Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-31-2011.pdf
PDF · 79.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/31/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2011, v trestnej veci obžalovaného M. I. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu PrešovuHhHHHHhh sp. zn. 1T 57/2010 zo dňa 15.3.2011 jednohlasne, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného M. I. za vinného z trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2008 v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2008 spáchaného na tom skutkovom základe, že
-dňa 20.12.2008 asi o 18.10 hod. v C. na ulici G., na mieste prístupnom verejnosti, na miestnej komunikácii pred križovatkou ulíc G., R., W., po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol I. R. a to tak, že ho chytil ľavou rukou za mikinu a päsťou pravej ruky ho trikrát udrel do oblasti tváre a čela, tlačil ho chrbtom ku kapote motorového vozidla a následne ho na túto kapotu sotil, pričom opakovane poškodeného päsťami udieral do hlavy a keď poškodený v dôsledku sotenia spadol, obvinený ho chytil za kapucňu a ťahal ho zo zeme smerom hore, zdvihol ho a trikrát ho udrel do temena hlavy a dvakrát kopol do krížnej oblasti, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných s krvnými podliatinami vo vlasatej časti hlavy, v tvárovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie šije, pomliaždenie driekovo krížovej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 20.12.2008 do 16.1.2009.
Za to mu súd podľa § 156 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2008 s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., 38 ods.4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na dvadsaťštyri mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému I. R. vo výške 184,86 € a Sociálnej poisťovni škodu vo výške 93,06 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného I. R. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal vo výroku o vine a treste obžalovaný odvolanie.
V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný uviedol, že sa skutkov kladených mu za vinu nedopustil. Incident podľa jeho názoru vyvolal poškodený, ktorý vystúpil na križovatke z auta a jeho pohyby vyvolali v obžalovanom dôvodnú obavu, že tento môže mať zbraň, preto ho povalil na kapotu, aby zbraň nemohol poškodený použiť. Reagoval tak aj preto, že v minulosti už bol so zbraňou prepadnutý. Svedkovia, vrátane nezávislého svedka H., nevideli, aby obžalovaný poškodeného udieral. Zasahujúci policajti vo svojich výpovediach uvádzali, že obžalovaný mal poškodeného vytiahnuť z auta, čo nepotvrdil ani samotný poškodený. Poškodený, ktorý mal vodičské oprávnenie jeden rok, ho chcel poúčať o spôsobe jazdy, pričom ho predtým predbiehal v mieste, kde bola plná čiara a preto mu to obžalovaný neumožnil, následne poškodený mu naznačoval, aby zastavil na parkovisku, pričom sa správal agresívne. Poprel, aby poškodeného udieral. Vzhľadom aj na skutočnosť, že privolaná hliadka mestskej polície na parkovisku nikoho nenašla a že minimálne 20 minút nie je známy pohyb poškodeného, navrhol aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alebo aby vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade odvolania podaného oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že konanie predchádzajúce výrokom napadnutého rozsudku trpí vadami, v dôsledku ktorých bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Okresný súd rozhodol predčasne, boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a jeho skutkové zistenia sú neúplné, nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa obžalovaný, skutku tak ako mu je kladený za vinu v obžalobe prokurátora dopustil, pričom vychádzal z výpovede poškodeného, ktorej uveril. Vychádzal ďalej aj z výpovedí svedkov I. H., ktorý incident oznámil, ak aj svedkov W. R., C. R. a Z. R. ako aj z výpovede policajtov N. U. a N. I. a zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo. Naopak výpoveď svedka B. U. považoval súd prvého stupňa spolu s výpoveďou obžalovaného, ktorí v podstate popreli, aby obžalovaný udrel poškodeného okrem toho, že ho zvalil na kapotu, za tendenčné a účelové v snahe pomôcť obžalovanému a neuveril im.
Pochybnosti o takto zistenom skutkovom stave však vyvoláva skutočnosť, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie aj na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
Hlavné pojednávanie dňa 11.3.2011, ako to vyplýva zo zápisnice o tomto úkone, bolo vykonané v prítomnosti obžalovaného. Na tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný M. I., poškodený I. R., svedkovia B. U., I. Y., N. U., N. I. a C. R.. Prečítané boli podľa § 269 Tr. por. listinné dôkazy a za súhlasu prokurátora, obhajcu obžalovaného a poškodeného I. R. boli podľa § 269 Tr.por. prečítané aj zápisnice o výsluchu svedkov JUDr. T., I. H., I. K., W. R., Z. R., ako aj zápisnica o výsluchu znalca MUDr. I. Y. a bol prečítaný aj znalecký posudok vypracovaný týmto znalcom.
