Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/54/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: WELGRUP, s.r.o., Ul. Gorkého 5/1520, Spišská Nová Ves, IČO: 36 746 100, zastúpený JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, Štefánikovo nám. 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: SANY Slovakia spol. s r.o., Továrenská 1313/29, Stará Ľubovňa, IČO: 36 490 466, o zaplatenie 9.727,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -49 zo dňa 8.3.2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.219,64 eur s 9 % úrokom z omeškania p.a. od 31.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 9.727,19 eur od 14.8.2009 do 31.12.2010, trovy konania vo výške 1.623,01 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený vo Z. a.s. pobočka A. G. Z., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 293,70 eur na účet jeho právnej zástupkyne taktiež do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 8.219,64 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.8.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 9.727,19 eur od 14.8.2009 do 31.12.2010, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zastavil konanie v časti 1.507,55 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.623,01 eur na účet právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 9.727,19 eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy dodal žalovanému rôzny tovar, bližšie špecifikovaný vo výdajke zo skladu. Žalobca vystavil žalovanému za prevzatý tovar dňa 14.7.2009 faktúru č. FVO095405 na sumu 10.727,19 eur, splatnú 13.8.2009. Žalovaný dňa 28.1.2010 čiastočne uhradil z predmetnej faktúry sumu 1.000,- eur, teda na doplatenie zostala suma 9.727,19 eur. Žalovaný svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania, preto okrem sumy 9.727,19 eur žalobca žiadal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 14.8.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný v dodacích listoch. Za dodávku tovaru vyúčtoval kúpnu cenu 10.727,19 eur, z ktorej žalovaný zaplatil 1.000,- eur. V priebehu konania žalobca uviedol, že medzičasom došlo 31.12.2010 k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi konania vo výške 1.507,55 eur. Z tohto dôvodu zobral návrh späť v tejto časti a žiadal v tomto rozsahu konanie zastaviť. K tvrdeniu žalovaného,

že mu žalobca povolil odklad splatnosti faktúry uviedol, že toto sa nezakladá na pravde a k žiadnej takejto dohode nedošlo. Žalobca poukázal na to, že žalovanému pred podaním návrhu zaslal výzvu na úhradu záväzku, na ktorú žalovaný reagoval uznaním nároku, no z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov uviedol, že tento záväzok uhradí po 30.4.2010. Predmetom konania tak zostala istina znížená o započítanú pohľadávku, t.j. vo výške 8.219,64 eur. Na základe týchto skutočností potom súd návrhu vyhovel. Konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 8.219,64 eur s prísl., pričom kúpna zmluva bola uzavretá v zmysle , Obch. zák.. Úrok z omeškania posúdil podľa a Obch. zák. a Obč. zák.. Späťvzatie návrhu súd prvého stupňa posúdil podľa , a v tejto časti konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podaným návrhom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.727,19 eur s prísl., pričom svoj návrh zobral v časti zaplatenia sumy 1.507,55 eur z titulu vzájomného započítania pohľadávok späť. Prvostupňový súd však duplicitne mu uložil zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.219,64 eur od 14.8.2009 do zaplatenia a súčasne úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 9.727,19 eur od 14.8.2009 do 31.12.2010. Z výroku rozsudku nie je zrejmé, či tento úrok z omeškania je stanovený ročne alebo denne, prípadne či je stanovený iný časový horizont. V prípade plnenia v zmysle napadnutého výroku o úrokoch z omeškania by žalovaný bol povinný platiť 2- krát úroky z titulu tej istej faktúry, čo je v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na to, že postupom súdu prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko konateľ žalovaného pred pojednávaním doručil do podateľne súdu žiadosť o odročenie pojednávania z titulu nevyhnutného ošetrenia u lekára. Prvostupňový súd vo veci vykonal pojednávanie napriek tejto procesnej prekážke a vo veci rozhodol, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.

Žalobca vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že nepožadoval duplicitne uplatnené úroky z omeškania, ale podľa jeho názoru chybou v písaní súd nesprávne uviedol dobu uplatneného úroku z omeškania. Čo sa týka uplatnenej istiny, z odvolania žalovaného nevyplýva, že by namietal jej výšku. Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, čo sa týka uplatnenej istiny, zastavenia konania a výroku o trovách konania. Navrhol však, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 9.727,19 eur od 14.8.2009 do 30.12.2010 a zo sumy 8.219,64 eur od 31.12.2010 do zaplatenia, t.j. tak ako bol tento nárok uplatnený. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 293,70 eur za 1 úkon právnej služby.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Žalovaný potvrdil, že jeho odvolanie sa týkalo nesprávne určenej splatnosti úroku z omeškania a tiež termínu splatenia tejto dlžnej sumy vzhľadom na to, že spoločnosť sama nemá zaplatené od iných subjektov a z tohto hľadiska by u neho prichádzalo do úvahy platenie až v marci 2012.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 8.3.2011 žalobca potvrdil, že 31.12.2010 došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok účastníkov konania a to v časti 1.507,55 eur a preto v tejto časti zobral svoj návrh späť. Predmetom sporu bol potom rozdiel vo výške 8.219,64 eur a išlo o pohľadávku zo žalovanej faktúry za dodávku tovaru č. 0095405 zo dňa 14.7.2009, splatná 13.8.2009, pôvodne na 10.727,19 eur, kde došlo k čiastočnej úhrade 1.000,- eur z 28.1.2010 a k vzájomnému zápočtu v sume 1.507,55 eur, o čom ako dôkaz predložil dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretú medzi účastníkmi konania 31.12.2010. Teda predmetom sporu zostala istina vo výške 8.219,64 eur, ku ktorej žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9% ročne, teda zo sumy 9.727,19 eur od 14.8.2009 do 31.12.2010 a 9% úroky zo sumy 8.219,64 eur od 31.12.2010 do zaplatenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že len zrejmou nesprávnosťou došlo potom k inému naformulovaniu výroku rozsudku súdu prvého stupňa, keďže sám žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného zotrval na svojom stanovisku z pojednávania konaného pred súdom prvého stupňa dňa 8.3.2011.

Túto skutočnosť vlastne namietal aj žalovaný vo svojom odvolaní. Odvolací súd z tohto pohľadu potom podľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v zmysle návrhov účastníkov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že súčasne v zmysle určil dlhšiu lehotu na splnenie tejto povinnosti.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa v spojení s priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 237,34 eur, k tomu režijný paušál 7,41 eur a 20% DPH 48,95 eur, celkove 293,70 eur. Tento úkon právnej služby spočíval vo vyjadrení na odvolanie žalovaného. Odmena za právnu službu bola vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.