Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-30-2023.pdf
PDF · 121.43 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v starostlivosti otca a C. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v starostlivosti Centra pre deti a rodiny Trenčín, Jilemnického 30, Trenčín, deti rodičov D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, toho času bytom C., I. J. XX, C. G. K. a A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - L., toho času bytom E., A. XX, obe deti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo o náhradnej starostlivosti k nim, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 17.09.2019 č.k. 4P/18/2019-93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.03.2020 č.k. 17CoP/11/2020-140 tak, že · Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. · Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 125,- € mesačne, do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia, k rukám otca maloletého.
II. Styk matky s maloletým sa neupravuje.
III. Súd nad maloletou C. B., nar. XX.XX.XXXX, nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Trenčín, Jilemnického 40, Trenčín.
IV. Súd ukladá otcovi a matke maloletej lehotu 12 mesiacov, v ktorej sú povinní upraviť svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletú.
V. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 125,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku III. tohto rozhodnutia, na účet Centra pre deti a rodiny Trenčín.
VI. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku III. tohto rozhodnutia, na účet Centra pre deti a rodiny Trenčín.
VII. Vo zvyšných častiach nedotknutých týmto rozhodnutím ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 17.09.2019 č.k. 4P/18/2019-93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.03.2020 č.k. 17CoP/11/2020-140 nezmenený.
odôvodnenie:
(1) Súd začal uznesením zo dňa 22.08.2023 č.k. PE-6P/9/2023-87 konanie o úprave rodičovských práv a povinností alebo o náhradnej starostlivosti k maloletým deťom A. a C. B.. Vec bola po jej vylúčení z uvedenej veci zapísaná prostredníctvom programových prostriedkov určených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod spisovú značku 29P/30/2023. (2) Súd konanie začal podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) bez návrhu, pretože zistil, že je potrebné rozhodnúť o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému A., starostlivosť o ktorého prevzal otec a o forme náhradnej starostlivosti nad maloletou C., ktorá ostala v starostlivosti centra pre deti a rodiny. (3) Uznesením zo dňa 19.10.2023 súd maloletým deťom ustanovil kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní v podobe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zároveň nariadil pojednávanie vo veci na 04.12.2023. Na pojednávanie predvolal rodičov, kolízneho opatrovníka a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske. Hoci bolo predvolanie obom rodičom zákonným spôsobom doručené, žiaden z nich sa na pojednávanie neustanovil, ani nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Boli teda splnené podmienky podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) na prejednanie veci bez ich prítomnosti. Preto súd vec na pojednávaní dňa 04.12.2023 prejednal bez prítomnosti oboch rodičov. (4) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov, pripojených spisov tunajšieho súdu a po preverení okolností týkajúcich sa možnej formy starostlivosti o maloletú u orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci rozhodol. (5) Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. PE-6P/9/2023-87 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2 súd zistil, že neodkladným opatrením bol maloletý A. odovzdaný do osobnej starostlivosti otca, pričom rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.08.2023. Maloletá C. bola rovnakým rozhodnutím ponechaná v starostlivosti Centra pre deti a rodiny Trenčín, Jilemnického 40, Trenčín. (6) Z lustrácií na č.l. 8 vyplýva, že matka maloletých detí je slobodná, má tri maloleté deti, trvalé bydlisko má v obci