Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-57-2011.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: AutoFinance, a.s., Pod lesom 22, Kežmarok, IČO:36 810 894, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom , Z. A. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 5.159,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.011,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22.10.2010 do zaplatenia, a trovy konania 309,50 Eur, to všetko v mesačných splátkach 100,-Eur splatných vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa zročným celé plnenie.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 24.02.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5159,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.9.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebnom úvere č. 1091681, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru vo výške 18 200 € na kúpu predmetu financovania - ojazdeného motorového vozidla Audi A4. Na základe tejto zmluvy a v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok vo výške 652,37 € po dobu 48 mesiacov podľa splátkového kalendára. Žalovaný v súlade so splátkovým kalendárom v priebehu platnosti zmluvy uhradil 5,84 € splátok spolu vo výške 3811,85 €. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením 4,16 splátok spolu vo výške 2711,85 € žalobca v súlade s ustanovením článku VII ods. 1 písm. b/ všeobecných zmluvných podmienok určil predčasnú splatnosť poskytnutého ú veru ku dňu 4.8.2010 a keďže nedošlo k úhrade dlžných splátok vozidlo bolo odobraté. Následne došlo k predaju predmetu financovania a listom zo dňa 4.10.2010 bol žalobca oboznámený o konečnom vyúčtovaní a bol vyzvaný na jeho uhradenie v lehote do 21.10.2010. Vyúčtovanie predčasného splatenia pozostáva z položiek a to sumy 16 552,84 € ako zostatok istiny ku dňu ukončenia zmluvy, zo sumy 2711,85 € ako nedoplatok splátok ku dňu ukončenia zmluvy sumy 188,17 € ako vyúčtovanej zmluvnej pokuty z omeškania splátok podľa článku XII ods. 1, sumy 3147,55 € ako poplatku za administráciu predčasnej splatnosti v súlade s článkom VII ods. 2 písm. a) vo výške 15,98 %, sumy 529,55 € ako nákladov spojených s odobratím predmetu financovania, sumy 476 € ako nákladov spojených so skladovaním, obhliadkou, údržbou odobratého vozidla, 357 € ako nákladov spojených s predpredajným servisom, sumy 696,15 € ako nákladov spojených s predajom predmetu financovania. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na články IV ods. 6 a ods. 10 zmluvy, článok VI ods. 4, ods. 11, článok VII ods. 1, článok XII ods. 1 a ods. 5 všeobecných zmluvných podmienok.
V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 16.3.2011 pod č.k. 7Rob/35/2011-42, ktorý z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.5.2011 č.k. 7Rob/35/2011-45 bol podľa § 173 ods. 2 v celom rozsahu zrušený.
Žalobca prostredníctvom svojho konateľa vo výpovedi doplnil, že medzi ním a žalovaným bola dňa 14.9.2009 uzatvorená zmluva o spotrebnom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal v prospech žalovaného poskytnúť účelový úver na financovanie predmetu financovania, ktorým bolo osobné motorové vozidlo zn. Audi model A4 v objeme 1968 m3. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa je súčasťou zmluvy aj zabezpečovaní prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach 652,37 € mesačne po dobu 48 mesiacov. Podľa platobnej disciplíny, žalovaný zaplatil len 5 splátok, z toho 1. splátku zaplatil žalovaný predčasne a zvyšné štyri splátky zaplatil po lehote splatnosti. Ďalšie splátky žalovaný nezaplatil, preto pristúpil žalobca v zmysle všeobecných podmienok a zmluvy k odobratiu predmetu financovania a k celkovému zúčtovaniu a následnému predaju ojazdeného vozidla. K cene následného predaja predmetu financovania v sume 19 500 €, ktorá suma bola odpočítané od celkového záväzku žalovaného uviedol, že v medzi období, t.j. od obdobia nakúpenia vozidla jeho predajcom autobazárom do predaja vozidla následnému kupujúcemu, došlo k poklesu cien motorových vozidiel, obzvlášť ojazdených motorových vozidiel, akým bol aj predmet financovania. K uplatnenému nároku uviedol, že istina pozostáva z 10 nezaplatených splátok ku dňu, ku ktorému sa uskutočnilo konečné vyúčtovania, ktoré mal žalovaný zaplatiť, keď ich výšku žalobca vypočítal tak, že spočítal splátky, ktoré mal žalovaný zaplatiť a odpočítal splátky, ktoré skutočne zaplatil. K sume 3147,55 € uviedol, že sa jedná o províziu, ktorú žalobca poskytuje sprostredkovateľovi úveru, a ktorá provízia je rozpočítaná v mesačných splátkach po dobu splácania úveru, v danom prípade 48 mesiacov. K oceneniu ojazdeného vozidla uviedol, že žalobca disponuje systémom, ktorý používajú aj poisťovne, autobazáristi a leasingové spoločnosti a po zadaní parametrov o predávanom vozidle, systém určí skutočnú trhovú hodnotu predávaného vozidla, o čom svedčí ním predložený protokol. Napriek tomu sa žalobcovi podarilo predať vozidlo za vyššiu hodnotu (kúpnu cenu) ako bolo ocenené. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobca mu poskytol úver pre financovanie motorového vozidla, o ktoré prejavil záujem. Vložil 30 % akontáciu na kúpnu cenu vozidla v sume 200 000 Sk. Nedokázal však splátky úveru platiť z dôvodu, že zamestnávateľ resp. zhotoviteľ pre ktorého vykonával prácu, mu za prácu nezaplatil a následne nezaplatil žalobcovi splátky úveru. Nevedel uviesť, koľko splátok žalobcovi uhradil. Ďalej uviedol, že v súčasnosti prevádzkuje živnosť a jeho príjem sa pohybuje okolo 20 000 do 25 000 Kč. K osobným pomerom uviedol, že je ženatý má dve školopovinné deti, ktoré obe navštevujú základnú školu v Z. A.. Jeho manželka je zamestnaná a dostáva minimálnu mzdu 280 € mesačne. Býva v byte, za ktorý platí 160 € elektrinu, keďže je tam elektrické kúrenie, polročne vodu 67 € a pôžičku, ktorú si zobrali na kúpu bytu 50 € mesačne. Nie je preto schopný zaplatiť žalovanú istinu žalobcovi naraz ale v splátkach maximálne 100 € mesačne.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, osobitne so zmluvou o spotrebnom úvere č. 1091681 zo dňa 14.09.2009 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, splátkovým kalendárom z čl. 8, žiadosťou o financovanie ojazdeného motorového vozidla z čl. 9, zmluvou o spotrebnom úvere č. 1091681 zo dňa 14.9.2009, všeobecnými zmluvnými podmienkami č. 01/2009 k zmluve o spotrebnom úvere účinnými od 1.1.2009 - ďalej len "zmluvné podmienky", faktúrou - určením predčasnej splatnosti spotrebného úveru č. 1091681 z 4.8.2010 na sumu 23 605,96 € a zo dňa 4.10.2010, oznámením o ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu práva k zmluve 1091681, kúpnou zmluvou č. 1091681 uzatvorenou medzi žalobcom a tretím subjektom E. Ď. dňa 4.10.2010 a ostatnými listinami.
Vykonaním dokazovaním súd zistil, že dňa 14.09.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebný úver na kúpu predmetu financovania, ktorým bolo ojazdené motorové vozidlo AUDI A4, rok výroby 2008 o objeme 1968 m3 vo výške 18 200 €,
pri dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov 24,86 % (RPMN). Súčasťou zmluvy podľa článku III bodu 5 boli aj všeobecné zmluvné podmienky č. 01/2009 a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere. Podľa článku III bodu 1 zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel a vrátiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom a uhradiť žalobcovi celkové náklady spojené so spotrebným úverom v 48 mesačných splátkach, každú splátku vo výške 652,37 € so splatnosťou prvej splátky dňa 14.10.2009 a splatnosťou v poradí ďalších splátok vždy k 14. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, podľa rozpisu uvedeného v splátkovom kalendári, splatnosť poslednej splátky pripadla na 14.9.2013. Žalovaný na kúpnu cenu predmetu financovania uhradil dňa 14.9.2009 v hotovosti 9 800 € v podobe akontácie a uhradil 5 splátok v celkovej výške 3811.85 €, pričom s úhradou niektorých z nich sa dostal do omeškania a zvyšné splátky podľa splátkového kalendára neuhradil. Porušil tým ustanovenia článku III bodu 3 zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681 splácať spotrebný úver podľa splátkového kalendára, a preto žalobca v súlade s článkom VII bodu 1 písm. b/ zmluvných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 14.8.2010 a v zmysle článku VII bod 2 písm. a/ písomne oznámil žalovanému ako dlžníkovi určenie predčasnej splatnosti listom zo dňa 14.7.2010 a vyzval ho na zaplatenie všetkých dosiaľ nezaplatených záväzkov v celkovej výške 81 697,19 € a na pristavenie vozidla. Následne žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 4.8.2010 na zaplatenie nedoplatkov v sume 23 605,96 € a pristúpil k odobratiu predmetu financovia /vozidla/. Žalovanému zaslal faktúru pre určenie predčasnej splatnosti spotrebného úveru a podľa článku IV bodu 9 zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681 zo dňa 14.9.2009 pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva a tým aj predaju vozidla tretej osobe v mene a na náklady žalovaného ako dlžníka. V súvislosti s odobratím vozidla vznikli žalobcovi náklady vyúčtovanému mu tretími osobami faktúrou č. 2010213 z 1.10.2010 sumou 357,- € titulom poskytnutia predpredajného servisu na kúpnu zmluvu č. 1091681, faktúrou č. 2010214 z 4.10.2010 sumou 696,15 € za sprostredkovanie predaja ojazdeného motorového vozidla na kúpnu zmluvu č. 1091681, faktúrou č. OFA0129 z 6.7.2010 na sumu 1023,40 € a z nej pripadajúca suma 529,55 € vzniknutá titulom odobratia a nákladov spojených s odobratím predmetu financovania podľa vyššie uzavretej zmluvy. Dňa 4.10.2010 došlo k predaju predmetu financovania na základe kúpnej zmluvy č. 1091681 uzavretej medzi žalobcom a E. Ď.Z. za kúpnu cenu 19 500 €. Žalobca preto v zmysle článku IV bodu 11 vykonal zúčtovanie, keď výťažok z predaja predmetu financovania odpočítal od celkových účelne vynaložených nákladov na realizáciu predaja a žalovanému zaslal faktúru - vyúčtovanie pri predčasnej splatnosti úveru, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5159 € (od celkového dlhu žalovaného určeného pri predčasnej splatnosti spotrebného úveru 23 605,96 a nákladov vzniknutých s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva vyúčtovanému mu vyššie uvedeným faktúrami v sume 357 € a v sume 696,15 € a 529,55 € žalobca odpočítal výťažok z predaja 19 500 €, výsledkom ktorého je suma 5159,11 €).
Z takto uplatnenej istiny súd priznal žalobcovi sumu 2011,56 € spolu s úrokom z omeškania určeným však podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne podľa § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah z dôvodov nižšie uvedených, vo výške 9 % ročne, počnúc od 22.10.2010, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na splnenie povinnosti listom z 4.10.2010.
V časti o zaplatenie istiny 3147,55 € titulom poplatkov za administráciu predčasnej splatnosti úveru súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ustanovenia článku VII ods. 2 písm. a/ zmluvných podmienok vo svojom poslednom odseku síce upravuje možnosť žalobcu uplatňovať si tento poplatok až do 25 %, avšak podľa názoru súdu predmetné zmluvné dojednanie nie je v súlade s dobrými mravmi. Nemožno morálne akceptovať, aby si žalobca v súvislosti s administráciou predčasnej splatnosti úveru požadoval poplatok niekoľko násobne presahujúci cenu samotného predmetu financovania. Je zrejmé, že poplatok vo výške 3147,55 € oproti cene vozidla 19 500 € ku dňu jeho predaja, je nepomerné. Žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy o spotrebnom úvere náklady vo výške 3147,55 nemohli vzniknúť. Pokiaľ žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že uvedená suma má predstavovať províziu, ktorá je rozpočítaná v mesačných splátkach úveru, a ktorú žalobca poskytuje sprostredkovateľovi úveru, takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy nevyplýva. Dopadá naň preto neplatnosť v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 veta druhá a § 53 ods. 4 písm. a/ a ods. 5 zákona č. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre obsah neprijateľných podmienok. Nemožno nespomenúť, že sa jedná o províziu nepochybne vyššiu ako poskytujú banky za obdobné úvery, a preto je uvedené dojednanie neplatné aj v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže predmetná zmluva má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch nie je iba právnou úpravou osobitného typu úverovej zmluvy - absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ( § 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, možno konštatovať, že medzi účastníkmi nejde o obchodno-právny, ale o občianskoprávny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti ( § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Ako už bolo vyššie uvedené, spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Z hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Keďže právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere súd posúdil ako vzťah občianskoprávny, dopadajú naň ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. súd žalovanému povolil priznanú istinu splácať v 100 € mesačných splátkach s prihliadnutím na osobnú a majetkovú situáciu žalovaného a na jeho postoj v konaní. Súd zistil, že príjem žalovaného sa pohybuje v sume 20 000 - 25 000,- Kč, z ktorého príjmu okrem základných životných potrieb a výdavkov na bývanie (160 ,- € mesačne) uhrádza výživné jednak osobnou starostlivosťou a uhrádzaním nákladov na dve deti navštevujúce povinnú školskú dochádzku. Zo svojho príjmu platí ďalší úver poskytnutý na kúpu bytu v sume 50 € mesačne. Výšku splátok súd preto určil tak, aby nebol žalobca na svojich právach poškodený a zároveň tak, aby žalovaný pri plnení si ostatných záväzkov a povinností, zvlášť vyživovacej povinnosti, bol schopný priznanú istinu splácať s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, stane sa zročným celé plnenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že v prevažnej časti úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 309,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).