Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/95/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne G. P., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, U. - L., proti žalovanému Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, IČO: 36 168 815, so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, právne zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v. o. s, so sídlom Poprad, Mnoheľova 3368/22, o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalobkyne ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 5.4.2011 č.k.

- 217 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcej časti.

Čo do zvyšku rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.464,91 Eur s 8 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 338,54 Eur od 9.7.2006 do zaplatenia, 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 333,57 eur od 9.8.2006 do zaplatenia, 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 397,93 Eur od 9.9.2006 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 397,93 Eur od 9.10.2006 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 397,93 Eur od 9.11.2006 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 397,93 Eur od 9.12.2006 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 397,93 Eur od 9.1.2007 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 9.2.2007 do zaplatenia, 9,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 9.3.2007 do zaplatenia, 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 10.4.2007 do zaplatenia, 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 9.5.2007 do zaplatenia, 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 11.6.2007 do zaplatenia, 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 9.7.2007 do zaplatenia, 8,5 % ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,45 Eur od 9.8.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci skutkový stav. Z pracovnej zmluvy z 28.9.2005 zistil, že žalobkyňa uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom OSBD Poprad, so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, zast. Ing. L. Q. riaditeľom správy družstva IČO: 36 168 815 na dohodnutý druh práce, odborný referent, úsek prevodov bytov s miestom výkonu práce Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova č. 3368/25, Poprad, resp. podľa pracovných úloh s dňom nástupu do práce 3.10.2005. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 30.9.2008. V pracovnej zmluve bola dojednaná základná mesačná mzda vo výške 13 500,- Sk. Výplatný termín

bol určený na ôsmy deň v mesiaci. V článku I. bod 5 pracovnej zmluvy bolo dojednané , že v prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pred uplynutím doby uvedenej v čl. I. bod 3 tejto zmluvy prináleží zamestnancovi hore uvedená základná mzda za celé obdobie na ktoré bola pracovná zmluva dojednaná. Pracovná zmluva za OSBD Poprad bola podpísaná Ing. L. Q. riaditeľom správy družstva. Z vyjadrenia žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy z 28.9.2005 počnúc dňom 3.10.2005 do 19.10.2005 pracovala u žalovaného. Následne počnúc dňom 20.10.2005 vykonávala u žalovaného prácu v zmysle pôvodne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Za obdobie od 3.10.2005 do 31.5.2006 jej bola riadne vyplácaná dohodnutá mzda. Za obdobie jún a júl 2006 jej žalovaný mzdu nevyplatil. Počnúc dňom 2. 8. 2006 jej nebolo umožnené vstúpiť do sídla OSBD Poprad. Z potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku žalobkyne súd zistil, že v období druhého štvrťroka 2006 bol priemerný mesačný zárobok žalobkyni vo výške 9 975,- Sk.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra subjektu Okresné stavebné bytové družstvo Poprad so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36168815 zistil, že v období od 23.8.2000 do 24.5.2004 ako predseda predstavenstva bola zapísaná J. R. a v období od 25.4.2004 ako predseda predstavenstva bol zapísaný Mgr. C. P.. Z podania žalovaného zo dňa 17.10.2005 zistil, že týmto v zmysle ust. skončil pracovný pomer žalovaného so žalobkyňou ku dňu 19.10.2005. Z vyjadrenia žalobkyne i pripojenej kópie doručenky zistil, že dňa 21.10.2005 predmetné podanie žalovaného prevzala žalobkyňa. Podaním z 24.10.2005 žalobkyňa oznámila žalovanému, že má za to, že jej pracovný pomer bol ukončený neplatne, pretože skúšobná doba v pracovnej zmluve, ktorú uzavrela so žalovaným dohodnutá nie je. Oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Počnúc dňom 20. 10. 2005 žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného v zmysle pôvodne dohodnutej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa tento výkon práce považovala za novovzniknutý pracovný pomer uzavretý konkludentným spôsobom. Z dohody o čerpaní neplateného voľna z 12.4.2006 uzavretej okrem iných medzi žalobkyňou a OSBD Poprad v zast. Ing. L. L., riaditeľom správy OSBD Poprad bolo zistené, že v prípade potreby mal vyzvať riaditeľ správy OSBD Poprad jednotlivých pracovníkov k nástupu do zamestnania na určitý čas, alebo na prerušenie neplateného voľna. Inak dole podpísaní pracovníci správy OSBD Poprad žiadali čerpanie neplateného pracovného voľna na dobu nevyhnutnú pre konsolidáciu pracovných vzťahov. Podľa vyjadrenia žalobkyne neplatené voľno zo strany podpísaných zamestnancov nebolo nikdy čerpané.

