Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2To-39-2011.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému T. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného T. H. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 07.02.2011, sp. zn. 1T/96/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2011, pomerom hlasov tri k nule, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 07.02.2011, sp. zn. 1T/96/2009, bol obžalovaný T. H. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na skutkovom základe, že
dňa 8.10.2008 v čase o 14,15 hod. v D. nad D. na parkovisku na Ul. P. pri budove firmy Byttherm riadil osobné motorové vozidlo Škoda Fábia e.č. D. XXX O., pričom pri cúvaní si nevšimol po parkovisku kráčajúcu chodkyňu Mgr. J. N. a do tejto narazil, v dôsledku čoho chodkyňa utrpela zranenia a to podvrtnutie členkového a priehlavkového (Chopartovho) kĺbu vpravo ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého lakťa a oboch kolien s podkožnými podliatinami (ale bez vnútrokĺbneho krvného výronu, či poškodenia tzv. „mäkkých štruktúr kolena“ - väzov a meniskov), poúrazový nehnisavý (aseptický) zápal podkožného predjabĺčkového mazového vačku (praepatellárnej burzy) pravého kolena, pomliaždenie prednej steny brušnej v oblasti nad pupkom - min. stupňa rozsahu (bez akýchkoľvek vonkajších známok poranenia, resp. aj bez tupého, zatvoreného poranenia vnútrobrušných orgánov, či krvného výronu pod pošvu priamych svalov), ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a liečenie od 08.10.2008 do 08.12.2008, pričom bola na bežnom spôsobe života obmedzená v trvaní 4-5 týždňov, a to hlavne na pohybe, použitie alkoholu u účastníkov zistené nebolo, škoda na vozidle nevznikla, pričom svojim konaním T. H. porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) a ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Za to bol odsúdený podľa § 158 s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení Mgr. J. N. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Trenčín s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania obhajca uvádzal, že je pravdou, že v prípravnom konaní pripustil obžalovaný svoju vedomosť k zavineniu dopravnej nehody aj keď to, že pri cúvaní s motorovým vozidlom narazil do poškodenej N., dôvodil len na základe toho, že počas cúvania počul slabé buchnutie a po okamžitom zastavení videl pri svojej pravej zadnej časti ležať poškodenú, ktorá mu povedala, že ju zrazil. Kategoricky vylúčil, že by do poškodenej narazil opakovane, resp. že by narazil do jej lýtka pravou stranou vozidla. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych vykonaných dôkazov. Obhajca poukázal pri tom na čiastočne zmenenú výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, pričom je dôvodná pochybnosť, že k jej zraneniam došlo pri priamom kontakte s jeho motorovým vozidlom. Aj vzhľadom na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní je obžalovaný presvedčený, že k jej zraneniam, či už došlo ku kontaktu jeho vozidla s telom poškodenej alebo nie, došlo až po tom, čo ona pridala do kroku a následne spadla. Takýto mechanizmus vzniku zranenia poškodenej nebol vylúčený, naopak je najpravdepodobnejší. Nechce však tým vylúčiť svoj podiel na vzniku zranení, najmä s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona č. 315/96 Z.z. a na druhej strane sa domnieva, že mu nemôže byť kladené za vinu aj porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, keďže vzhľadom na to, že poškodenú nezaregistroval, nemôže mu byť kladené za vinu, že nedbal zvýšenú opatrnosť voči nej ako chodkyni a staršej osobe. V tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že k dopravnej nehode došlo na parkovisku, kde poškodená nemala čo robiť s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Zákona č. 315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. S takýmto výrazným spoluzavinením zo strany poškodenej sa súd v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal. Napadnutý rozsudok je tiež nepreskúmateľný vo vzťahu k záveru, že ide o porušenie dôležitej povinnosti, aj keď toto je jedným zo znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 158 Tr. zák. Vzhľadom na charakter porušenia povinnosti, okolnosti vzniku dopravnej nehody, s najväčšou pravdepodobnosťou iba nepriamy mechanizmus vzniku poranení poškodenej, jej výrazné spoluzavinenie a nie je dôvod vidieť v jeho konaní porušenie dôležitej povinnosti a teda trestný čin. Môže sa jednať maximálne o priestupok, ktorý je však v danom prípade už premlčaný. Dokonca i v prípade, že by jeho konanie bolo pokladané za porušenie dôležitej povinnosti, nejednalo by sa z jeho strany o prečin s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. Preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol podané odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, nakoľko považuje rozsudok za zákonný a dôvodný. Poukázala na vyjadrenie znalca, na jeho znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že obžalovaný porušil dôležitú povinnosť pri vedení motorového vozidla a pokiaľ ide o okolnosti prípadu, tieto boli zohľadnené pri výmere trestu odňatia slobody a tiež zákazu činnosti.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol z dôvodu § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 ods. 1 písm. b) Tr. por. V prípade, ak by krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný prečin, navrhol, aby krajský súd zrušil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a to s poukazom na okolnosti prípadu a skutočnosť, že obžalovaný sa riadením motorových vozidiel živí.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a naviac poukázal na skutočnosť, že rekonštrukcia, ktorá bola vo veci vykonaná, nebola podľa jeho názoru vykonaná dostatočným spôsobom.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z podnetu podaného odvolania obžalovaným krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v a dospel k nasledujúcim záverom.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Je nutné uviesť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy na riadne objasnenie veci, pričom vypočul obžalovaného, svedka W. K., poškodenú J. N., znalca z odboru cestnej dopravy Ing. U. N., znalca z odboru zdravotníctva MUDr. A. Z., oboznámil lekárske správy, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, zápisnicu o rekonštrukcii a celý rad listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne jednak skutkové, ale aj právne závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje rozhodnutie tiež riadne v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. vysvetlil a odôvodnil. Takéto závery si osvojil aj odvolací súd, pričom uvádza, že aj napriek určitým nepresnostiam vo výpovediach poškodenej nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená, do ktorej obžalovaný narazil, utrpela predmetné zranenia v príčinnej súvislosti s neopatrným cúvaním obžalovaného motorovým vozidlom tak, ako je konštatované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vyplýva to jednak z výpovedí samotnej poškodenej, ktorá potvrdila náraz vozidla do svojho tela, ale aj z výpovede znalca z odboru zdravotníctva a znalca z odboru cestnej dopravy a záverov ich znaleckých posudkov. Skutočnosť, že poškodená ešte stihla urobiť po náraze dva až tri kroky a až následne sa „ocitla na zemi“ nemá vplyv na konštatovanie o príčinnej súvislosti konania obžalovaného ako vodiča motorového vozidla so spôsobeným následkom v podobe zranení poškodenej a nič na ňom nemení ani obrana obžalovaného uvádzaná v odvolaní. Nemožno taktiež súhlasiť s tvrdením obžalovaného, že k nehode došlo na parkovisku, kde poškodená nemala čo robiť. Z dôkazov vyplynulo, že nešlo o uzatvorené parkovisko, pričom práve na predmetnom mieste je pomerne značný výskyt chodcov. Napokon aj na parkovisku je nutné, aby vodič venoval dostatočnú pozornosť riadeniu motorového vozidla, keďže je tam predpokladaný pohyb minimálne iných vodičov parkujúcich vozidiel. Z uvedených dôvodov potom nemožno hovoriť o výraznom spoluzavinení poškodenej, ako to bolo uvádzané v odvolaní obžalovaného. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že obžalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť ako vodič, je nutné s týmto súhlasiť s poukazom na porušenie jeho povinností vyplývajúcich mu z ustanovení § 21 ods.2, § 2 písm. w/, písm. p/, § 4 ods.2 písm. e/ Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Porušením dôležitej povinnosti v danom prípade je nutné rozumieť také porušenie príslušných predpisov vodiča motorového vozidla, majúce spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď takýmto porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. V prejednávanom prípade je nepochybne cúvanie obžalovaného s motorovým vozidlom za situácie, keď sa nedostatočne presvedčil o skutočnosti, že nikoho neohrozí, porušením dôležitej povinnosti s poukazom na citované ustanovenia zák. č. 315/1996 Z.z. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil tak znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Napokon nemožno súhlasiť s názorom obhajoby uvedeným v odvolaní, že s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. sa nemôže jednať o trestný čin, ale len o priestupok. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä spôsobený následok nemožno skonštatovať, že závažnosť činu je nepatrná tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Trestného zákona. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Napokon pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska k jeho chovaniu nie sú negatívne pripomienky, súdne trestaný nebol, riešený za spáchanie priestupkov taktiež nebol. Ako vodič má v evidenčnej karte záznam z roku 1995. Obžalovanému v zmysle § 36 písm. j/ Tr.zák. poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu je potom prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov trestom primeraným. Pokiaľ však ide o uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 14 mesiacov, tu odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nie je takýto trest nevyhnutne potrebný a účel trestu bude splnený aj samotným uložením trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, preto je možné v tomto smere odvolaniu vyhovieť. K takémuto záveru odvolací súd viedli okolnosti prípadu a osoba obžalovaného, kedy tento sa dopustil nedbanlivostného trestného činu a v danom prípade nejde o také flagrantné a drzé nerešpektovanie povinností vodiča, pre ktoré by bolo nevyhnutné ho postihnúť aj takýmto trestom. Taktiež vzal súd do úvahy aj skutočnosť, že pre obžalovaného je podmienka v zamestnaní možnosť vedenia motorových vozidiel a takýto trest by bol v rozpore s ustanovením § 34 ods.3 Tr.zák. Preto odvolací súd z podnetu podaného odvolania zrušil v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým boli podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodení Mgr. J. N. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Trenčín s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie, tento je vzhľadom na vykonané dokazovanie zákonný, napokon odvolaním napadnutý nebol.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.