Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/144/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľky E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. V., Y.. Š. Č.. XXXX/XX proti odporcovi O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M. M., Y.. X. Č.. XX o určenie výživného, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 150,- € mesačne počínajúc od 01.09.2011 z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 26.08.2011 domáhala voči odporcovi určenia výživného vo výške 150,- € mesačne počínajúc od 01.09.2011. Návrh odôvodnila tým, že od roku 1985 do roku 1992 bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 350,- Sk mesačne. Od 01.10.1992 až do júna 2003, kedy ukončila Hotelovú akadémiu v Lučenci bol odporca zaviazaný platiť jej zvýšené výživné vo výške 600,- Sk mesačne. Po skončení strednej školy od roku 2003 sa zamestnala v Prahe, kde sa rozhodla diaľkovo študovať na Metropolitnej univerzite Praha , odbor medzinárodné vzťahy a európske štúdia, ktoré štúdium ukončila štátnou skúškou titulom "Bc.". Následne si podala novú prihlášku na ďalšie štúdium a to na Filozofickú fakultu Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V tom čase pracovala v Trnave na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti R. L.. V.. so sídlom v Bratislave. Na záver uviedla, že od januára 2011 odkedy pôsobí na Slovensku sa jej ani s pomocou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepodarilo nájsť si prácu na plný úväzok a preto sa musela od 01.09.2011 zapísať ako študent denného štúdia. Na pojednávaní sa pridržiavala podaného písomného návrhu , svojho písomného vyjadrenia zo dňa 03.10.2011 a doplnenia návrhu podaním zo dňa 21.11.2011 a dodala, že podľa jej názoru ide o sústavnú prípravu na ďalšie povolanie v nadväznosti na prvý stupeň vysokoškolského štúdia, ktorú neprerušila. Ďalej uviedla, že formu denného vysokoškolského štúdia si zvolila len z dôvodu, že si nenašla prácu a teda by si nemala z čoho financovať externé štúdium. Na otázku súdu uviedla, že jej vysokoškolské štúdium na Metropolitnej univerzite Praha v odbore

medzinárodné vzťahy a európske štúdia nijako nenadväzovalo na ukončené stredoškolské vzdelanie na Hotelovej akadémii v Lučenci v odbore kuchár - čašník. Poukázala na to, že návrh podala len preto, že sa ocitla v zložitej finančnej situácii a každá finančné pomoc sa jej hodí.

Návrh bol doručený odporcovi dňa 13.09.2011. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 21.09.2011. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľka sa domáha určenia výživného po uplynutí cca 8 rokov odo dňa, keď z dôvodu ukončenia strednej školy ukončil aj platenie výživného na jej osobu. Podľa jeho názoru navrhovateľka získala stredné odborné vzdelanie v roku 2003 a tým získala možnosť sa samostatne živiť. Túto skutočnosť aj sama preukázala tým, čo popisuje v návrhu, teda že bola zamestnaná a zarábala. Pokračovanie v ďalšom štúdiu musí podľa jeho názoru vykazovať charakter sústavnej prípravy na zamestnanie, teda časovo a obsahovo musí na seba nadväzovať. To,

že v súčasnej dobe navrhovateľka nastúpila na svoje tretie štúdium už nemá pre vznik vyživovacej povinnosti žiadny význam. Získaním predchádzajúceho vzdelania na Hotelovej akadémii Lučenec a Metropolitnej univerzite Praha navrhovateľka nadobudla dostatočné schopnosti k tomu, aby sa uplatnila na trhu práce. Východiskom zo samotnej skutočnosti, že si navrhovateľka nenašla zamestnanie nemôže byť prihlásenie sa na denné štúdium a spoľahnutie sa na výživné otca. K svojim pomerom uviedol, že nepoberá výsluhový dôchodok, pretože nesplnil podmienku dĺžky trvania pracovného pomeru v policajnom zbore. V spoločnosti L., V.. R.. J.. je síce zapísaný ako spoločník a konateľ, ale táto spoločnosť je nefunkčná a nevykonáva žiadnu činnosť, preto sa musel zamestnať u X. F. - X. Q. A., kde poberá mzdu vo výške cca 450,- € mesačne. Nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Zo zárobku má nevyhnutné výdavky a to 150,- € na podnájom v mieste bydliska, 90,- € na bývanie v mieste pracoviska, 90,- € na cestovné do miesta pracoviska a 200,- € na stravovanie a ostatné náklady. Okrem toho sa stará o čiastočne imobilného invalidného otca a bez príjmu svojej manželky by nevyžil. Na pojednávaní sa pridržiaval svojho vyjadrenia k návrhu a dodal, že nepovažuje návrh za dôvodný, pretože navrhovateľka ukončila strednú školu, potom vysokú školu a teraz študuje na ďalšej vysokej škole, aby sa mohla lepšie uplatniť na trhu práce. Z uvedeného dôvodu nevie dokedy bude navrhovateľka ešte študovať, keď už má 27 rokov a od ukončenia platenia výživného v roku 2003 od neho až doteraz žiadne výživné nežiadala. Poukázal na svoje finančné možnosti v tom smere, že má príjem len z pracovného pomeru u X. F. X. Q. A., kde má čistý mesačný zárobok 377,83 €.

