Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/272/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Stanislavy Markovej v právnej veci žalobcu I. D. V., R., so sídlom v X.., H.. I.. XX, N..: XX XXX XXX, právne zastúpená R. M. T., B. R. P., F.., so sídlom v X.., X. č. XX, N..: XX XXX XXX, proti žalovanému R. E., bytom P., X. XX/XX, o zaplatenie 2.263,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 21. júna 2010, č.k. - 87, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti

p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.126,35 Eur so 16,40 %-ným úrokom ročne zo sumy 1.494,14 Eur od 20.10.2009 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.494,14 Eur od 20.10.2009 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 448,71 Eur od 16.10.2009 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4,72 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 324,70 Eur na účet R. M. T., B. R. P., F., so sídlom v V., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , veta prvá , ust. , ďalej , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/95 Z.z., , , , , , , , článok 1 bod 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a článkom 2 písm. a/, b/, c/ citovanej smernice, ako aj článkom 6 bod 1 a článok 10 veta druhá smernice. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy o bežnom účte a zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 16,40 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci v sume 1.250,- Sk a to od 20.03.2007 do 20.02.2012. Žalovaný čerpal úver v sume 50.000,- Sk dňa 09.01.2007, tento riadne a včas nesplácal a ku dňu 19.10.2009 mal žalobca voči nemu pohľadávku v sume 2.258,34 Eur, pozostávajúcu z nesplatenej istiny spotrebiteľského úveru

1.494,14 Eur, vyčísleného zmluvného úroku z úveru v sume 426,04 Eur, vyčíslených úrokov z omeškania v sume 315,49 Eur a dlžných poplatkov v sume 22,67 Eur. Súčasne ku dňu 30.09.2009 bol na bežnom účte žalovaného debetný zostatok v sume mínus 4,72 Eur. V dôsledku nesplácania záväzkov žalovaným riadne a včas vyhlásil žalobca v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 20.05.2008. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah, je zrejmé, že sporné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Okrem toho na sporné zmluvy je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Pre prípad omeškania si účastníci dojednali úroky vo výške 15 % ročne, resp. 20 % ročne z dlžnej sumy. Kým v čase uzavretia sporných zmlúv výšku úrokov z omeškania pri dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného nemohol žalovaný so žalobcom pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.126,35 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny úveru v sume 1.494,14 Eur vyčísleného zmluvného úroku z úveru ku dňu 19.10.2009 vo výške 426,04 Eur, vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu 19.10.2009 v sume 178,78 Eur, dlžných poplatkov v sume 22,67 Eur a debetného zostatku na bežnom účte mínus 4,72 Eur. Pri vyčíslení uplatnených úrokov ku dňu 19.10.2009 sumou 315,49 Eur vychádzal žalobca z dojednanej výšky 15 % ročne. Dôvodné však boli úroky len vo výške 8,5 % ročne, pretože žalovaný sa dostal do omeškania dňom 21.05.2008. Takto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania spolu vo výške 178,78 Eur. Rovnako, keďže žalovaný je v omeškaní, boli dôvodné aj priznané úroky z omeškania k prvému dňu z omeškania, teda k 21.05.2008 vo výške 8,5 % ročne, resp. k 01.10.2009 v prípade pohľadávky debetného zostatku vo výške 9 % ročne. Preto súd v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , kedy žalobcov úspech predstavoval 93, % a úspech žalovaného 6, %. Celkovo takto žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 87,92 % účelne vynaložených trov, čo predstavuje spolu čiastku vrátane DPH 324,70 Eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný žalovaný.

