Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/41/2022

Potvrdené rozhodnutím 5To/17/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/41/2022 z 4. 12. 2023, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/X, j e v i n n ý že od XX. XXXXXXXX XXXX do prevzatia uznesenia o vznesení obvinenia dňa XX.XX.XXXX v C., okres C., kontaktoval prostredníctvom telefonátov, SMS, zasielaním e-mailov, pohľadníc, ako aj vyhľadával osobnú blízkosť D. E., nar. XX.XX.XXXX a to proti jej vôli tak, že ju najmenej dvakrát do týždňa vyhľadával v byte na adrese jej trvalého bydliska F. B. XXXX/X G. C. tým spôsobom, že jej vyzváňal na bytový zvonček, búchal jej na dvere, pričom, aby neobťažoval susedov, tak mu do bytu umožnila vstup a potom ho prosila, aby odišiel, pričom z dôvodu strachu a obáv z prítomnosti obvineného, sa od H. XXXX bála sama zostávať vo svojom byte, nepozývala si domov žiadne blízke osoby, stránila sa byť vo vlastnom byte a preto vyhľadávala útočisko u svojich príbuzných, ďalej najmenej jedenkrát za deň poškodenej prezváňal na telefón, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jej z emailovej adresy A. na služobný e-mail D.@XXX.sk, zaslal najmenej XX správ, prevažne s obsahom, že ju ľúbi, aby si dávala na seba pozor, že ju príde pomilovať, od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX jej s podobným obsahom na jej telefónne číslo odoslal najmenej XX SMS, od XX.XX.XXXX jej zaslal najmenej dve pohľadnice s podobným obsahom a to aj napriek tomu, že mu opakovane oznámila, že s ním končí akýkoľvek vzťah a to už dňa XX.XX.XXXX, pričom vedel, že dňa XX.XX.XXXX mu v čase o XX:XX h zaslala SMS správu, v ktorej ho žiadala, aby ju prestal obťažovať volaniami, zasielaním SMS, e-mailov a vstupovaním do jej bytu proti jej vôli, taktiež opakovane zasielal e-mailové správy zamestnávateľovi poškodenej, zástupcom spoločnosti I. A., J.,, so sídlom v C. a to dňa XX.XX.XXXX, ktorú správu neustále pripomínal aj e-mailovými správami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX, ktorých predmetom bolo uvádzanie informácií o poškodenej, že si táto privlastňuje hygienické potreby a čistiace pomôcky, ktoré sú vlastníctvom jej zamestnávateľa, ďalej dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h, keď poškodená odchádzala z bytu do práce, po tom, ako si otvorila vstupné dvere do bytu, zrazu náhle vošiel do chodby s tým, že potrebuje ísť na WC, kde následne v byte zotrval až do príchodu hliadky polície, pričom vyššie uvedeného konania sa dopúšťal aj napriek vedomosti o tom, že bol správnym orgánom K. L. M., K. G. G. B., rozkazom o uložení sankcie za priestupok pod sp. zn. K./XXXXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, čím svojím konaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C.,

t e d a

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť alebo ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom tretej

osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života,

neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. zákona, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ spolu s § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10/desať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa uložený trest odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov..

Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá zákaz kontaktu s poškodenou D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona je obžalovaný povinný nepriblížiť sa k poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C. alebo v určenom mieste, kde sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

