Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-16-2011.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/16/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., K. č.XXXX/XX, prechodne bytom v H., G. č.X proti odporkyni: D. O., rod.E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v H., I. č.XX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, za účasti maloletého: Z. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom u odporkyne, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach so sídlom Staničné námestie č.9, Košice, v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 10.8.1996 v Rímskokatolíckom kostole v O., zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Prešov, vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Rodičovské práva a povinnosti k maloletému Z. O., nar.XX.XX.XXXX, upravuje nasledovne:
Maloletý Z. O., nar.XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky (odporkyne), ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Otec (navrhovateľ) sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou 50 EUR do 15.dňa každého mesiaca k rukám matky vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rodičia sa o úprave styku otca s maloletým dieťaťom dohodli v nasledovnom znení:
Otec je oprávnený stýkať s maloletým synom v neobmedzenom rozsahu na základe predchádzajúcej rodičovskej dohody.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.1.2011 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou s odôvodnením, že k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa s rozvodom súhlasila.
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po jeho rozvode a navrhovali, aby ju súd schválil a v zmysle nej zveril maloletého Jakuba Daňka do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 EUR mesačne. Rodičia sa dohodli aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa pre prípad rozvodu doporučoval, aby súd schválil dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností na čas po rozvode manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Okresného úradu v Prešove súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa 10.8.1996. U oboch z nich išlo o prvé manželstvo. Z rodného listu súd zistil, že z manželstva pochádza maloletý Z. O., nar.16.11.1996.
Zo zhodných výpovedí navrhovateľa i odporkyne súd zistil, že obaja vstupovali do manželstva vo veľmi mladom veku. Odporkyňa mala 17 rokov. Postupom času zistili, že si nerozumejú, pretože každý z nich mal iné záujmy, rozdielne povahové vlastnosti a rozdielne názory na otázky manželského i rodinného života. Manželia prestali komunikovať a dohodli sa, že radšej budú žiť oddelene, akoby sa mali hádať v prítomnosti dieťaťa. Už 5 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou má aj dieťa. Naposledy pracoval v IRPS Vojany, Skladná č.6, Košice ako kurič. Jeho pracovný pomer skončil v roku 2009. Odvtedy je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 EUR mesačne. Iný príjem okrem sporadického príjmu, ktorý vykonáva na základe dohody o vykonaní práce nemá. Prevádzkuje taxislužbu. Jeho priemerný mesačný čistý príjem z tejto práce predstavuje sumu 100 do 150 EUR. Hľadá si stabilné zamestnanie. Manželia predali byt, v ktorom naposledy viedli spoločnú domácnosť, na K. ulici č.XX v Košiciach a zo získaných finančných prostriedkov, ktoré si rozdelili, riešili svoju bytovú otázku, ako aj ďalšie finančné záležitosti. Navrhovateľ v súčasnosti býva u svojej družky v H. na Budapeštianskej ulici. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty, ani motorové vozidlo. Navrhovateľ uviedol, že je biologickým otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho družke, avšak vzhľadom k tomu, že ešte táto zatiaľ nie je rozvedená, do rodného listu je zatiaľ zapísaný ako otec dieťaťa jej manžel.
Odporkyňa býva spolu so synom účastníkov v jednoizbovom byte na I. ulici č.XX v H.. Ide o družstevný byt, kde nadobudla členský podiel z finančných prostriedkov, ktoré si manželia rozdelili po predaji bytu na Pekinskej ulici.
Maloletý Z. mal v novembri 15 rokov. Navštevuje 7.ročník základnej školy na Juhoslovanskej ulici v Košiciach. Je zdravý, žiadne krúžky nenavštevuje. Náklady na uspokojovanie jeho potrieb sú bežné, primerané jeho veku a vzrastu (je v pubertálnom veku).