Proti tomuto rozsudku, v časti, kde bol návrh zamietnutý, podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal zníženie výšky úrokov z omeškania zo zmluvne dohodnutých 15 % na 8,5 % a z 20 % na 9 %. Žalobca nepopiera, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa a rovnako, že mu bol ako spotrebiteľovi poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, avšak má za to, že rozhodujúcim kritériom pre určenie akej právnej povahy záväzkovo-právny vzťah medzi ním a žalovaným sa bude posudzovať, je charakter samotného vzťahu a nie postavenie účastníkov. Toto podporuje aj znenie ustanovenia . Pokiaľ ide o nemožnosť odchýliť sa od ustanovení v zmysle , vyslovil názor, že smernica 93/13/EHS zakazuje neprimerané, či nemravné zmluvné dojednania medzi dodávateľom a spotrebiteľom, resp. také dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto bola zmluvnými stranami dohodnutá, na znak čoho strany zmluvu aj podpísali. Výška úrokov nespôsobuje významnú, resp. značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Keďže navrhovateľ pri stanovení výšky úrokov z omeškania vychádzal z vtedajších podmienok uplatňovaných na trhu s úvermi a tieto sú porovnateľné s úrokmi z omeškania, ktoré si uplatňovali iné bankové inštitúcie. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že k zjednoteniu právnej úpravy ohľadne úrokov z omeškania v zmysle Obchodného a pristúpil zákonodarca až právnou úpravou účinnou od 15. januára 2009. Do tohto dátumu sa na zmluvné vzťahy v oblasti obchodného práva ohľadom úrokov z omeškania aplikovalo ust. . Keďže k uzavretiu zmlúv došlo pred účinnosťou novely , nová úprava úrokov z omeškania sa vzťahuje len na právne vzťahy, z ktorých

vzniklo omeškanie a ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti novely. Žiadali preto v konečnom dôsledku, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil v zmysle podaného návrhu.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý predložil doklady o jeho zdravotnom stave, pretože je imobilný, nepohybuje sa, má ochrnutú značnú časť tela. Požiadal o dôchodok Sociálnu poisťovňu, pretože nemá nárok na dôchodok v Českej republike. V súčasnosti však nemá žiadny príjem a stále čaká na posúdenie dôchodku. Žiadal, aby bolo zastavené navyšovanie úrokov a zároveň požiadal o splátkový kalendár.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle v celom rozsahu na ne poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 15 % a 20 % ročne bolo rozhodujúce zistenie, či právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi je občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah. Súd prvého stupňa právny vzťah, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere považoval za občianskoprávny vzťah a na vec aplikoval z ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Omeškanie žalovaného s platením úveru posúdil podľa . Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje.

Je nesporné, že správnym základom tohto záväzkového vzťahu je zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv. Z úvodných ustanovení je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovaru a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na takto zákonom definovanú povahu jedného z účastníkov nemožno konštatovať, že by sa v prejednávanej veci malo jednať o obchodnoprávny vzťah. Aj keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi je konštatované, že je uzatvorená podľa o spotrebiteľských úveroch, svojou povahou, podstatou, je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou na jednej strane podnikateľským a na druhej strane nepodnikateľským subjektom so spotrebiteľským účelom na strane fyzickej osoby, ktorá obsah zmluvných podmienok nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vzťah medzi účastníkmi konania z hmotnoprávneho hľadiska je občianskoprávnym vzťahom. Následne potom súd prvého stupňa správne aplikoval aj pri úrokoch z omeškania ustanovenie , v spojení s Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Preto súd považoval odvolacie námietky žalobcu proti rozsudku v zamietavej časti o nepriznaní dohodnutého úroku z omeškania vo výške 15 % ročne za neopodstatnené.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal rovnako odvolanie žalovaný, s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručený dňa 30.07.2010, pričom v náväznosti na veta prvá sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, o čom bol žalobca v napadnutom rozsudku poučený. Posledným dňom na podanie odvolania takto bol deň 15.08.2010, s tým, že z pripojenej obálky vyplýva, že žalovaný podal odvolanie na pošte dňom 18.08.2010, to znamená po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. Preto bolo potrebné odvolanie žalovaného odmietnuť podľa ako oneskorene podané.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, kedy úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak nakoľko žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich nepriznal, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .