Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-189-2011.pdf
PDF · 75.96 KB
No categories available
8CoP/189/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. J. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča, dieťaťa rodičov: T.. Ž. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ulici Š. P. č. XX a E. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. na ulici B. č. XX/X toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS - Prešov - Sabinov v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.3.2011 č.k. 15P 507/2010-14 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že znižuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.3.2010 č.k. 11P 10/2010-15 pre mal. R. J. nar. XX.X.XXXX z 50 € na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 2.11.2010, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej.
Z r u š u j e výrok o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak na základe návrhu otca, ktorým žiadal, aby súd prvého stupňa znížil výživné na maloletú R. nar. XX.X.XXXX z 50 € na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.10.2010 do budúcna s odôvodnením, že je dlhodobo nezamestnaný a od 2.11.2010 je vo väzbe v ÚVTOS Prešov bez zaradenia do práce.
Konajúci súd vykonal dokazovanie a zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej R. bola poslednýkrát upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.3.2010 sp.zn. 11P 10/2010, ktorým bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloletá R. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne od 1.3.2010 do budúcna. Rovnako zistil, že príjem matky tvorí rodičovský príspevok 190,10 €, náhradné výživné 50 € a rodinné prídavky 22,01 €. Konštatoval, že otec vo výkone trestu je zaradený do práce s reálnym mesačným príjmom 60 €, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu a rozhodnutím súdu je určené výživné 116 € spolu na obidve deti. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov, pretože v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec bol nezamestnaný bez výraznejšieho príjmu, preto návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Uviedol, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom súhlasil s rodičovskou dohodou, ktorou sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne, lebo v tom čase mal sľúbenú prácu a bol dôvodný predpoklad, že bude mať dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. Po vzatí do väzby bol po určitom čase zaradený do práce a dosahoval priemerný mesačný zárobok 60 €, avšak tento príjem nie je určený na celé obdobie väzby a v čase rozhodovania súdu už tento príjem nemal. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom spolu vo výške 116 € a z rovnakých dôvodov požiadal o zníženie výživného aj voči týmto deťom.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného predovšetkým z dôvodu, že je naďalej na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok 190 € a príspevok na dieťa 20 € mesačne. Bez výživného 50 € mesačne, ktoré sa jej vypláca ako „náhradné výživné“, bude jej finančná situácia značne sťažená a bez výraznej finančnej pomoci rodičov ani teraz by nebola schopná zabezpečiť komplexnú starostlivosť o maloletú.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý doporučil rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné od otca pre maloletú R. na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (ktoré sa v danom prípade od poslednej úpravy nezmenili, resp. len v nepatrnej miere) sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Posúdením všetkých vykonaných dôkazov a relevantných skutočností odvolací súd dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné zohľadňuje otcovu súčasnú situáciu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho vznikla a pretrváva reálna neschopnosť otca dosiahnuť príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej R. určeného predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Tento záver odôvodňuje aj správa Ústavu na výkon väzby v Prešove z 15.3.2011, že otec maloletej, ktorý je vo výkone trestu od 2.11.2010 (predpokladaný koniec trestu 1.2.2013), nie je zaradený do pracovnej činnosti a nedosahuje pracovnú odmenu, z ktorej by bolo možné vykonať zrážky na úhradu výživného. Odvolací súd dôsledným posúdením pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, lebo je nesporné, že vo výkone trestu odňatia slobody sú možnosti otca dosahovať príjem obmedzené, resp. nemá dosah na pracovné uplatnenie a využitie svojich schopností za účelom získania práce a následnej pracovnej odmeny, kým v čase predchádzajúcej úpravy výživného mohol sa uplatniť v pracovnom živote bez obmedzenia, resp. v závislosti na svojich schopnostiach. Odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, t.j. aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem, musí si plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške. Odvolací súd poznamenáva, že minimálne výživné je 25,99 € od 1.7.2011 a každý rok je menený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave sumy životného minima.
Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenie nepochybne vyplýva, že súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a pretože v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania bez návrhu, odvolací súd tento výrok rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil ako nezákonný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová