Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-77-2011.pdf
PDF · 72.21 KB
No categories available
23CoE/77/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, právne zast. JUDr. P. I., advokátom so sídlom S. I. XX, W., proti povinnému: C. D., bytom I. X, F., o vymoženie 23,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2502/2006-12 zo dňa 16. mája 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
V časti výroku o trovách exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 31 ods. 1 Ex. por. Zastavil ju na návrh súdneho exekútora z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov. V predmetnej exekúcii bol oprávnený riadne vyzvaný na zloženie primeranej výšky preddavku v sume 9,88 eur, ktorá suma je úmerná výške vymáhanej pohľadávky. Oprávnený nielen v lehote určenej súdnym exekútorom preddavok nezložil, ale tento nebol podľa súdu prvého stupňa evidentne zaplatený ani ku dňu rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by možnosť zastavenia exekúcie neprichádzala do úvahy. Správny bol potom aj postup súdneho exekútora, ktorý následne po tom, čo oprávnený nezložil preddavok, prestal vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Svojim postojom oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a tým nevymoženie pohľadávky. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 196, § 197 ods. 2, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 Ex. por. platného v čase začatia konania, ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď z uplatnených trov exekúcie vo výške 248,93 eur priznal súdnemu exekútorovi iba 81,12 eur. Súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 33,76 eur za 5 začatých hodín exekučnej činnosti á 6,64 eur (za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie žiadosti o súčinnosť- Sociálna poisťovňa, 2x Register obyvateľov, výzva povinnému na vyhlásenie o majetku, spracovanie príkazu na začatie exekúcie 1x, vyhotovenie výzvy na zaplatenie preddavku oprávnenému), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 cit. vyhl. v celkovej výške 23,24 eur za 7 úkonov á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného- Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke 1x a 2x zisťovanie bydliska povinného) a v zmysle § 22 cit. vyhl. náhradu hotových výdavkov- poštovného v uplatnenom rozsahu 3,98 eur a náklady na vypracovanie spisu, predovšetkým spotrebovaný kancelársky materiál, ktoré mohli predstavovať uplatnenú sumu 9,96 eur. Súd prvého stupňa v súlade s § 196 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi aj DPH z odmeny, a to vo výške 10,74 eur. Nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie vzhľadom na štádium exekúcie a povahu zastavenia exekúcie, považoval v celkovej výške 81,12 eur (56,44 + 10,74 eur + 13,94 eur).
Z pohľadu účelnosti súd prvého stupňa považoval postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil viaceré príkazy na úhradu a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. Ďalej bral do úvahy celkový čas vynaložený na exekúciu, pričom preskúmal, či súdnym exekútorom deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. Keďže súd prvého stupňa považoval vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, príkazu na vykonanie exekúcie a ich doručenie všetkým uvedeným bankovým subjektom za nesprávny a neúčelný postup v tomto štádiu exekúcie, nepriznal ani paušálnu sumu za doručenie všetkých 5 príkazov na začatie exekúcie a 5 exekučných príkazov. Vzhľadom k tomu, že tento príkaz súdny exekútor vyhotovil a paušálna odmena sa poskytuje len za jedno doručenie a nie každé jednotlivé doručenie, priznal paušálnu sumu len za jedno doručenie. Súdnemu exekútorovi nepriznal DPH z hotových výdavkov, pretože len odmena súdneho exekútora sa navyšuje o DPH. Náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa uložil zaplatiť oprávnenému, lebo jeho zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to do výroku o zastavení exekúcie, ako aj do výroku o trovách exekúcie. Uviedol, že napriek nezaplateniu preddavku na odmenu súdneho exekútora nemusí exekučný súd exekúciu zastaviť, lebo jeho rozhodnutie závisí od jeho voľnej úvahy. V danej veci zastavením exekúcie nebola oprávnenému poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia a došlo tým k upretiu jeho práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Preto žiadal, aby odvolací súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. V časti výroku o náhrade trov exekúcie sa domáhal zmeny rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby odvolací súd v danej veci toto moderačné oprávnenie využil.
Povinný sa odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 31 ods. 1 Ex. por. pre nezaplatenie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu hotových výdavkov zo strany oprávneného. Proti zastaveniu exekúcie nemožno podľa § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 4 Ex. por. podať odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Odvolací súd preto toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, toto odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti spočíva na správnych dôvodoch. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa zároveň odvolací súd dodáva, že právna úprava trov exekúcie upravená v § 200 až 203 Ex. por. v spojení s ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov predstavuje vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku ako všeobecnému predpisu, ktorý upravuje občianske súdne konanie a teda aj nútený výkon rozhodnutia, špeciálnu právnu úpravu. V otázke trov exekúcie je preto potrebné aplikovať zásady o vzťahu lex specialis (Ex. por. a vyhl. č. 288/1995 Z. z.) k lex generalis (Občiansky súdny poriadok) v tom zmysle, že osobitná špeciálna právna úprava trov exekúcie má prednosť pred úpravou trov konania vo všeobecnom procesnom predpise. Keďže ustanovenia Ex. por., ani ustanovenia vyhl. č. 288/1995 Z. z. nepriznávajú súdu moderačné právo zníženia, prípadne nepriznania trov exekúcie, nemožno ustanovenia všeobecného procesného predpisu použiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.