Na pojednávanie dňa 22.11.2011 sa ustanovili obaja účastníci konania.

Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky a odporcu , oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou podaním zo dňa 13.09.2011 (pracovná zmluva L. R., V.. R.. J.. Q., potvrdenie o zárobku od L. R. V.. R.. J.. Q., potvrdenie Úradu práce hlavného mesta Q. zo dňa 11.01.2011, rozhodnutie toho istého úradu zo dňa 25.08.2010, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodina R. V. zo dňa 13.09.2011, s dohodou o vykonaní práce R. L.. V.. M., s ukončením dohody o vykonaní práce R. L.. V.. M., s výplatným lístkom za mesiac 04,05/2011 od spoločnosti R. L.. V.. M., s maturitným vysvedčením zo dňa 12.05.2003, s potvrdením Metropolitnej univerzity Praha o zložení štátnej záverečnej skúšky, s potvrdením Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zo dňa 12.08.2011), s pripojeným spisom P/215/1992, s vyjadrením odporcu k návrhu, s písomným

podaním navrhovateľky zo dňa 03.10.2011, s doplnením návrhu podaním zo dňa 21.11.2011, s potvrdením o príjme odporcu.

Podľa ust. , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. vety prvej , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. vety prvej a druhej , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil takto:

Navrhovateľka dňa 12.05.2003 vykonaním maturitnej skúšky ukončila stredoškolské štúdium na Združenej strednej škole v Lučenci ( Hotelovej akadémii ). Následne odišla do Českej republiky do Prahy , kde sa zamestnala ako predavačka a pracovala až do roku 2008. V školskom roku 2007/2008 sa prihlásila na externé bakalárske vysokoškolské štúdium na Metropolitnej univerzite Praha, odbor medzinárodné vzťahy a európske štúdiá. Štúdium ukončila štátnou záverečnou skúškou dňa 06.06.2011. Popri tomto štúdiu pracovala v spoločnosti L. R., V..R..J.. Q. ako dispečerka na letisku R. Q. a to až do júna 2010. Po skončení tohto pracovného pomeru bola navrhovateľka vedená Úradom práce hl. mesta Q. ako nezamestnaná od. 01.08.2010 do 11.01.2011. Počas tejto evidencie jej vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorú poberala od 01.08.2010 do 31.12.2010. Po skočení poberania podpory v nezamestnanosti sa navrhovateľka z dôvodu nenájdenia si práce presťahovala domov na Slovensko. V akademickom roku 2011/2012 si navrhovateľka podala prihlášku na denné vysokoškolské magisterské štúdium na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofickej fakulte, odbor politológia. Toto štúdium je štúdiom nadväzujúcim na ukončené bakalárske štúdium na Metropolitnej univerzite Praha.

Navrhovateľka má 27 rokov a výlučne z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na trhu práce si vybrala vysokoškolské štúdium v dennej forme a podala návrh na súd na určenie výživného . Tu súd konštatuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zák o rodine , rodičia sú povinní na výživu detí prispievať a teda ich vyživovacia povinnosť k deťom trvá dovtedy, kým nie sú deti sami schopné sa živiť. V zmysle tohto ustanovenia schopnosť dieťaťa , aby sa živilo samé je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z vlastných príjmov , resp. z odmeny za prácu , ktorá zodpovedá jeho kvalifikačným a osobnostným predpokladom. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v ukončenom štúdiu ( pojem sústavná príprava na budúce povolanie ). Súd v danom prípade na jednej strane prihliadol na záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, aby získalo vhodné predpoklady na lepšie uplatnenie na trhu práce , na druhej strane súd musel prihliadnuť aj na včasnosť realizácie uvedených schopností a možnosti na strane povinného rodiča. Navrhovateľka až štyri roky po skončení strednej školy začala študovať na vysokej škole odbor, ktorý vôbec nenadväzoval na jej získané stredoškolské vzdelanie, pričom si vhodnou voľbou mohla vybrať štúdium, ktoré by mohlo prehĺbiť a rozšíriť jej už získané vzdelanie, ktorým nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Navrhovateľka svoj návrh postavila na tom, že keď by mala prácu