odôvodnenie:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa necíti byť vinným. Ďalej dodal, že je pravdou, že spolu žili v partnerskom vzťahu. Nespomína si dokedy presne. Nevie presne o ukončení, nejak sa to rozplynulo. Nevie o oznámení zo dňa X.X.XXXX, že by mu poškodená povedala, alebo inak oznámila, že s ním končí. Tak isto nevie ani o oznámení zo dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ sa týka žalovaného obdobia, je pravdou, že sa stretával s poškodenou aj mimo práce. Presný počet stretnutí uviesť nevie, stretávali sa v jej byte a v práci. Nespomína si, že by pri stretnutiach v byte bol niekto iný, okrem nich dvoch prítomný. Je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX v raňajších hodinách bol v jej byte. Išiel po schodoch, ona mu otvorila dvere, povedal jej, že potrebuje ísť na wc. Keď išiel z wc, išiel sa osprchovať a tam v priebehu sprchovania prišla hliadka polície. Nespomína si, že by poškodená mu čokoľvek hovorila. Určite mu nepovedala, aby opustil byt. On bol z príchodu hliadky veľmi prekvapený. Povedali mu len toľko, aby s nimi išiel na podanie vysvetlenia. Keď mal prísť k poškodenej, vždy jej zavolal. Nemal problém pri tých stretnutiach vojsť do vchodových dverí bytového domu, oni bývali otvorené. Niekedy ho už čakala a otvorila dvere, keďže boli viac menej dohodnutí. Vždy sa spýtal, či môže prísť a to buď v zamestnaní, osobne alebo telefonicky. Jej odpoveď bola : „musíš“ . Obžalovaný to chápe tak, že bol žiadaný. Nestávalo sa, že by prišiel pred jej dvere do bytu, zvonil alebo klopal na dvere a že by nebola doma. Nevie sa vyjadriť, koľkokrát do týždňa k nej chodil. Podľa neho údaj v obžalobe, ktorý spomína frekvenciu najmenej 2x do týždňa nie je správny, mohlo to byť 1x do mesiaca. Pokiaľ sa týka obžaloby, že by mu poškodená umožnila vstup do bytu a následne ho prosila, aby odišiel, toto nie je pravdou. Nie je pravdou, že by v období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX posielal zo svojej e- mailovej adresy na služobný e-mail poškodenej správy. Pokiaľ sa týka zasielania sms od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX, jej nezasielal sms správy uvádzané v obžalobe. Tak isto nie je pravdou, že by dňa XX.XX.XXXX poslal poškodenej najmenej 2 pohľadnice. Pohľadnice videl až na výsluchu. V žalovanom období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX nevolal poškodenej, len služobne. Nevie o tom, že by zasielal

správu dňa XX.XX.XXXX a následne podľa obžaloby ju mal pripomínať v dňoch XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX. J. XX.XX.XXXX o konaní poškodenej v neprospech jej zamestnávateľa. Pokiaľ sa týka skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer bol skončený z jeho iniciatívy dohodou, nebolo to okamžitým skončením pracovného pomeru. Pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX na základe toho, že mal inú pracovnú ponuku, ktorá bola výhodnejšia. Tá dohoda by mala byť aj v spise. Nie je pravdou, že by dňa XX.X.XXXX mal poškodenej z ruky vytrhnúť jej služobný mobilný telefón. Toto sa netýka ani skutku. Vôbec nevie o správnom konaní, ktoré by malo skončiť jeho pokarhaním, nebolo mu to v skutočnosti doručené. Nemá vedomosť, že by sa takéto konanie vôbec viedlo. Samosudca oboznámil obžalovaného s rozkazom o uložení sankcie čl. 316, kde podľa odôvodnenia je preukázané, že v konaní bolo obžalovaným podané vysvetlenie, zatiaľ čo na hlavnom pojednávaní tvrdil, že o žiadnom konaní nevie. Obžalovaný uviedol, že tých vysvetlení bolo veľa a už sa mu to pletie. Pokladám celé toto konanie za nedorozumenie, v každom prípade sa necítim byť vinný a nerozumie konaniu pani E.. Iniciovanie stretnutí bolo obojstranné, stretávali sa v práci, u nej, na ceste, v aute. Pri stretnutiach sa spolu rozprávali. Pokiaľ sa týka dohadovania stretnutí bolo to väčšinou ústne, pokiaľ telefonicky, tak len v rámci práce. Pokiaľ telefonicky volal s poškodenou bolo to len z dôvodu práce. V žalovanom období používal služobnú emailovú adresu : B.@.B." , čo sa týka ostatných adries používal aj adresu : A., má viacej emailových adries, ale či ich používal, to si nespomína. N. J. je heslovaná, je možné že tú adresu mohol niekto použiť, ale nespomína si, že by niekomu heslo do N. uviedol. V žalovanému období používal služobné číslo XXXX XXX XXX. Nespomína si, že by používal iné tel.číslo. Z tohto čísla nepísal sms správy poškodenej. Na otázku prokurátora, či obžalovaný vie uviesť, kedy prestal kontaktovať poškodenú akýmkoľvek spôsobom obžalovaný odpovedal, že to nevie uviesť. V súčasnej dobe nie sú v kontakte. Od vznesenia obvinenia do dnešného dňa prišli pracovne do kontaktu s poškodenou.

