Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-242-2011.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/242/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: R. W. P..B.., ( predtým A. R. P..B..) so sídlom: W. XX, A., zastúpený V.. Ľ. W. E., P., so sídlom: W. B. W. XX, A., proti odporcovi: T. H., bytom: C. X, B., zastúpený opatrovníčkou Y. F., súdnom tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 7,97 EUR t.j. (240,- Sk) takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 7,97 EUR t.j. 240,- Sk a náhrady trov konania, titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od B. T., so sídlom v A., V. X. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil aj tým, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov v celkovej výške 330,- Sk t.j. 10,95 EUR, pričom navrhovateľ si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 7,97 EUR t.j. 240,- Sk. Navrhovateľ uviedol, že s postúpením predmetnej pohľadávky zo B. T. na odporcu bol odporca oboznámení zo strany B. T. a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a súčasne bol zo strany B. T. vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 330,- Sk t.j. 10,95 EUR.
V sprievodnom liste zo dňa 30.03.2006 navrhovateľ uviedol, že návrh podal elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Aj prílohy k návrhu boli podané na súd vo forme elektronického dokumentu so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami.
Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu nie je známy. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku bol vyvesený na úradnej tabuli súdu oznam, že v predmetnej veci bude dňa 29.11.2011 vyhlásený rozsudok s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p. s poukazom na to, že ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinný dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že návrh na začatie konania nie je dôvodný.
Predmetom tohto konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch ako osobitného predpisu. Na základe uvedeného predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a B. T. právny vzťah. Obdobie za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz
- výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil koncesionárske poplatky za september 1999 až júl 2003 vo výške 30,- Sk a následne od augusta 2003 do júna 2005 sumu vo výške 40,- Sk, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú istinu. Súd mal za nesporné, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období a teba mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku B. T., pričom nebol tvrdený a teda ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť B. T. ako príjemcovi neboli odporcom tvrdené. Odporca bol tak povinný platiť B. T., ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku riadne koncesionárske poplatky (40,- Sk /mesačne počnúc 1. augustom 2003).
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, B. T., písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“ teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva, okrem zákonom určenej písomnej formy musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 citovaného zákona, po jej márnom uplynutí je B. T. oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca, ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu B. T. v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená, nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jeho doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané, doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Predmetný návrh preto možno kvalifikovať ako predčasne podaný s tým, že priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné vykonať a v konaní aj preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie B. T. a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca bol na základe zákona č.212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom stanovenej výške. B. T. ako oprávnený subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou zo dňa 20.10.2005 odporcu na doplatenie sumy 330,- Sk t.j. 10,95 EUR. Súčasne vo výzve oznámil postúpenie pohľadávky z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov na spoločnosť A. R. P..B.., teraz R. W. P..B.. Navrhovateľ si uplatňuje návrhom zaplatenie koncesionárskeho poplatku vo výške 7,97 EUR t.j. 240,- Sk.
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.
V danom prípade sa súd zo svojej úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa.
Podľa názoru súdu v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd má za to, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako B. T. je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje.
Súd má za to, že v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a to s poukazom na ust. § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je B. T..
Súd okrem vyššie uvedeného má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že či oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne odporcovi doručené, a súčasne s poukazom na to, že výpis z poštového podacieho hárku zo dňa 20.10.2005 nie je dostatočne relevantným dôkazom, nakoľko nie je osvedčené aký druh písomnosti bol doručovaný odporcovi a tiež ani tá skutočnosť, že odporca písomnosť prevzal a nakoniec s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal aj keď mal vo veci plný úspech, súd má za to, že odporcovi v uvedenom konaní žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.