nežiadala by výživné, ale z dôvodu straty práce si vybrala denné štúdium, na ktoré nemá dostatok prostriedkov a preto žiada výživné. K tejto skutočnosti súd uvádza, že navrhovateľka ukončením stredoškolského štúdia nadobudla schopnosť samostatne sa živiť o čom svedčí aj fakt , že od roku 2003 do roku 2008 pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom a následne pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom do roku 2010 , čiže bola sedem rokov v pracovnom procese, kedy si vedela zabezpečovať svoje potreby a samotná skutočnosť, že navrhovateľka následné stratila prácu a nevie si nájsť vhodné zamestnanie neznamená, že už nadobudnutú schopnosť samostatne sa živiť by stratila, čo by viedlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd poukazuje na to, že vznik schopnosti samostatne sa živiť sa spája aj so vznikom nároku na poberanie štátnych dávok z dôvodu neuplatnenia sa na trhu práce, ako to bolo aj v danom prípade, keď navrhovateľke počas jej nezamestnanosti vznikol nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a zamietol ho.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že pri svojom rozhodovaní súd prihliadol podporne aj na to, že sústavnú prípravu na budúce povolanie definujú viaceré , ktorý za nezaopatrené dieťaťa považuje dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie štúdiom najdlhšie len do dovŕšenia 25 rokov veku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal súdu návrh na rozhodnutie o trovách konania.

Tu súd konštatuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zák o rodine , rodičia sú povinní na výživu detí prispievať a teda ich vyživovacia povinnosť k deťom trvá dovtedy, kým nie sú deti sami schopné sa živiť. V zmysle tohto ustanovenia schopnosť dieťaťa , aby sa živilo samé je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z vlastných príjmov , resp. z odmeny za prácu , ktorá zodpovedá jeho kvalifikačným a osobnostným predpokladom. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v ukončenom štúdiu ( pojem sústavná príprava na budúce povolanie ). Súd v danom prípade na jednej strane prihliadol na záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, aby získalo vhodné predpoklady na lepšie uplatnenie na trhu práce , na druhej strane súd musel prihliadnuť aj na včasnosť realizácie uvedených schopností a možnosti na strane povinného rodiča. Navrhovateľka až štyri roky po skončení strednej školy začala študovať na vysokej škole odbor, ktorý vôbec nenadväzoval na jej získané stredoškolské vzdelanie, pričom si vhodnou voľbou mohla vybrať štúdium, ktoré by mohlo prehĺbiť a rozšíriť jej už získané vzdelanie, ktorým nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Navrhovateľka svoj návrh postavila na tom, že keď by mala prácu

nežiadala by výživné, ale z dôvodu straty práce si vybrala denné štúdium, na ktoré nemá dostatok prostriedkov a preto žiada výživné. K tejto skutočnosti súd uvádza, že navrhovateľka ukončením stredoškolského štúdia nadobudla schopnosť samostatne sa živiť o čom svedčí aj fakt , že od roku 2003 do roku 2008 pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom a následne pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom do roku 2010 , čiže bola sedem rokov v pracovnom procese, kedy si vedela zabezpečovať svoje potreby a samotná skutočnosť, že navrhovateľka následné stratila prácu a nevie si nájsť vhodné zamestnanie neznamená, že už nadobudnutú schopnosť samostatne sa živiť by stratila, čo by viedlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd poukazuje na to, že vznik schopnosti samostatne sa živiť sa spája aj so vznikom nároku na poberanie štátnych dávok z dôvodu neuplatnenia sa na trhu práce, ako to bolo aj v danom prípade, keď navrhovateľke počas jej nezamestnanosti vznikol nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané a predložené v potrebnom počte

rovnopisov tak, aby každý z účastníkov dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. Ďalej z odvolania musí byť zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto rozhodnutie, alebo postup súdu je nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým , že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.