu 893,-Kč za reklamovaný tovar a zostávajúcu časť 28.466,-Kč neuhradil.
Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 1.3.2010 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Tvrdil, že sa snažil riešiť situáciu so žalobcom. Tovar im bol doručený napriek snahe o zrušenie dodávky. Tento tovar bol zaslaný späť žalobcovi, ale on ho odmietol prevziať. Žalovaný uviedol, že tovar má vo svojom sklade a vznikajú mu náklady na uskladnenie.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/124/2009 - 67 zo dňa 15.10.2010 pripustil zmenu návrhu podľa písomného podania žalobcu doručeného súdu dňa 2.7.2010 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33.188,36 Kč s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 6.11.2007 do zaplatenia.
Žalovaný, ani jeho zástupca, hoci boli na pojednávanie dňa 29.11.2011 riadne pred-volaný, na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odroče-nie. Na pojednávanie sa nedostavil ani právny zástupca žalobcu, u ktorého je doručenie pred-volania na predmetné pojednávanie riadne vykázané. Vzhľadom na uvedené a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.
Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia ( Článok 2 bod 1 písmeno ) je daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rímsky dohovor ), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa čl. 4, bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy a tovar bol dodaný žalovanému na území Slovenskej republiky, platí v zmysle čl. 4, bodov 1, 2 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Slovenskej republiky.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý je špecifikovaný vrátane ceny vo faktúrach č. 275230 splatnej 20.9.2007 na sumu 35.235,-Kč a č. 275345 splatnej 5.11.2007 na sumu 29.359,-Kč.
Žalovaný neuznal nárok žalobcu. Bránil sa tvrdením, že po objednaní tovaru sa snažil zrušiť objednávku a nechcel tovar prevziať. Časť dodaného tovaru zaslal späť žalobcovi, ale žalobca vrátený tovar odmietol prevziať. Žalovaný uviedol, že tovar má vo svojom sklade.
Mailom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 15.11.2007 bolo súdu preukázané, že konateľka žalovaného oboznámila žalobcu s nepriaznivou finančnou situáciou žalovaného ako aj so svojimi osobnými a rodinnými problémami. Ďalej oznámila žalobcovi, že z uvedených dôvodov si netrúfa prevziať ďalší objednaný tovar.
Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi, označeného ako „vrátenie dodávky“ súd zistil, že v tomto liste žalovaný uviedol, že vracia tovar, ktorého cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 275354 na sumu 29.359,-Kč. Už mailom zo dňa 15.11.2007 informoval žalobcu o situácii v predajni a o dôvode, pre ktorý už v tom čase nemohol prijať a zaplatiť tovar. Za dva mesiace od dodania tovaru sa predali iba 1 mikina a 2 dupačky. Cenu za tento tovar
uhradí a zbytok tovaru vracia a žiada o vystavenie dobropisu. Zároveň žiadal vybaviť reklamácie na poškodený tovar v hodnote 896,-Kč.
Z listu žalovaného zo dňa 22.4.2008 adresovaného žalobcovi súd zistil, že konateľka žalovaného potvrdila, že objednala u žalobcu tovar na zimnú sezónu 2007/2008. Pred dodaním tovaru mailom informovala žalobcu o vážnych finančných problémoch a o tom, že žalovaný nebude schopný cenu za tovar uhradiť. Do poslednej chvíle trvala na tom, že tovar nechce prevziať. Pracovníčka žalobcu ju však presviedčala, aby tovar prevzala a zaplatila cenu v splátkach. Nakoniec súhlasila a tovar prevzala. Tovar sa však nepredal, chcela ho vrátiť, ale žalobca s tým nesúhlasil. Po prehodnotení situácie sa rozhodla, že týždennými splátkami po 2.500,-Sk uhradí cenu dodaného tovaru.
Listom žalovaného adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu označeným ako „vyjadrenie k výške dlhu“ mal súd preukázané, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo výške 33.188,36 Kč, ktorý pozostáva z neuhradenej časti faktúry č. 2753230 v sume 4.722,36 Kč a z neuhradenej faktúry č. 275345 na sumu 29.359,-Kč.
Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 2.7.2010 uviedol, že dlh žalovaného predstavuje 33.188,36 Kč a pozostáva z neuhradenej časti faktúry č. 2753230 v sume 4.722,36 Kč a neuhradenej časti faktúry č. 275345 v sume 28.466,-Kč. Časť faktúry č. 2753230 bola postupne v splátkach od 13.9.2007 do 13.11.2008 uhradená žalovaným a podľa žalobcu k úhrade ostáva 4.722,36 Kč. Z faktúry č. 275345 ostáva k úhrade 28.466,-Kč, po odpočítaní sumy 893,-Kč započítanej za žalovaným reklamovaný tovar.
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec ( tovar ) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ust. § 443 ods. 1 obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ust. § 450 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a
týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z neza-platenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroko-vá sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendár-neho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a základná úroková sadzba Národnej banky Slo-venska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto pol-roka.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom od 1.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom ka-lendárneho polroka , v ktorom došlo k omeškaniu a základná úroková sadzba Európskej cen-trálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 155 ods. 2 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému tovar a jeho cenu vyúčtoval. Obranu žalovaného súd považoval len za účelovú, nakoľko potvrdil
prevzatie tovaru, čiastočne uhradil jeho cenu a po nesúhlasnom vyjadrení žalobcu s vrátením tovaru sám navrhol splácanie jeho ceny v splátkach.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných noriem súd konštatuje, že žalobca má voči žalovanému nárok na uhradenie pohľadávky v celkovej výške 33.188,36 Kč titulom nároku na dohodnutú cenu za dodaný tovar.
Žalovaný sa s uhradením svojho peňažného záväzku ( kúpna cena ) dostal do omeškania, preto žalobcovi tiež vznikol aj nárok na uhradenie úroku z omeškania v uplatnenom rozsahu, to konkrétne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Keďže nebola medzi účastníkmi konania preukázaná dohoda o splatnosti ceny za dodaný tovar, žalovaný bol povinný zaplatiť cenu po dodaní tovaru. Podľa faktúr tovar bol dodaný žalobcom žalovanému 30.8.2007 a 22.10.2007. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa 6.11.2007.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mali spočívať v odmene advokáta vo výške 12.944,-Kč, v režijnom paušály 2 x 300,-Kč plus 19%DPH.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 237,70 EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria zaplatený súdny poplatok v sume 75 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 162,70 EUR, t.j. za dva úkony právnej pomoci po 61,41 EUR plus 19%DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, a písomné podanie žaloby na súd ) a režijný paušál 2 x 6,95 EUR plus 19% DPH, podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 O.s.p. )
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.