Súd ďalej poukázal na obsah svedeckých výpovedí Ing. L. A., U. R. a J. L..

Prejednávaná vec bola právne posúdená podľa ust. , , , , , , účinného k 28. 9. 2005 s poukazom na čl. 2. a čl. 3 základných zásad účinného k 28. 9. 2005.

V súlade s hore uvedeným súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pracovnou zmluvou z 28. 9. 2005 riadne uzatvorila pracovný pomer so žalovaným na dohodnutý druh práce - samostatný odborný referent na úseku referátu prevodov bytov s dňom nástupu do práce 3.10.2005. V konaní žalovaný namietal, že pracovná zmluva nebola uzatvorená platne, keď Ing. L. Q. ku dňu 28.9.2005 nebol oprávnený na uzavretie pracovnej zmluvy za žalovaného. Z pripojeného výpisu z obchodného registra žalovaného je však zrejmé, že v čase menovania do funkcie riaditeľa správy družstva Ing. L. Q. 19.4.2007 boli v obchodnom registri zapísaní predseda predstavenstva OSBD Poprad J. R. a predseda predstavenstva OSBD Mgr. C. P., ktorí Ing. L. Q. do funkcie riaditeľa správy OSBD menovali. V zmysle stanov OSBD Poprad a organizačného poriadku OSBD Poprad do kompetencie riaditeľa správy OSBD Poprad patrilo rozhodovanie o prijatí do pracovného pomeru. Z uvedeného teda vyplýva, že pracovná zmluva z 28.9.2005 uzavretá za OSBD s Ing. L. Q. bola platne uzavretá a došlo k vzniku pracovného pomeru. Predmetnou otázkou sa ako predbežnou otázkou zaoberal súd v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. . V súvislosti s uzavretím pracovnej zmluvy je nutné poukázať na ust. a účinného k 28.9.2005. Žalobkyňa pracovnú zmluvu z 28.9.2005 uzavrela v dobrej viere s tým, že osoba konajúca za OSBD Poprad je oprávnenou osobou na uzatváranie pracovnej zmluvy. I keby súd dospel k záveru, že k 28.9.2005 Ing. L. Q. nebol oprávnenou osobou

na uzavretie pracovnej zmluvy, zákon chráni dobromyseľných zamestnancov tým, že ak neplatnosť právneho úkonu nespôsobili zamestnanci, nemôže im byť na ujmu. V zmysle žalobkyňa vzhľadom na všetky okolnosti nemohla pri všetkej opatrnosti vedieť, či je Ing. L. Q. riadnym povereným zamestnancom OSBD Poprad. V tomto smere neuspeje obrana žalovaného, že žalobkyňu ako zamestnanca nepoznal. V konaní po viacerých zmenách petitu žaloby žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od júna 2006 do decembra 2010 vrátane. V konaní sa súd zaoberal na podnet žalovaného otázkou, či zo strany žalovaného nebol skončený pracovný pomer so žalobkyňou. V tomto smere súd dospel k záveru, že pracovný pomer, ktorý vznikol 28.9.2005 bol skončený ku dňu 19.10.2005 písomným podaním žalovaného z 17.10.2005. Je zrejmé, že pracovná zmluva z 28.9.2005 neobsahuje dojednanie o skúšobnej dobe. Podanie žalovaného z 17.10.2005 poukazuje na skončenie pracovného pomeru podľa v rámci skúšobnej doby. Je zrejmé, že žalobkyňa so skončením pracovného pomeru nesúhlasila, uvedenú skutočnosť písomnou formou oznámila žalovanému. V zmysle účinného k 28.9.2005 neplatnosť skončenia pracovného pomeru, či už výpoveďou, okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec uplatniť iba súdnou cestou a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o lehotu prekluzívnu , ktorú nie je možné z nejakých dôvodov predlžiť. Žalobkyňa sama potvrdila, že nepodala do dnešného dňa žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne skončil k 19.10.2005.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa ďalej skúmal, či počnúc dňom 20.10.2005 medzi účastníkmi konania došlo k vzniku faktického pracovného pomeru, alebo novovzniknutého pracovného pomeru uzavretého konkludentne. Súd ustálil pracovnoprávny vzťah žalobkyne u žalovaného od 20.10.2005 ako novovzniknutý pracovný pomer uzavretý konkludentne. Nejde o faktický pracovný pomer, keď nešlo o pracovný vzťah založený na základe neplatnej pracovnej zmluvy. Súd nezistil žiaden dôvod neplatnosti pracovnej zmluvy. Ak žalobkyňa od 20.10.2005 vykonávala prácu u žalovaného, žalovaný výkon práce akceptoval, ide o pracovný vzťah uzavretý konkludentným spôsobom. Účastníci si konkludentne dohodli i podstatné náležitosti pracovnej zmluvy: druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky akceptáciou pôvodne dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve. Faktom je, že pracovnoprávne podmienky dohodnuté účastníkmi konania akceptovali do 1.8.2006. Ak za obdobie jún, júl 2006 za vykonanú prácu odporca nezaplatil dohodnutú odmenu, žalobkyňa má právo na odmenu za vykonanú prácu podľa . Počnúc dňom 2.8.2006 žalobkyňa z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa nemohla vykonávať prácu, patrí jej podľa náhrada mzdy. Konanie v rámci OSBD Poprad smerujúce k zamedzeniu vstupu do miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve osobám, ktorých pracovný pomer platne vznikol, jednoznačne predstavuje prekážku pre výkon práce na strane zamestnávateľa. So žalobkyňou doposiaľ nebol skončený pracovný pomer v zmysle .

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, že v zásade by mala žalobkyňa právo na náhradu mzdy za celé uplatnené obdobie. V ďalšom však vyslovil názor, že v súlade s čl. 2 zásad podľa názoru súdu priznanie náhrady mzdy v takomto rozsahu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa iba v dňoch 2. - 4. 8. 2006 sa domáhala vstupu do miesta výkonu práce, následne ani ústne ani písomne nežiadala zamestnávateľa, aby jej umožnil vykonávať prácu. Navyše od 11.1.2006 žalobkyňa začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia. neumožňuje v prípade náhrady mzdy podľa použiť analogicky ust. . Súdu sa však priznanie náhrady mzdy za obdobie od 2.8.2006 do 31.12.2010 javí v rozpore s dobrými mravmi, keď aj žalobkyňa mala od 2.8.2006 vyvinúť väčšiu iniciatívu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby jej prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ani zamestnanec nemôže iba pasívne očakávať priznanie náhrady mzdy, ak nevyvinul dostatočnú iniciatívu na prejav vôle ďalej prácu vykonávať. Súd v súlade so zásadou spravodlivosti, preto žalobkyni priznal náhradu mzdy za obdobie jedného roka od vzniku prekážky na strane zamestnávateľa, ktoré obdobie považuje za primeraný čas na odstránenie prekážky, resp. vykonanie úkonu zo strany zamestnanca na ukončenie pracovného pomeru, resp. adekvátneho prejavu, z ktorého je zrejmý skutočný záujem zamestnanca vykonávať prácu.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Ak žalobkyňa poukazovala na ust. čl. I. bod 5 pracovnej zmluvy, predmetné ustanovenie v zmysle čl. II. a čl. III. základných zásad účinného k 28.9.2005 je nutné posudzovať ako absolútne neplatný právny úkon. Predmetné dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné dohodnúť medzi zmluvnými stranami v pracovnej zmluve, že zamestnancovi prináleží zo strany zamestnávateľa dohodnutá mzda za celé obdobie trvania pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú bez ohľadu na prípadné ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené dojednanie v rámci pracovnej zmluvy nemožno akceptovať. Z čl. III. základných zásad jednoznačne vyplýva, že zamestnanci majú právo na náhradu mzdy za vykonanú prácu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď obaja účastníci konania mali v konaní čiastočný úspech.