E.. Nie je evidovaná Sociálnou poisťovňou ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Otec maloletých detí má bydlisko v E. – L.. Sociálnou poisťovňou nie je evidovaný ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok sociálneho zabezpečenia vyplácaných Sociálnou poisťovňou. (7) Podľa oznámenia o ukončení poskytovania starostlivosti na č.l. 14 bol maloletý A. odovzdaný dňa 03.10.2023 do starostlivosti otca. (8) Z dokladov o minimálnej mzde v Nemecku na č.l. 24 a 25 vyplýva, že v súčasnosti je minimálna mzda v Nemecku (od 01.10.2022) vo výške 1 466,72 € mesačne v čistom. (9) Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 27 s prílohami na č.l. 28 až 31 je maloletý A. v starostlivosti otca, ktorý s ním neavizuje žiadne výchovné problémy. So starostlivosťou mu pomáha jeho partnerka a matka. Starostlivosť o maloletú C. zabezpečuje Centrum pre deti a rodiny Trenčín prostredníctvom starostlivosti profesionálneho rodiča. Maloletá absolvovala pobyt u svojho starého otca, avšak ten nemá vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, rovnako ako ani jeho partnerka. Matka maloletej zotrváva v Nemecku, s maloletou je v kontakte len telefonicky. Vzťah maloletých detí sa nepodarilo zlepšiť, obe sa navzájom vnímajú ako rivali, ich vzťah je narušený. Otec o maloletú C. napriek svojim deklaráciám neprejavuje skutočný záujem, rovnako ako ani matka či iná jej rodina. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zastáva názor, že v jej najlepšom záujme bude nariadenie ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Trenčín. V domácnosti otca sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého A.. V domácnosti býva jeho otec, otcova partnerka a syn otcovej partnerky, pričom dočasne v nej býva aj otec partnerky otca maloletého. Otec vyčíslil výdavky na domácnosť na 600 € a na stravu pre všetkých členov domácnosti na 600 €. Je zamestnaný v stavebníctve – brigádnicky s príjmom 800 € mesačne. Jeho partnerka taktiež pracuje brigádnicky s príjmom približne 700 € mesačne. Maloletý A. navštevuje základnú školu v mieste bydliska svojho otca. Otec jeho správanie hodnotí kladne. Partnerka otca súhlasí so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého. So starostlivosťou občas pomáha aj stará matka z otcovej strany. Maloletý sa vyjadril, že sa mu u otca býva dobre, nič by nemenil. S partnerkou otca si rozumie, rovnako aj s jej synom. Maloletá C. má problémy so správaním menej závažného charakteru, ktoré sa riešia. Je živá, samostatná. Niektoré negatívne prvky v jej správaní sa podarilo odstrániť. Potrebuje neustále mať program. Má zdravotné problémy so zubami, ktoré sa riešia. Dosiahla pokroky vo výslovnosti, navštevuje logopedickú poradňu. Zúčastňuje sa psychologických konzultácií a intervencií. K agresívnym útokom maloletého A. na ňu, ku ktorým v minulosti došlo, nemá žiadnu emočnú reakciu. Súrodenecké vzťahy sa však zlepšiť nepodarilo, maloletá spomína brata len sporadicky a on o nej nerozpráva. Pri tejto
téme je nervózny. Súrodenecký vzťah je výrazne narušený. Maloletá je naviazaná na matku, ktorá ju kontaktovala telefonicky, avšak jej telefonáty museli byť obmedzované, pretože na maloletú vplývali negatívne. Matka sa nechce vrátiť na Slovensko, jej predstavou je, že maloletá bude vyrastať v náhradnej rodinnej starostlivosti. Nemá dostatočné rodičovské zručnosti ani záujem o starostlivosť. Kontakt maloletej s biologickým otcom absentuje od augustového pobytu v jeho domácnosti, žiadnu snahu o jej zverenie do starostlivosti otec nevyvíja. Maloletá otca spomína len sporadicky, nemajú vytvorenú väzbu. Obe deti sa navzájom vnímajú ako rivali. Maloletá bola na pobyte u starého otca M. B., ten však napokon záujem o náhradnú starostlivosť o ňu neprejavil, respektíve rozhodnutie nechal na svoju partnerku, ktorá však CDR nekontaktovala. Maloletá C. vyžaduje jednu stabilnú osobu s víziou do budúcnosti. Je potrebné saturovať jej emočné potreby, potrebu kontaktu a prijatia. To biologickí rodičia ani širšia rodina zabezpečiť nedokážu. (10) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. PE-6P/9/2023 vyplýva, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 17.05.2023 č.k. 6P/9/2023-64 nariadil výchovné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil im na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny Trenčín, Jilemnického 40, Trenčín, najdlhšie na dobu do 23.08.2023. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023. Pred rozhodnutím v tejto veci, v čase počas rozhodovania vo veci tunajšieho súdu vedenej pod spisovou značkou PE-2P/14/2022 boli maloletí umiestnení v CDR Trenčín, obe deti navštevovali materskú školu. U maloletého A. bola zistená vývojová porucha školských schopností, skrížená lateralita a vývinová porucha reči a jazyka – narušená komunikačná schopnosť. Kontakt s matkou bol telefonický a jedenkrát formou návštev detí matky v nemocnici. Otec deti navštívil aj so svojou matkou. Opatrenia v rodine detí boli vykonávané od januára 2019, situácia v rodine sa zhoršila v januári 2021, kedy boli deti zverené do starostlivosti CDR Trenčín. Matka si upravila svoje pomery, preto jej boli deti vrátené, avšak v marci 2022 museli byť deti opäť z dôvodu zanedbania starostlivosti o ne vyňaté zo starostlivosti matky. Neodkladným opatrením boli zverené dočasne do CDR Trenčín. Matka maloletých detí absolvovala protialkoholické liečenie, otec pracoval brigádnicky, deti sporadicky navštevoval. Jeho pomery sa preveriť nepodarilo. Matka nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o deti, správanie otca bolo nepresvedčivé. Otec býval v tom čase so svojou priateľkou a jej synom. Mal viacero exekúcii, prácu si bol schopný nájsť len brigádnicky. Tunajší súd uznesením zo dňa 01.06.2022 č.k. 2P/14/2022-54 odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil nad nimi výchovné opatrenie na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí - pobyt v CDR Trenčín na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2022. Rodičom súd uložil povinnosť počas trvania výchovného opatrenia spolupracovať so zariadením CDR Trenčín a s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. V konaní PE-6P/9/2023 súd pri rozhodovanní vychádzal z toho, že doteraz uložené výchovné opatrenia nad maloletými si len čiastočne splnili svoj účel. Pomery rodičov ani pomery maloletých detí sa nenapravili natoľko, že by deti mohli byť vrátené do starostlivosti matky, či zverené do starostlivosti otca. Matka bola v tom čase v zahraničí, neprejavila vôľu vrátiť sa, o deti sa zaujímala len telefonicky. Otec sa síce v tom čase snažil spolupracovať pri opatreniach týkajúcich sa maloletých detí, jeho spolupráca bola však nespoľahlivá, nedostatočná na to, aby mu boli deti zverené. Neumožnil prešetriť svoje pomery, ani neprejavil vôľu zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Na druhej strane, rodičia úplne nezanevreli na svoje deti a zaujímali sa o ne. Deti v zariadení, v ktorom boli umiestnené, a v ktorom malo výchovné opatrenie pokračovať, prosperovali, boli zadaptované a bola im poskytovaná všestranná starostlivosť, vrátane pedagogickej a psychologickej pomoci. Bolo v ich záujme, aby táto pomoc aj naďalej pokračovala. Opätovne uložené výchovné opatrenie malo umožniť nadviazať na pozitívne výsledky dovtedajšej práce s deťmi a ich rodičmi a ich prehĺbenie. Zároveň nebolo žiadnych blízkych osôb maloletých detí, ktorí by mohli zabezpečovať starostlivosť o ne. Preto bolo v ich záujme, aby sa vo výchovnom opatrení pokračovalo. V konaní 1P/35/2021 tunajší súd uznesením zo dňa 11.10.2021 č.k. 1P/35/2021-51 odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti rodičov a opakovane nad nimi nariadil výchovné opatrenie na účely zabezpečenia odbornej pomoci a zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí, a to pobyt v zariadení Centra pre deti a rodiny Zlatovce. Rodičom súd uložil povinnosť spolupracovať s CDR a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2021. V konaní 2P/3/2021 tunajší súd uznesením zo dňa 17.02.2021 č.k. 2P/3/2021-35 dočasne odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil nad nimi výchovné opatrenie na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletým deťom a zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych
pomerov maloletých detí – pobyt v CDR Trenčín do 19.07.2021. Rodičom súd uložil povinnosť spolupracovať s CDR a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021. V konaní 2P/33/2019 tunajší súd uznesením zo dňa 19.06.2019 č.k. 2P/33/2019-37 uložil výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu za účelom docielenia dôsledného plnenia rodičovských povinností, zvýšenia zodpovednosti za realizáciu výchovy a starostlivosti o maloleté deti maloletým deťom a ich matke, ktoré sa vykonávalo v CDR Topoľčany v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.07.2019. V konaní 4P/18/2019 tunajší súd rozsudkom zo dňa 17.09.2019 č.k. 4P/18/2019-93 zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola zaviazaná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2019. (11) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. PE-4P/18/2019 súd zistil, že o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o ich zastupovaní a spravovaní ich majetku a o vyživovacej povinnosti k nim bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.09.2019 č.k. 4P/1/2019-93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.03.2020 č.k. 17CoP/11/2020-140. V tom čase starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka. Matke boli maloleté deti zverené a bola určená ako osoba, ktorá ich zastupuje a spravuje ich majetok. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. (12) Podľa vyjadrenia zamestnankyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske), ktorý je zároveň kolíznym opatrovníkom maloletých detí, v rodine maloletej C. nie je žiadna osoba, ktorá by mohla zabezpečovať starostlivosť o ňu. S maloletou budú naďalej pracovať. V súčasnosti nie je ani žiadna iná osoba ako z prostredia rodinného, ktorá by mohla zabezpečovať starostlivosť o ňu. (13) Súd aplikoval v konaní nasledujúce právne predpisy: (14) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (15) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (16) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (17) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (18) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(19) Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (20) Podľa § 44 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. (21) Podľa § 54 ods. 1 ZR náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. (22) Podľa § 54 ods. 2, písm. b), písm. c) ZR súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave (23) Podľa § 54 ods. 4 ZR ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (24) Podľa § 54 ods. 5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. (25) Podľa § 55 ods. 2 ZR ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. (26) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (27) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (28) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (29) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (30) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (31) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (32) Podľa § 81 ods. 1, ods. 2 ZR ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. (33) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
(34) Naposledy boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a matka bola zaviazaná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Toto rozhodnutie však už v súčasnosti neobstojí. Matka sa dlhodobo zdržiava v Nemecku, kde pracuje. Na Slovensko sa vrátiť neplánuje. Starostlivosť o deti nezabezpečuje, deti boli dlhodobo v inštitucionálnej starostlivosti, a to počas prebiehajúcich výchovných opatrení. Výchovné opatrenia si pritom svoj účel splnili len čiastočne. Je teda potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností. (35) Keďže matka nezabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloleté deti, súd zisťoval v prvom rade, či starostlivosť o ne môže zabezpečovať otec. Maloletý A. je v jeho starostlivosti už na podklade