Poškodená D. E. uviedla, že je pravdou, že s obžalovaným mala vzťah asi 5 rokov, v období rokov XXXX-XXXX. Chcela vzťah skončiť už dávno predtým, pretože sa v tomto vzťahu necítila nejak slobodne a bezpečne. Uvedomovala si celý čas, že to nie je dobré a správne. Poškodená vzťah ukončila dňa XX.XX.XXXX, kedy s obžalovaným telefonovala, on asi bol niekde na zahraničnej pracovnej ceste. Povedala mu, že nechce byť s ním. 2 roky s ním bojovala, čo mu to stále hovorila, on to vôbec nebral na vedomie. Potom mu zaslala aj sms, kde ho žiadala, aby jej prestal volať, zasielať sms, takisto sa vyjadrila, aby nevstupoval do bytu a nevyhľadával ju. Oni v žalovanom období neboli v kontakte, len čo sa týka práce. Pokiaľ sa týka dňa XX.XX.XXXX, išla o X-XXX ráno do práce, ako otvorila dvere na byte, tak on stál pred tými dverami, vošiel dovnútra, poškodená ani nestihla zareagovať a povedal, že potrebuje ísť na wc, takže tam aj išiel, poškodená vyšla z bytu von a zavolala políciu. Zostala vonku na chodbe, nešla do bytu, vchodové dvere do bytu boli pootvorené. On následne z toho wc vyšiel, išiel do kúpeľne, tam púšťal vodu, nevedela za akým účelom a potom prišla polícia, ktorá ho vyzvala aby z kúpeľne vyšiel. On sa tam sprchoval, takže vyšiel až potom. Poškodená už v tom období dala vypnúť zvonec, lebo bol obžalovaný schopný ho držať aj 10 min.. Neklopal, ani netelefonoval. Vôbec ho neregistrovala, lebo na chodbe bola tma. Nespomína si, že by sa po tomto dátume u nej objavil v byte. Ona v tom byte potom aj málo bola, chodila k tete alebo dlhšie zostávala v práci. Bola pri vnúčatách, chodila po obchodoch. Prišla domov o XX.XX hod. kedy vedela, že už nepríde, lebo je doma pri manželke. Tých telefonátov bolo nespočetne veľa za toto obdobie s tým, že ich nedvíhala. Mala totiž obžalovaného uloženého pod menom a preto vedela, že volá on. Nevie sa vyjadriť presne k žalovanému obdobiu, ale vôbec tých telefonátov bolo strašne veľa. On to dával na automatické volania. Kontaktoval ju aj doma, aj v práci. V žalovanom období mala služobný email D., iný nemala. Myslí si, že dostávala nejaké emaily od obžalovaného. Po nahliadnutí do spisu na čl. 99 - 104 poškodená uvádza, že sa jedná o predmetné emaily. Na predmetné emaily nereagovala. Tieto emaily predložila do konania ona. Tak ako posielal maily, tak posielal aj sms, tak si to aspoň myslí. Jedná sa o sms správy evidované v spise na čl. 106-167. Mobilný telefón predložila polícii a oni si z toho robili fotografie, lebo sa im to nedalo stiahnuť. Pokiaľ sa týka pohľadníc, jedna je k MDŽ a jedna k Veľkej noci /čl. 105 a čl. 184/. Vie o tom, že obžalovaný zasielal zamestnávateľovi nejaké maily o tom, že kradne. Vie o tom, že to zamestnávateľ aj šetril. Nevie o výsledku šetrenia zamestnávateľa, ale pokiaľ by bol niečo zistil, tak predpokladá, že tam už nepracuje. Pokiaľ aj prišiel obžalovaný, tak ona potom, keď búchal na dvere z dôvodu, aby to neobťažovalo susedov, umožnila obžalovanému vstup do bytu. Pokiaľ aj dnu vošiel, pýtala sa prečo prišiel, čo chce, hovorila mu, že tu nemá čo robiť. Stále rozmýšľa o tom, či aj po XX.XX.XXXX bol u nej obžalovaný. O problémoch sa zdôverila p. O., p. P. a p. Q.. Vedeli to samozrejme aj v práci. Stále o tom celom rozmýšľa, pretože to v jej očiach bol dobrý a inteligentný človek, ale nerozumie doteraz tomu, čo robil po tom, ako mu oznámila koniec vzťahu v roku XXXX. Nevedela ako mám pred ním unikať, stále musela rozmýšľať, či tam alebo tam za ňou nepríde. Bolo to pre ňu veľmi zlé obdobie. Od E. XXXX

