Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-78-2010.pdf
PDF · 78.5 KB
No categories available
9C/78/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľky: L. L., bytom L.Á. č. XX/X, M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Krajský súd v Košiciach dňa 9.9.2008 navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody, doplatok invalidného dôchodku za obdobie od decembra 1999 do júna 2008. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.4.2009 č.k. 2Sd/51/2008-78 vylúčil návrh navrhovateľky zo dňa 9.9.2008 vo veci o náhradu škody na samostatné konanie.
Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody, ktorá jej vznikla tým, že jej nebol priznaný invalidný dôchodok v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy lekármi a v dôsledku toho, že posudková lekárka W.. Z. zatajila diagnózu uroinfekt, v dôsledku čoho jej nebol priznaný invalidný dôchodok tak, ako by mal byť, preto žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady škody. Výšku škody, ktorá jej vznikla špecifikovať nevedela, uviedla že škoda vznikla tým, že posudková lekárka odporcu zatajila diagnózu uroinfekt, keby tak nebola urobila, bol by jej vznikol nárok na invalidný dôchodok.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žiadosťou o dôchodok zo dňa 4. novembra 1999 navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. Na základe žiadosti bol jej zdravotný stav posúdený 28. decembra 1999 posudkovou sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka M.. Podľa posudku navrhovateľka nebola uznaná invalidnou, ani čiastočne invalidnou. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. februára 2000 bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2. februára 2000 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3S 172/00-12 zo dňa 22. augusta 2000 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2So 184/2000 zo dňa 21. marca 2001 na základe, ktorých sa rozhodnutie zo dňa 2. februára 2000 stalo právoplatným.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi (Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13. februára 2008, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21. mája 2008, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 23. mája 2008, Rozsudok krajského súdu v Košiciach č. 2Sd/51/2008 zo dňa 27 apríla 2010, odvolanie navrhovateľky zo dňa 9. júna 2010, vyjadrenie Sociálnej
poisťovne zo dňa 25. júna 2010 ), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sd51/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žiadosťou o dôchodok zo dňa 4. novembra 1999 navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. Na základe žiadosti bol jej zdravotný stav posúdený 28. decembra 1999 posudkovou sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka M.. Podľa posudku navrhovateľka nebola uznaná invalidnou, ani čiastočne invalidnou. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. februára 2000 bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2. februára 2000 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3S 172/00-12 zo dňa 22. augusta 2000 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2So 184/2000 zo dňa 21. marca 2001 na základe, ktorých sa rozhodnutie zo dňa 2. februára 2000 stalo právoplatným.
Návrhom podaným na Krajský súd v Košiciach dňa 9.9.2008 navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody, doplatok invalidného dôchodku za obdobie od decembra 1999 do júna 2008. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.4.2009 č.k. 2Sd/51/2008-78 vylúčil návrh navrhovateľky zo dňa 9.9.2008 vo veci o náhradu škody na samostatné konanie.
Podľa § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z.
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Pri nárokoch na náhradu škody sa vyžaduje, aby oprávnená osoba preukázala všetky tri predpoklady pre priznanie nároku /škodu, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť/ súčasne. Navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany odporkyne a nesprávny úradný postup pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku súdom nebol zistený.
V konaní pred súdom neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporkyne za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, súd preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2/ O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka vo veci nemala úspech, odporkyňa si trovy neuplatnila, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2/O.s.p.