neodkladného opatrenia nariadeného v konaní sp. zn. PE-6P/9/2023. Starostlivosť otca o neho je riadna, vykonávaná v jeho záujme. Maloletý je v starostlivosti otca spokojný, má zabezpečené uspokojovanie svojich potrieb. Preto je otec vhodnou osobou, ktorá namiesto matky môže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Súd teda zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.09.2019 č.k. 4P/18/2019-93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.032020 č.k. 17CoP/11/2020-140 tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň súd určil, že otec bude osobou, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodol tak z dôvodu, že matka sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa o maloletého skutočne zaujímala. Preto je z praktického hľadiska práve otec tou osobou, ktorá pozná potreby maloletého a ktorá bude môcť vykonávať za maloletého rozhodnutia pri jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku. (36) Keďže bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matka je povinná prispievať na jeho výživu. Skutočné príjmy matky v súčasnosti sa súdu zistiť nepodarilo. Súd preto vychádzal pri posudzovaní pomerov matky z potenciálnych príjmov, ktoré môže v súčasnosti dosiahnuť. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by mala matka zmenenú pracovnú schopnosť. V súčasnosti žije a pracuje v Nemecku. Preto súd vychádzal z predpokladu, že potenciálne je schopná dosiahnuť príjem najmenej na úrovni minimálnej mzdy v Nemecku. Tá je v súčasnosti vo výške 1 466,72 € v čistom mesačne. Súd pri určení konkrétnej výšky výživného matke vychádzal z toho, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Je spravodlivé od nej požadovať, aby sa na plnení svojich vyživovacích povinností, bez ohľadu na svoje výdavky, podieľala najmenej v jednej štvrtine svojich čistých príjmov. Preto súd určil výživné, ktoré je od nej možné požadovať, na 366,68 € na všetky tri deti, čo je na jedno dieťa 122,23 €, pričom túto sumu súd zaokrúhlil v prospech maloletých detí nahor na 125 € mesačne. Súd prihliada na to, že aj otec má voči maloletému A. vyživovaciu povinnosť, hoci si túto čiastočne plní svojou sústavnou osobnou starostlivosťou o neho. Preto je práve matka tým rodičom, ktoré sa finančne vo vyššej miere musí podieľať na zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletého. Povinným rodičom na platenie výživného je však, hoci v menšej miere, aj otec. Preto súd neurčil výživné podľa návrhu otca na 150 € mesačne, ale len na sumu 125 € mesačne. Na úhrade zvyšných odôvodnených potrieb maloletého sa bude podieľať jeho otec. (37) Splatnosť vyživovacej povinnosti súd určil k polovici mesiaca, teda do 15. dňa v mesiaci, pričom výživné sa platí na mesiac vopred. Účinnosť povinnosti platiť výživné súd určil ku dňu doručenia rozhodnutia, pretože je to práve toto rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a zároveň doručením rozhodnutia je toto rozhodnutie v časti o vyživovacej povinnosti matky vykonateľné. Platobným miestom pre platenie výživného je otec maloletého, ktorý spravuje jeho majetok. (38) Keďže žiaden z rodičov nenavrhol upraviť styk s maloletým A., súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 ZR tak, že styk matky s maloletým neupravil. (39) Na druhej strane, v prípade maloletej Sofie nebolo možné rozhodnúť o jej zverení do starostlivosti druhého z rodičov – otca. Ani v jej prípade matka dlhodobo nevykonáva starostlivosť o ňu. Zaujíma sa o ňu len telefonicky, pričom v poslednej dobe aj tento záujem u nej opadol. Preto by bolo jej zverenie do osobnej starostlivosti otca logickou prvou voľbou. Otec však k maloletej zatiaľ nemá vytvorené dostatočné puto, narozdiel od maloletého A.. Zvereniu do jeho starostlivosti bráni aj negatívny súrodenecký vzťah oboch maloletých detí. Maloletý A. maloletej C. fyzicky ubližoval, preto museli byť už počas pobytu v CDR rozdelení. Ich vzájomný vzťah sa nepodarilo ani prácou s nimi napraviť. Preto nie je v záujme maloletej C., aby bola v súčasnosti v starostlivosti otca spolu s maloletým A.. (40) Súd