má taký kľud. Stále bola v strese, stále musela rozmýšľať, pokiaľ aj zazvonil mobil, tak bola v strese, či nevolá obžalovaný. Myslí, že sa toto nepodpísalo na zdravotnom stave, podpísalo sa to možno na psychike, to že pozerá, či nemá dvere popísané. Večer sedela doma v tme, aby obžalovaný nevidel, či sa svieti. Ani návštevy u nej neboli, pretože nevedela, či náhodou nepríde a ako to dopadne. Už spomínala, že odchádzala k tete, lebo tam mala kľud. Pre konanie obžalovaného zatiaľ nemusela vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ aj obžalovaný príde k nim do práce, komunikuje s kolegyňou a nie so ňou. Vo vzťahu mimo práce sa nekontaktujú vôbec. Na otázku obhajcu či bol niekto zo susedov svedkom toho, že by obžalovaný zvonil na zvonec, alebo búchal na dvere poškodená uviedla, že nevie, nikto nič nehovoril zo susedov. Poškodená aj čakala, že by niečo susedia mohli povedať.

Svedkyňa D. P. vypovedala, že poznám aj obžalovaného aj poškodenú z práce. S obidvomi boli kamaráti. Osobne nemala problém ani s jedným. To, že oni mali spolu vzťah, bolo verejným tajomstvom. Obžalovaný mal problém s poškodenou, ktorú napadol v práci, zobral jej mobilný telefón a ona túto záležitosť nahlásila nadriadenému. Následne na stretnutí s vedením bolo dohodnuté, že okamžite sa skončí pracovný pomer, ale sa snažili nejakým spôsobom nedať to ako dôvod skončenia pomeru, okolnosť, že by mal niekoho napadnúť. Vie o tom z titulu svojej funkcie ako asistentka personálneho riaditeľa. Tak isto bola aj svedkyňou toho, ako vedenie dávalo obžalovanému nejaké dokumenty. V ten, alebo na druhý deň prišiel za ňou obžalovaný, že by proti rozhodnutiu chcel bojovať, pretože to považoval za niečo nekalé a žiadal od nej, aby mu v tej veci svedčila, čo odmietla, pretože nevidela na konaní vedenia nič neobvyklé. Práveže by povedala, že obžalovaný mohol byť rád, že sa tá vec ututlala. V podstate sa mu pomohlo tým, že sa to s ním neťahalo ďalej. Od kolegyne poškodenej vie, že práve v tom sklade ju mal obžalovaný napadnúť, zobrať jej mobil, ťahal ju za vlasy. Ona ju v tom sklade bola pozrieť, bola celá vytrasená, vyplakaná, červená. Potom obžalovaný začal vypisovať jej a jej mame. Potom sa rozprávala s poškodenou, že by v tej veci mala niečo robiť. Oni sa potom začali viac rozprávať, kde ona hovorila, že chodil za ňou a že viackrát volala policajtov. Ona ani nespávala vo svojom byte a chodievala k tete na lazy. Vie z jej rozprávania, ako aj z rozprávania jej susedov a jej známych, že ona ani doma nesvietila, aby obžalovaný nevidel, že je doma. Na ulici, kde býva poškodená, bývala aj jej stará mama a ona tam dosť často chodila. Dosť často videla auto obžalovaného, ako krúži okolo bytoviek. Keď poškodená začala v tej veci konať a podala podnet na políciu, tak začal kontaktovať firmu I. A., svojho bývalého