Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21C-55-2024.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Subarea
21C/55/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky: A.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX F. F., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 8, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči navrhovateľke nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 21.08.2024, sa navrhovateľka domáhala v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť úmyselne sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia spoločných procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci alebo za účelom plnenia povinnosti uložených priamo všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo nepriamo na jeho základe a uložil povinnosť odporcovi úmyselne nevstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese D. E. XXXX/XX, XXX XX F. F., postavenom na parcele reg. I., A. J. XXXX/X o výmere 119 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. E. a k nemu prislúchajúcich pozemkov, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (ďalej len „rodinný dom“).
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca je jej bývalý manžel, s ktorým aj po rozvode bývali v spoločnej domácnosti, aj napriek tomu, že navrhovateľka odporcu žiada, aby odišiel. Rodinný dom, v ktorom bývajú je v jej osobnom vlastníctve.. Nakoľko mala navrhovateľka obavu z fyzického útoku zo strany odporcu, bola nútená utiecť z vlastného rodinného domu aj s dvoma maloletými deťmi a len s pár osobnými vecami k svojej matke. Útoky odporcu voči navrhovateľke aj napriek tomu neprestali a chodí za ňou aj do bytu jej matky. Deti majú z odporcu strach, maloletá K. odmieta s ním ísť a maloletý A., pokiaľ aj ide, volá jej s plačom aby si navrhovateľka pre neho prišla. Navrhovateľka uviedla, že odporcovi našla niekoľko ponúk nájmu jednoizbových bytov, garsónky ako aj neprechodnej izby v rodinnom dome, avšak všetko márne, odporca odmieta odísť, vyvoláva konflikty a vyhráža sa jej, preto sa nemôže s deťmi vrátiť do svojho rodinného domu. Navrhovateľka uviedla, že na odporcu podala Trestné oznámenie z podozrenia z páchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, a to tak, že jej spôsobuje psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, z čoho sú vystresované aj deti, ktoré nemôžu spávať a boja sa ho. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bývanie pod jednou strechou je neúnosné, psychicky nezvládnuteľné
pre ňu a deti. Odporca na ňu neustále slovne útočí, znevažuje ju, vyhráža sa jej, chce kontrolovať jej účty, aby videl na čo míňa peniaze. Znevažoval a znevažuje ju pred ich spoločnými známymi, vysmieva sa z jej váhy. Nerešpektuje jej dôstojnosť, osobnosť a ani deti, neustále jej kladie podmienky ako sa má správať. Odporca používa alkohol, čo v ňom vyvoláva väčšiu agresivitu. Na záver svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že vykonala kroky na zrušenie trvalého pobytu odporcu, ktorý mal v jej rodinnom dome. V súčasnosti by mal mať odporca pobyt na H. F. F.. Napriek tomu odporca odmieta opustiť jej rodinný dom, čiže sa tam nemôže s deťmi vrátiť a vyhľadáva ju a vyhráža sa jej, pričom odporcovi nevadia ani svedkovia, ktorí už chceli volať políciu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila jediný listinný dôkaz, a to Trestné oznámenie zo dňa 12.08.2024, podací lístok zo dňa 19.08.2024. K návrhu navrhovateľka pripojila plnomocenstvo pre advokáta, rozsudok sp. zn. 32P/74/2024 zo dňa 20.06.2024, právoplatný dňa 27.07.2024 ( o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práva povinností) a list vlastníctva č. XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telenú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého funkciou je neodkladnou úpravou pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli medzi subjektmi konania nastať. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o jeho nariadení. Súd spravidla rozhoduje bez vykonania výsluchu strán konania a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z návrhu na jeho nariadenie a zo skutočností, ktoré navrhovateľ (žalobca) osvedčil pripojenými, spravidla listinnými dôkazmi.
17. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010, ktoré potvrdzuje, že „osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“ Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou pre to, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pritom zaťažuje výlučne navrhovateľa.
18. Pokiaľ ide o osvedčovanie skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, toto osvedčovanie je v každom jednotlivom prípade determinované konkrétnymi okolnosťami toho konkrétneho prípadu.
19. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť úmyselne sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia spoločných procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci alebo za účelom plnenia povinností uložených priamo všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo nepriamo na jeho základe a jednak aby súd uložil povinnosť odporcovi úmyselne nevstupovať do rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (neodkladné opatrenie v zmysle § 352 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP).
20. Násilie je možné definovať ako úmyselné priame alebo nepriame (formou hrozby, zastrašovania a pod.) použitie sily proti druhej osobe, ktoré má za následok poranenie, fyzické alebo psychické utrpenie a pod. Násilím je pritom každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, ponižovania, vyhrážania sa, zneužívania moci, zastrašovania, fyzického i psychického nátlaku. Právo nebyť vystavený násiliu či jeho bezprostrednej hrozbe je základným právom každého človeka. Súd na tomto mieste uvádza, že akúkoľvek formu násilia absolútne odsudzuje.
21. Pokiaľ ide o pojem integrity fyzickej osoby, rozumie sa ňou celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť osoby, pričom k narušeniu (či už fyzickej alebo duševnej) integrity dochádza práve pôsobením násilia. 22. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje a osvedčuje tie najvýznamnejšie skutočnosti daného konkrétneho prípadu. Možnosť ohrozenia alebo
už konkrétne ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osoby sa pritom preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to trestnými oznámeniami, oznámeniami o priestupkoch, zápisnicami orgánov činných v trestnom konaní, čestnými prehláseniami tretích osôb ako svedkov incidentov medzi navrhovateľom a odporcom, lekárskymi správami a pod.
23. V danom prípade však podľa názoru konajúceho súdu absentuje preukázanie, resp. osvedčenie skutočností tvrdených navrhovateľkou, a teda skutočností zakladajúcich potrebu uloženia zákazu dočasného vstupu do rodinného domu resp. skutočností odôvodňujúcich uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť Uvedená absencia preukázania resp. osvedčenia skutočností spočíva v tom, že navrhovateľka k návrhu, okrem Trestného oznámenia zo dňa 12.08.2024, nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by v návrhu popísané tvrdenia navrhovateľky osvedčovali. Z trestného oznámenia vyplýva totožný skutkový stav, aký uviedla navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nepredložila s ním žiadne dôkazy. Z trestného oznámenia súd zistil, že navrhovateľka v ňom uviedla, že po osobnom dopočutí uvedie ďalšie skutočnosti a doplní potrebné listiny, z uvedeného nie je zrejmé aké skutočnosti a listiny chcela predložiť.
24. Súd tak po preskúmaní návrhu a jeho prílohy dospel k právnemu záveru, že nemá inú možnosť ako návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko navrhovateľka v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu žiadnym spôsobom tvrdenia uvedené v návrhu neosvedčila. Len samotné, ničím nepodložené, tvrdenia navrhovateľky, hoci sa jedná o skutočnosti a tvrdenia veľmi závažného charakteru, neboli dostatočným osvedčením okolností významných pre dočasnú úpravu pomerov a bez ďalšieho sa nemohli stať podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Napriek tomu, že navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátom, k osvedčeniu skutkového stavu z jej strany nedošlo, a to ani v minimálnej miere potrebnej pre kladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pre vyhovenie takémuto návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia.
26. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav dospel súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohy ako aj celého spisového materiálu, k záveru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok uznesenia).
27. Súd, napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prikladá tvrdeniam navrhovateľky vysokú váhu, je si vedomý toho, že ide o závažné obvinenia a celkovo o tvrdenia takého charakteru a obsahu, s ktorými navrhovateľke odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Zároveň súd dáva do pozornosti navrhovateľky, že môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
30. Pokiaľ ide o trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol z dôvodu zamietnutia návrhu úspešný odporca, a preto by mal súd priznať nárok na náhradu trov konania práve odporcovi. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky alebo trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže protistrana, teda odporca, v danom prípade ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy v takom konaní mu teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania už vydávať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.