Odporkyňa poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorého výška činí 184 EUR mesačne. Náklady na bývanie činia 170 EUR (nájomné + inkasné platby za dodávané služby). Doposiaľ odporkyňa pracovala aj na dohodu o vykonaní práce, ktorú musela ukončiť zo zdravotných dôvodov. Podstúpila operáciu. V súčasnosti sa usiluje o priznanie úplného invalidného dôchodku. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 20.5.2011 súd zistil, že odporkyňa je čiastočne invalidná (I-50%). Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach, zo dňa 22.7.2011 súd zistil, že odporkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 184,10 EUR mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach súd zistil, že navrhovateľ od 1.3.2011 do 31.5.2011 poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 62,50 EUR mesačne, od 1.6.011 do trvania podmienok v celkovej výške 25 EUR mesačne. Za mesiace január a február 2011 vo výške 48,40 EUR mesačne.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 25.7.2011 súd zistil, že navrhovateľ nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený v období od 19.11.2010 do 13.6.2011, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Rozhodnutie o vyradení ešte nie je právoplatné
Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Zb. zákonov o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods.1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ust. § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Podľa ust. § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Pri rozhodovaní o rozvode manželstva musí súd posúdiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov a ich deti. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: z funkcie biologickej, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom si manželia a ostatní člôenovia založenej rodiny všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, ktorá spočíva v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní sa starať o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich sa vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§18 až 21) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním nepochybne za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo účastníkov konania už po dlhšiu dobu nie je harmonické. Manželia uzavreli manželstvo vo veľmi mladom veku a postupom času zistili rozdielnosť názorov na rodinný a manželský život a nesúlad povahových vlastností, čo viedlo k hádkam a nedorozumeniam, pričom manželia postrádali uspokojivú vzájomnú komunikáciu. Uvedená situácia postupne vyústila do vzájomného citového odcudzenia manželov a k odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, v ktorom manželia nežijú už vyše piatich rokov. Navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a má s ňou dieťa. Vyššie uvedené skutočnosti viedli k tomu, že obaja manželia už stratili záujem zotrvať v manželskom zväzku, ktorý považovali za formálny a v čase rozhodovania súdu ani jeden z nich už nevidel nádej na obnovenie manželského a rodinného spolužitia.
Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd konštatoval, že v danom prípade nejde len o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi. Skutočnosť, že manželia už viac ako päť rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, ako aj ich vzájomné citové odcudzenie a strata dôvery medzi nimi sú intenzívne a dlhotrvajúce a viedli súd k záveru, že v danom prípade je možné hovoriť o vážnom rozvrate medzi manželmi. Je evidentné, že takéto manželstvo neplní svoje základné spoočenské funkcie. Za takejto situácie je možné tiež konštatovať, že rozvod bude aj v záujme maloletého dieťaťa, ktoré po rozvode manželstva môže vyrastať v harmonickom prostredí, mimo nedorozumení, konfliktov a stresových zážitkov spôsobených správaním rodičov a celkovým rozvratom ich vzťahov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd toto manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods.1 O.s.p.).
Z ust. § 24 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok., ako aj o vyživovacej povinnosti toho z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v ustanovení § 24 ods.2 Zákona o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje schválenie súdom.
V danom prípade sa rodičia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodli. Súd mal za to, že táto dohoda je v súlade so zákonom.
Súd mal za preukázané z vykonaného dokazovania, že zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok, je rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby a vývinové potreby, ako aj stabilita budúceho výchovného prostredia. Súd nezistil žiadne závady a nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Podmienky a pomery na strane matky sú zárukou pre zabezpečenie zdravého výchovného prostredia pre jeho budúci vývoj. Uvedené skutočnosti mal súd zistené nielen zo zhodných výpovedí účastníkov konania, ale aj zo správy kolízneho opatrovníka, zastupujúceho maloleté dieťa.
Vykonaným dokazovaním mal súd rovnako za preukázané, že rodičmi dohodnutá výška výživného vo výške 50 EUR mesačne je primeraná vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery otca, tak ako to ustanovuje Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods.1. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova a to jeho hmotné potreby ako je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčanosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možností a schopností rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Súd mal v danom prípade za preukázané, že maloletý syn účastníkov konania má 15 rokov. Navštevuje siedmy ročník základnej školy. Je zdravý a náklady na uspokojovanie jeho potrieb sú bežné, primerané jeho veku. Matka, ktorej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje iba invalidný dôchodokvo výške 184 EUR, zabezpečuje bytovú otázku dieťaťa a uspokojuje všetky jeho potreby. Súd mal ďalej tiež nesporne za preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľa v súčasnosti tvorí dávka v hmotnej núdzi a sporadický príjem z vykonávania taxislužby v priemere mesačne 150 EUR. Nie je vlastníkom nehnuteľností, ani iných hnuteľných vecí významnejšej hodnoty. Hoci sa považuje za biologického otca dieťaťa svojej družky, súd nemohol prihliadnuť na túto skutočnosť, ako na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pretože za otca dieťaťa sa v zmysle 1.zákonnej domnienky otcovstva podľa Zákona o rodine pokladá manžel jeho družky, ktorému preto svedčí aj vyživovacia povinnosť k dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj fakt, že o dieťa sa osobne starala a bude sa starať matka, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, ako aj na pomery, ktoré sú na strane matky (táto je vlastníčkou členského podielu v bytovom družstve a výlučnou nájomkyňou družstevného bytu) a napokon aj na dohodu účastníkov o tejto otázke a na zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a detí (§ 62 ods.2 a ods.4 Zákona o rodine).
.
V súlade s ustanovením § 25 ods.1 Zákona o rodine, súd pojal do výroku tohto rozsudku dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd nezistil žiadne okolnosti alebo také pomery u účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.