zamestnávateľa mailami, že poškodená kradne, že oni majú stále krásny vzťah a že to, čo poškodená na neho hovorí, že je výmysel. Tak isto tam bolo spomínané, že svedkyňa má vzťah s poškodenou, že kradne. Keď boli vypovedať na polícii, tak tam spomenula, že vie o okolnosti, že v nejaký deň o X.XX hod. ráno prišiel obžalovaný za poškodenou do jej bytu v papučiach, že mu treba ísť na záchod, pretože sused jej starej mamy je policajt a sú kamaráti a majú aj deti v tej istej škôlke. Takže jej pri jednom náhodnom stretnutí povedal, že zase tam zasahovali policajti. Obžalovaný sa jej pred vyšetrovateľom pýtal, či má s tým policajtom nejaký pohlavný styk. Pokiaľ hovorila o viacerých mailoch, tak tieto maily videla, pretože boli posielané aj generálnemu riaditeľovi. Tak isto poškodená ukazovala maily, ktoré jej posielal obžalovaný, kde jej vyznával lásku, ďakoval za krásne milovanie. Bolo to v čase, keď už oni dvaja medzi sebou nemali žiadny vzťah a obžalovaný mal vzťah s bývalou zamestnankyňou spoločnosti I. A.. Vie, že k MDŽ mala dostať nejakú zásielku, ktorá sa mala tváriť láskyplne, ale slová tam boli hanlivé. Nevie sa presne vyjadriť, kedy to malo celé skončiť. Vo vzťahu ku nej to skončilo pomerne rýchlo, aj voči mame a vo vzťahu k poškodenej to mohlo súvisieť s tým, že sa začala vec riešiť na polícii. Osobne si nevie predstaviť, že by doma bola po tme, že by nemohla zapnúť svetlo, pustiť práčku, že skoro chodila do práce a neskoro z nej, aby sa mu vyhla. Zle to na ňu pôsobilo, večne bola v strehu pri každom zazvonení telefónu, maily si v práci radšej neotvárala, aby tam nenašla maily od obžalovaného. Vie, že poškodená pracuje cez víkendy v obchode a vie, že aj tam kontaktoval obžalovaný nadriadeného. O týchto skutočnostiach vie jej priateľ, bývalý nadriadený obžalovaného, vie o tom aj pani O. /pôvodne R./, aj nadriadená poškodenej. A v podstate celé vedenie spoločnosti I. A.. S poškodenou sa v súčasnej dobe stretáva len veľmi málo, odkedy sa odsťahovala, pokiaľ aj sú v kontakte, tak len telefonicky. Zistila len to, že obžalovaný poškodenú nekontaktuje. S poškodenou sa bavia aj o tom, ako sa cíti, hovorí, že je to lepšie. S., čo sa predtým bála, to môže robiť, teda zapne TV, ide vonku. Obžalovaný ju dokázal kontaktovať niekoľkokrát denne, vie, že telefón nechal zvoniť aj minúty, bola toho svedkom aj v práci. Poškodená púšťala obžalovaného do svojho bytu, ale len zo strachu. Hovorila o tom, že sa snažila aj dvere zatlačiť, zabuchnúť a obžalovaný sa chcel dostať do vnútra. Vo veľkej väčšine poškodená telefón nezdvihla. Ona bola väčšinou len na pracovnom čísle dostupná, lebo si súkromný mobil vypínala. Poškodená chodila každý druhý týždeň ku kaderníčke, lebo mala vytrhané vlasy. Tieto známky na poškodenej osobne videla a bolo povedané poškodenou, že jej to spôsobil obžalovaný.

