Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-3867-2011.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/3867/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: R.S. P., F.. XX.XX.XXXX, D. R. XXXX/X, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 05.09.2011 podal exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. 0245925, ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2011/NR uzatvorenou medzi postupcom Slovenskou republikou - Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre a postupníkom Slovenská konsolidačná, a.s.
Súd výzvou zo dňa 16.09.2011 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eur za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi, s poučením, že v prípade nezaplatenia poplatku v určenej lehote súd konanie zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. i/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“).
Oprávnený v odpovedi z 06.10.2011 na uvedenú výzvu súdu uviedol nasledovné. Je toho názoru, že toto konanie je od súdneho poplatku oslobodené v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko návrh podal oprávnený, Slovenská konsolidačná, a.s., ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva financií SR, a to pre vymoženie pokuty vo výške 96,- eur uloženej povinnému Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Komárne podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch blokom na pokutu nezaplatenú na mieste.
V obdobnej veci (na OS Žilina pod sp.zn. 18Er/3942/2011) oprávnený argumentuje aj tým, že sa jedná o vecné oslobodenie od poplatku, t.j. situáciu, kedy sa oslobodenie vzťahuje na konanie ako také, na základe čoho tvrdí, že nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t.j. pokuta uložená povinnému v zmysle zákona o priestupkoch, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Ďalej tvrdí, že konanie o vymáhanie pokuty je oslobodené od platenia súdneho poplatku aj v prípade, ak doterajší veriteľ postúpi svoju pôvodnú pohľadávku postupníkovi, nakoľko postúpením pohľadávky sa jej charakter nemení, mení sa iba osoba veriteľa. Toto tvrdenie opiera o analogické použitie nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. III ÚS 63/06.
Ďalej poukazuje na skutočnosť, že 100%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. má Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy, z čoho odvodzuje, že pokuta je v tomto prípade i naďalej vymáhaná štátom.
K predmetnému súd uvádza nasledovné zistenia a závery.
Právna úprava:
Podľa § 57 ods. 1 písm. i/ EP - exekúciu súd zastaví, ak oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) - sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa Položky 13 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je 16,50 eura.
Súd neakceptoval tvrdenie oprávneného o tom, že v tomto prípade je konanie oslobodené od súdneho poplatku, keďže sa jedná o vymáhanie pokuty.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch - od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia ako aj z jeho celkového kontextu vyplýva, že konanie nie je oslobodené od poplatku v prípade akýchkoľvek pokút, ale iba v prípade tých pokút, ktoré sú vymáhané štátom. Vyžaduje sa tu teda kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: 1/ musí ísť o pokutu a 2/ súčasne táto pokuta musí byť vymáhaná osobitne vymedzeným subjektom - štátom Slovenská republika.
Súd konštatuje, že v tomto prípade nie je splnená druhá podmienka, t.j. nejedná sa o vymáhanie danej pohľadávky štátom. Súd neakceptuje tú argumentáciu oprávneného, že pokuta je i naďalej vymáhaná štátom dôvodiac, že 100%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. má Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy. Je zrejmé, že pokuta je v tomto prípade vymáhaná súkromno-právnou spoločnosťou - obchodnou spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. ako podnikateľským subjektom. Ak má v tejto súkromnej spoločnosti štát (konajúci prostredníctvom Ministerstva financií SR) 100%-ný majetkový podiel, tak je to výrazom práva štátu (ako verejno-právnej korporácie) podnikať tak, ako to má zaručené každý iný subjekt spĺňajúci zákonné podmienky k výkonu podnikateľskej činnosti. Súd však pokladá za nesúladné s ústavne zaručeným princípom rovnosti pred zákonom (konkrétne s článkami 12 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) to, aby jeden účastník podnikateľskej súťaže (Slovenská konsolidačná, a.s.) bol vo sfére podnikateľskej činnosti zvýhodňovaný oproti iným podnikateľským subjektom.
Súd je toho názoru, že na tento prípad nie možné aplikovať právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. III ÚS 63/06 z 23.08.2006, pretože v danom prípade prejednávanom Ústavným súdom SR išlo o inú situáciu, t.j. o iný dôvod vecného oslobodenia od súdneho poplatku, a to o oslobodenie vo veci zdravotného poistenia, kedy „nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t.j. nárok vzniknutý z titulu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov“.
V teraz prejednávanom prípade sa však má (podľa oprávneného) jednať o iný dôvod vecného oslobodenia, t.j. oslobodenie v situácii, keď práve subjekt, ktorý vymáha danú pohľadávku (pokutu), t.j.
štát Slovenská republika, je jedným z pojmových a definičných znakov pre vecné oslobodenie súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch. V zmysle už vyššie uvedeného však v tomto prípade pokutu nevymáha tento zákonom osobitne vymedzený subjekt (štát Slovenská republika), ale iný - súkromný subjekt (obchodná spoločnosť), a preto tu nie je daný dôvod pre vecné oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch.
Keďže nie je daný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku a oprávnený nezaplatil predmetný súdny poplatok ani na osobitnú výzvu súdu, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. i/ EP rozhodol o zastavení exekučného konania.
V súvislosti so zastavením exekučného konania súd rozhodol aj o náhrade trov exekučného konania exekútora, a to v zmysle § 200 ods. 2 EP.
Čo sa týka nepriznania náhrady trov exekútorovi, súd poukazuje na právnu úpravu v ustanovení § 47 ods. 3 EP: Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 47 od. 3 posledná veta EP exekútorovi neprináleží náhrada trov za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie, a s poukazom na skutočnosť, že v danej veci exekučné konanie do štádia vydania poverenia ani nedospelo, súd exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.