Vychádzajúc z ust. § 263 ods. 1 Tr. por. však v možno na hlavnom pojednávaní namiesto výsluchu svedka čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Z uvedeného je potom zrejmé, že jednak zápisnicu o výsluchu svedkov nie je možné čítať ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. a jednak, že je potrebný súhlas aj obžalovaného na takýto postup. Súhlas by nebol potrebný, ak by súd konal v neprítomnosti
obžalovaného a tento by bol na možnosť takéhoto postupu upozornený. Taktiež na čítanie zápisnice o výsluchu znalca a znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní je v zmysle ust. § 268 ods. 2 Tr. por. potrebný súhlas obžalovaného a prokurátora, za predpokladu, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Tr. por.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ktoré majú pre rozhodnutie v prejednávanej veci zásadný význam, sú potom dôkazmi nezákonnými a nemôžu preto predstavovať podklad pre rozhodnutie súdu. Súd totiž môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278 ods. 2 Tr. por.), pričom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, avšak musí byť získané z dôkazných prostriedkov podľa tohto alebo osobitného zákona (§ 119 ods. 2 Tr. por.).
Aj keď, vzhľadom na nezákonnosť vyššie spomínaných dôkazov, krajskému súdu nenáleží hodnotiť skutkový stav zistený na jeho podklade, považuje za potrebné uviesť, že svedok B. U. bol v prípravnom konaní vypočutý dňa 28.2.2009 a následne dňa 5.5.2010, pričom sa k okolnostiam incidentu vyjadroval odlišne, na hlavnom pojednávaní ani prokurátor a ani súd postupom podľa § 2 ods. 11 Tr. por. tieto rozpory neodstraňovali, zápisnice o predchádzajúcich výpovediach tomuto svedkovi neboli prečítané. Pri svojej prvej výpovedi tento svedok uviedol, že poškodený obžalovanému nadával, obžalovaný ho dal na kapotu a presvedčil sa, či nemá pri sebe zbraň, pri nasledujúcej výpovedi svedok uviedol, že poškodený šermoval rukou pred tvárou obžalovaného, že títo obaja spadli na kapotu, poškodený sa mykal, nevidel, čo robil obžalovaný druhou rukou, ale určite poškodeného nebil. Taktiež nebol na hlavnom pojednávaní odstraňovaný rozpor vo výpovedi svedka I. H., ktorý dňa 6.6.2009 uviedol, že videl ako vyšší a silnejší muž držal menšieho muža v oblasti hrudníka a tlačil ho smerom k autu, pri výsluchu dňa 2.7.2010 si nepamätal postavy a podľa prepisu zvukovej nahrávky oznámil na čísle 159, že jeden druhého vytiahol z auta, bijú sa..., pričom by bolo vhodné, aby objasnil tieto rozpory aj s dôrazom na to, či išlo o vzájomné napádanie, či aj poškodený napádal a kričal na obžalovaného, prípadne, či na neho útočil, gestikuloval a podobne. Teda je potrebné prečítať svedkom zápisnice o ich prechádzajúcich výpovediach, upozorniť ich na exitujúce rozpory a požiadať ich o vysvetlenie týchto rozporov. Ak budú zápisnice o výsluchoch ostatných svedkov či znalca alebo znalecký posudok prečítané, bude potrebné vychádzajúc z ust. § 271 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému a poškodeným dať možnosť vyjadriť sa ku každému dôkazu vykonanému na hlavnom pojednávaní.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že krajskému súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov nebol vykonaný dôkaz -videozáznam z kamery mestskej polície, ktorý sa nachádza na č. l. 73-74 spisu, na hlavnom pojednávaní, či sa súd prvého stupňa s týmto oboznámil a to aj poukazom na to, či poškodený po incidente zotrval na parkovisku pred hotelom Šariš alebo išiel smerom na Kapušany, či sa v tom čase na uvedenom parkovisku nachádzala hliadka mestskej polície, kedy na miesto došla hliadka OO PZ Prešov Sever a svedkovia C. R., W. R. a Z. R., aký mala kamera, ktorou mala monitorovať mestská polícia uvedený priestor, dosah. V nadväznosti nato by súd prvého stupňa mal zvážiť aj výsluch svedkyne I. K., ktorá uvádzala, že žiadne protiprávne konanie na križovatke ulíc G., W. a R. v inkriminovanom čase nezaznamenala.
Bez odstránenia vyššie naznačených procesných pochybení, doplnenia dokazovania v naznačenom smere, prípadne vykonania aj dôkazov ďalších, ktoré strany navrhnú, alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným, nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.