preto následne zisťoval, či je k dispozícii iná osoba z prostredia blízkeho maloletej (z jej rodiny), prípadne aj mimo tohto prostredia, ktorá by mohla prevziať povinnosť osobnej starostlivosti o maloletú. Takúto osobu sa však zistiť nepodarilo. Jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti v súčasnosti neprichádza do úvahy. Neostáva tak nič iné, len nariadiť nad starostlivosťou o ňu ústavnú starostlivosť. Inštitucionálne sa v starostlivosti o maloletú nič nemení – naďalej ostane v starostlivosti CDR Trenčín, kde je už dočasne odovzdaná, a kde bola umiestnená aj počas vykonávania výchovného opatrenia. Tu sa nachádza v profesionálnej rodine, kde sa jej profesionálny rodič venuje
a vykonáva všetky rodičovské kompetencie, ktoré mu patria, v prospech maloletej. Dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti sú dôvody uvedené v § 54 ods. 2 písm. b) a písm. c) ZR. Rodičom bráni v starostlivosti o ňu vážna prekážka – matke jej pobyt v zahraničí, ale aj jej nepripravenosť prevziať na seba rodičovskú zodpovednosť a otcovi starostlivosť o maloletého A., ktorého vzťah s maloletou C. vylučuje otca v súčasnosti z možnosti vykonávať o maloletú C. osobnú starostlivosť. Zároveň doteraz uložené výchovné opatrenia vo vzťahu k maloletej C. neviedli k želanému výsledku – obnoveniu riadnej starostlivosti rodičov o ňu. Keďže maloletú nebolo možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti, ktoré majú pred ústavnou starostlivosťou prednosť, súdu neostala iná možnosť ako nariadiť ústavnú starostlivosť. (41) Keďže dôvodom pre nariadenie ústavnej starostlivosti boli aj dôvody na strane rodičov maloletej, súd im v súlade s § 55 ods. 2 ZR uložil povinnosť v lehote 12 mesiacov upraviť svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletú. Po uplynutí tejto lehoty (prípadne ešte počas jej plynutia) bude súd skúmať, či sa pomery zmenili natoľko, že maloletú je možné vrátiť do rodinnej starostlivosti niektorého z rodičov, alebo či je tu iná vhodná osoba, ktorý by mohla o ňu zabezpečovať náhradnú osobnú, prípadne pestúnsku starostlivosť. (42) O vyživovacej povinnosti matky súd rozhodol s poukazom k rovnakým dôvodom, ako uviedol pri určení vyživovacej povinnosti k maloletému A.. Vychádzal pritom z potenciálnych príjmov matky, ktoré jej umožňujú platiť výživné vo výške 125 € mesačne. Platobným miestom je v tomto prípade Centrum pre deti a rodiny Trenčín, v ktorom je maloletá umiestnená, a to s poukazom na § 81 ods. 2 ZR. Momentom, od kedy je matka povinná platiť výživné, je právoplatnosť rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou. Výživné bude povinná platiť do 15. dňa v mesiaci, a to na každý mesiac vopred. (43) Keďže obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletej a nad maloletou bola nariadená ústavná starostlivosť, je aj otec povinnou osobou pre platenie výživného k nej. Aj u neho je platobným miestom, kam je povinný platiť, Centrum pre deti a rodiny (§ 81 ods. 2 ZR). Deň splatnosti súd určil rovnaký ako u matky (v polovici mesiaca) a výživné je v súlade so Zákonom o rodine splatné na mesiac vopred. Účinnosť, od kedy je otec povinný platiť výživné, je daná momentom právoplatnosti rozhodnutia o ústavnej starostlivosti. Až vtedy sa totiž oprávnenou osobou na preberanie a vymáhanie výživného stáva zariadenie ústavnej starostlivosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho deklarovaných príjmov 800 € mesačne. Aj u otca je spravodlivé požadovať, aby vynaložil štvrtinu svojich deklarovaných čistých príjmov na plnenie vyživovacej povinnosti. Tú má k dvom maloletým deťom. Na každé z detí tak pripadá výživné po 100 € mesačne (12,5% z deklarovaných čistých príjmov). (44) Súd zároveň konštatoval, že menený rozsudok vo zvyšných častiach, teda v časti o zročnom výživnom, neupravení styku otca s deťmi a o trovách konania ostal týmto rozsudkom nedotknutý. K zmene tak došlo len v otázke zverenia maloletých detí, zastupovania a spravovania majetku maloletého A. a v časti bežného výživného na obe maloleté deti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.