Žalovaný v podanom odvolaní proti prvému výroku napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že má za to, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku nového pracovného pomeru konkludentne. Naviac nedošlo ani k naplneniu podmienok pre vznik faktického pracovného pomeru a nemohlo vzniknúť ani žalobou uplatňované právo na náhradu mzdy. Žalovaný akceptuje judikatúrou prijatý záver, že prípadný nedostatok písomnej formy pracovnej zmluvy, nezakladá neplatnosť právneho úkonu a že pracovná zmluva je platná i v prípade, že bola uzavretá ústne alebo konkludentne. Avšak pre posúdenie, či v danom prípade ide o nový pracovno- právny vzťah alebo faktický pracovný vzťah, nie je rozhodujúca subjektívna predstava žalobkyne, že vznikol nový pracovný pomer ale podstatné je posúdenie obsahu prejavu vôle oboch účastníkov právneho vzťahu. To znamená, že podstatné je to, čo bolo každým účastníkom prejavené, pričom prejav nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. V rámci konania samotná žalobkyňa uviedla, že 20.9.2011 nastúpila do zamestnania a tým došlo k vzniku nového pracovného pomeru. Túto skutočnosť žalovaný namieta, nakoľko i pri vzniku pracovnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Teda je nevyhnutné, aby pre vznik takejto zmluvy bola prejavená vôľa navonok aj zo strany zamestnávateľa. V danom prípade však takáto vôľa navonok prejavu prostredníctvom štatutárneho orgánu žalovaného ako „zamestnávateľa“ absentuje. Žalovaný je toho názoru, že v konaní sa nepreukázala existencia relevantného dôkazu, ktorý by svedčil o tom, že vôľa žalovaného pri vzniku nového pracovného pomeru bola akýmkoľvek spôsobom prejavená. Podľa ustanovenia zmluva je uzatvorená len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Ak teda žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou k 19.10.2005, nebol dôvod, aby na nasledujúci deň svoje stanovisko zmenil. O to viac, že to nebolo preukázané ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Ide výlučne o subjektívne hodnotenie žalobkyne. Žalovaný je toho názoru, že v konaní nebola zistená základná skutočnosť, ktorá je potrebná pre vyslovenie záveru, že konkludentným spôsobom vznikol nový pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným a to, kde a kedy právne významným spôsobom zamestnávateľ prejavil svoju vôľu navonok vo vzťahu k vzniku nového pracovného pomeru.

Žalobkyňa v podanom odvolaní proti výroku súdu, ktorým žalobu zamietol v prevyšujúcej časti navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie v tomto výroku zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Namietala, že súd prvého stupňa vo vzťahu k výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na judikatúru súdov, podľa ktorej ak zamestnávateľ prestal v rozpore s ust. , prideľovať zamestnancovi prácu, aj keď bol zamestnanec pripravený vykonávať prácu, je zamestnanec povinný opäť nastúpiť do práce, až potom čo ho na to zamestnávateľ vyzval a vyjadril tak ochotu zamestnancovi prideľovať prácu. Preto nie je porušením pracovnej disciplíny, ak zamestnanec, ktorého zamestnávateľ na opätovný nástup do práce nevyzval, sa nedostavil do zamestnania a nedožadoval sa pridelenia práce. Podľa názoru žalobkyne skutočnosť, že sa o vzniku prekážky na strane zamestnávateľa dožadovala vstupu do zamestnania v dňoch 2. až 4.8.2008 je v zmysle vyššie uvedeného postačujúca. To, že následne písomne ani ústne nežiadala zamestnávateľa o to, aby jej umožnil vykonávať prácu, nemá podľa jej názoru vplyv

na jej nárok na náhradu mzdy za celé požadované obdobie, pretože žiadny právny predpis jej takúto povinnosť neukladá. Povinnosť opätovne nastúpiť do zamestnania vzniká až výzvou zamestnávateľa na nástup do práce. Výkon živnostenského oprávnenia taktiež nemá podľa jej názoru vplyv na jej nárok na náhradu mzdy za požadované obdobie. nezakazuje zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti, pokiaľ tak neupravuje pracovná zmluva. V pracovnej zmluve medzi ňou a zamestnávateľom nemala obmedzenú zárobkovú činnosť pri zamestnaní.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na svojich doterajších vyjadreniach a poukazuje na písomné vyjadrenie zo dňa 7.1.2011 a odvolanie zo dňa 20.4.2011. Poznamenáva, že dohodnutý druh práce - samostatný odborný referent, úsek referát prevodov bytov od 20.10.2005 s vedomím a teda aj súhlasom zamestnávateľa vykonávala v dohodnutom mieste Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, ul. Moyzesova 3368/25, Poprad, v sídle zamestnávateľa. Zamestnávateľ jej prácu prideľoval a za vykonanú prácu vyplácal dohodnutú mzdu vo výške 13.500,-Sk do mája 2006. Pre zamestnávateľa riadne vykonávala prácu aj v mesiacoch jún a júl 2006, za ktoré jej už mzdu neuhradil. Následne dňom 2.8.2006 jej bez udania dôvodu bolo zabránené vstúpiť na pracovisko.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. v znení neskorších predpisov; ďalej len a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti je vecne správny. Čo do zvyšku bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho vyhovujúcej časti.

Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia najmä k záverom o pracovno-právnom vzťahu žalobkyne u žalovaného od 20.10.2005 ako novovzniknutého pracovného pomeru uzavretého konkludentne.

Ak žalovaný v podanom odvolaní namieta, že neprejavil žiadnu vôľu uzatvoriť nový pracovný vzťah v tomto smere treba prisvedčiť žalobkyni, že konkludentným činom, podľa ktorého možno usúdiť na určitý úmysel je skutočnosť, že od 20.10.2005 s vedomím a teda aj súhlasom zamestnávateľa vykonávala dohodnutý druh práce, v dohodnutom mieste - sídle zamestnávateľa, za ktorú jej vyplácal dohodnutú mzdu.

Správny je aj záver súdu, že za vykonanú prácu za obdobie (jún, júl 2006) má žalobkyňa právo na odmenu, za vykonanú prácu podľa . Nemožno nič vyčítať ani záveru, ak dňom 2.8.2006 žalobkyňa z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa nemohla vykonávať prácu, patrí jej podľa náhrada. Konanie v rámci OSBD Poprad smerujúce k zamedzeniu vstupu do miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve osobám, ktorých pracovný pomer platne vznikol, totiž jednoznačne predstavuje prekážku pre výkon práce na strane zamestnávateľa, s čím sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

Z uvedených dôvodov odvolací súd preto v súlade s citovaným ust. a napadnuté rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti potvrdil.

Čo do zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením vecí je omyl súdu pri aplikácii práca na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa vo vzťahu k zamietavej časti aplikoval čl. 2 Základných zásad a vyslovil záver, že priznanie mzdy v rozsahu nad sumu, ktorú v rozhodnutí priznal by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa citovaného ustanovenia, okrem iného nikto nesmie práva vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu.

Aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia striktne neuviedol zneužitie práv žalobkyne na náhradu mzdy na škodu žalovaného, z jeho odôvodnenia možno vyvodiť, že za takéto zneužitie považuje okolnosť, že žalobkyňa pasívne očakávala priznanie náhrady mzdy, nevyvinula dostatočnú iniciatívu na prejav vôle ďalej prácu vykonávať a napokon zhrnul, že odstrániť prekážky (teda vtom, že zo strany zamestnávateľa jej bol zamedzený vstup do miesta výkonu práce, dohodnutého v pracovnej zmluve) mala samotná žalobkyňa vykonaním úkonu smerujúcemu k ukončeniu pracovného pomeru, alebo adekvátneho prejavu, z ktorého je zrejmý skutočný záujem zamestnanca vykonávať prácu.

Uvedené závery súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nesprávne. Nesprávnou je preto aj aplikácia čl. 2 Základných zásad vo vzťahu k danej veci.

K názoru, že prekážku spôsobenú žalovaným mala odstrániť žalobkyňa odvolací súd nemôže zaujať stanovisko pre neuvedenie žiadnych dôvodov tento záver podporujúcich. K druhému záveru, že žalobkyňa nevykonala adekvátny prejav, z ktorého je zrejmý skutočný záujem zamestnanca vykonávať prácu, odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej, ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa napr. v dôsledku toho, že mu prestal prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ho vyzvať na plnenie povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky .

Odvolací súd v zmysle hore uvedeného v súlade s ustanovením ds.1 písm. h/ zrušil napadnutý rozsudok čo do zvyšku vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ňom súd prvého stupňa použije správne ustanovenie právneho predpisu a v nadväznosti na to dostatočným spôsobom zistí skutkový stav a vo veci opätovne rozhodne.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.