Svedkyňa J. Q. uviedla, že poškodená je jej neter a obžalovaného som spoznala vtedy, len keď boli spolu. Nevie odkedy, ale boli spolu dlho. Poškodená jej povedala, že si uvedomila, že tento vzťah k ničomu nevedie a tento vzťah skončí a potom nastali problémy, ktoré on robil poškodenej. V podstate dôvodom bolo to, že mal aj manželku a že nechcel spraviť tomu koniec. Poškodená čakala dosť dlho, že s tým spraví koniec. Koniec toho vzťahu nevie dátumovo ohraničiť /vzťah netere a obžalovaného/. O problémoch sa dozvedela od poškodenej, ktorá často ku nej potom chodila, spávala u nej. Hovorila jej o tom, že keď sa rozhodla, že ten vzťah skončí, tak sa tak aj správala. Pokiaľ aj obžalovaný prišiel k nej do bytu, tak ona si k nemu neľahla. On tam aj v posteli spal a ona sedela na stoličke. Problémy boli také, že videla na poškodenej, že je dokopaná, že má bolestivé záhlavie, lebo ju mal ťahať za vlasy. Vie o tom, že denne prišlo asi 60 sms, že kde je neter, tieto sms mali prísť neteri a ona jej o tom povedala všetko. Svedkyňa to prežívala s ňou, ona dorevaná. Osobne svedkom fyzického napadnutia alebo slovného nebola. Do toho bytu obžalovaný chodil možno X dní týždenne, mal od toho bytu aj kľúč. Poškodená menila niekoľkokrát kľúče od bytu, ale vždy sa nejak do toho bytu dostal. Tieto problémy skončili tým, že prišli policajti po neho do bytu a odvtedy už tam viac razy nebol. Čítala všetky sms, ktoré boli od obžalovaného adresované poškodenej. Písalo sa tam len to, kde je, čo robí, prečo mu neberie telefón. To bolo najhlavnejšie. Ona hovorila, že tie správy ani nečítala a že na ne neodpisovala. O mailovej komunikácii medzi nimi nevie. Ona to hrozne znášala, svedkyňa jej aj hovorila, aby to riešila cez políciu. Nechcela jesť, stále len plač, plač, plač. Ruky sa jej triasli. Mala problémy s nervami. Neter chodievala ku nej väčšinou v piatok a ona ešte potom cez víkend chodila pracovať do F.. Odvtedy sa jej stav rapídne zmenil, všetko je už v poriadku. Dôvodom prečo menila poškodená kľúče pod bytu bolo, že obžalovaný si nejak opatril kľúč do bytu, vošiel do toho bytu a zobral jej aj veci, ktoré jej daroval. Bolo to v jej neprítomnosti a bez jej vedomia. Poškodená uviedla obžalovanému, že všetky veci, ktoré jej dal, si má zobrať a dať jej pokoj. V podstate bol tam problém ten, že jej obžalovaný zvonil na zvonec a na celú bytovku tak, že štekali psy a sú tam aj deti, tak nemala iné východisko, ako povytiahnuť kľúč. Toto jej neter povedala. Popísal jej dvere anglickými výrazmi, že ju ľúbi. Svedkyňa videla tie nápisy na dverách, lebo neter to fotila a priniesla jej to ukázať. Obžalovaný nevedel prežiť, že môže byť odmietnutý a že sa mu môže niečo mínusové stať. Poškodená ku nej chodila cez víkendy, nie cez pracovné dni, nevie však ako často. Uvádzala, že sa aspoň vyspí. A stalo sa aj to, že si myslela, že budú niečo spolu pozerať, ale ona to nedokázala a hneď zaspala. Neter čakala, že sa obžalovaný rozvedie, pričom z počutia vie, že sa mal obžalovaný vyjadriť v tom smere, že on sa s manželkou nerozvedie, lebo že je labilná a môže si podrezať žily. Nevie sa presne vyjadriť, kedy chcela poškodená skončiť vzťah s obžalovaným.

Svedkyňa G. O. ( pôvodne R. ) uviedla, že poškodenú pozná, pretože jej robí vedúcu v sklade. Obžalovaný pracoval u nich na servise. Vie, že poškodená s obžalovaným mali vzťah, ako dlho to trvalo, to nevie. Problémy začali vtedy, keď jej bral obžalovaný služobný telefón a svedkyňu to trochu rozčuľovalo. Od poškodenej vie, že sa s obžalovaným chcela rozísť, povedala, že toho už má dosť. Obžalovaný bol ženatý, má manželku, krásne deti a poškodená si povedala, že ona je slobodná a že si niekoho nájde, nie ženatého. Iné o tom nevie, len toto, čo jej ona povedala. Nebola pri tom, keď to mohla obžalovanému uviesť, vie od poškodenej, že sa to reálne stalo. Obžalovaný to dosť zle znášal, začal jej brávať viackrát služobný telefón. Zistila to tak, že pokiaľ jej potrebovala volať na služobný telefón, že napr. nemôže prísť do práce, nemohla sa jej dovolať a keď sa na to pýtala, tak povedala, že jej ho obžalovaný zobral. Keď obžalovaný prišiel na X.XX hod. do práce, tak jej ho vrátil. Tohto bola aj osobne svedkom a aj obžalovanému hovorila, aby to nerobil, pretože potrebuje sa jej dovolať. Potom, keď sa rozišli a poškodená nebrala telefóny obžalovanému, tak ich obžalovaný prišiel otravovať do kancelárie. Vysvetľuje to tým, že u nich to funguje tak, že osoba ktorá sa chce dostať do priestorov, musí zvonku zazvoniť a v podstate v priebehu pracovného dňa sa viackrát stalo, že zvonil, išli otvoriť, vošiel dnu, chvíľu tam pobudol bez ohľadu na to, či tam poškodená bola, či nie a odišiel. Potom, keď ho prepustili z práce, tak v kuse vyzváňal telefón. Pevná linka zvoní inak, keď prichádzajú telefonáty zvnútra spoločnosti a inak keď zvonku. Tieto prichádzali zvonku a keď ten telefón niekedy zdvihla, vždy tam bol obžalovaný. Pýtal sa ako sa majú a či je poškodená v práci. Svedkyňa na to reagovala tak, že mu povedala, že informácie o zamestnancoch v práci nepodáva a zložila telefón. A keď ho zložila, tak opätovne volal a niekedy vyzváňal aj polhodinu a to zvykol robiť aj celý deň, podľa toho ako mal čas. Oni aj začali skladať telefóny, ale bolo z toho aj zle, lebo sa im do skladu nemohol nikto dovolať. Vie o tom, že obžalovaný kontaktoval poškodenú aj formou sms, aj formou emailov. Osobne videla sms správy, ktoré jej písal. S poškodenou sa aj pobavili, keď jej obžalovaný ďakoval za krásne milovanie a oni už polroka neboli spolu. Vie, že jej chodili sms, ale stále nie je s ňou. Maily nevidela, lebo to má ona služobné. Vie o tom, že okrem týchto spôsobov chodil k nej obžalovaný domov. Keď ho nechcela pustiť, tak vyzváňal na celú bytovku. Dokonca vtedy, keď bola na polícii ho udať, tak on stál o X-XXX ráno za dverami. Túto informáciu sa

dozvedela od poškodenej, ktorá volala, že príde neskoršie do práce, lebo musela ísť na políciu. Nevie, akým spôsobom chodil obžalovaný do bytu poškodenej, ale ona si aj zámok na dverách vymenila, aj tak sa tam dostal. Svedkyňa bola svedkom, že poškodená povedala párkrát obžalovanému, nech je dá pokoj a to mu povedala osobne v práci. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo to zrazu skončilo. Celá záležitosť na poškodenú pôsobila katastrofálne, lebo sa bála, že obžalovaný príde, nemohla spávať. Večer sedela v byte po tme, pretože keď obžalovaný videl, že sa svieti, tak prišiel búchať na dvere a na víkendy chodievala k tete si tam oddýchnuť. Podľa svedkyne sa to prejavilo aj na jej práci. Aj v súčasnosti spolu pracujú. Poškodená je úplne iná, je kľudnejšia, nie je taká nervózna ako vtedy, keď jej zvonil telefón, pretože teraz už nevolá, ani sms neposiela, ani do bytu nechodí za ňou.

V rámci vykonaného dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy postupom podľa :

- priestupkový spis na čl. 1-12

- dôkazy doložené poškodenou na čl. 99-167

- správy mobilných operátorov na čl. 266-280

- priestupkový spis OR PZ-ZV-OPP5-315/2020 na čl. 281-289

- správa I. A. J. na čl. 293-294

- správy a RT na čl. 335-337 zo dňa X.XX.XXXX.

Vo veci sa pôvodne viedlo priestupkové konanie, ktoré začalo na základe zápisnice o podaní vysvetlenia dňa XX.XX.XXXX obžalovaným a poškodenou. Vysvetlenie bolo žiadané, pretože dňa XX.XX.XXXX zasahovala hliadka polície v byte poškodenej na základe telefonického oznámenia samotnej poškodenej o neprimeranom správaní sa obžalovaného voči nej v čase o XX.XX hod.

V rámci výpovede poškodenej dňa XX.XX.XXXX boli predložené listinné dôkazy a to zaslaná emailová pošta od obžalovaného poškodenej z roku XXXX, tak isto ako aj fotografie z mobilného telefónu P. a pohľadnica k MDŽ a k Veľkej noci.

Na základe vykonaného dokazovania možno mať za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a, ods. 1, písm. b, c, e) Tr. zákona, keďže iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie jemu blízkej osoby, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť alebo ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života. Zároveň sa pre skutok zo dňa XX.XX.XXXX dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval. Aj keď obžalovaný vinu poprel s tým, že mu nebola doručená sms správa zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej ho mala poškodená žiadať, aby ju prestal obťažovať volaniami, zasielaním sms, emailov a vstupovaním do jej bytu proti jej vôli, súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného. Pokiaľ bolo namietané obhajobou, že v období, ktorým je skutok časovo ohraničený, nemal obžalovaný od poškodenej vedomosť, že táto si neželá aby ju kontaktoval, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Ak by aj súd pripustil, že sms správa zo dňa XX.XX.XXXX nemusela byť obžalovanému doručená, súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci pôvodného priestupkového konania, keď bol obžalovaný predvolaný na podanie vysvetlenia k priestupkovému konaniu v zápisnici o podaní vysvetlenia dňa XX.XX.XXXX /čl. 286/ uviedol, že k sms správe poškodenej zo dňa XX.X.XXXX sa vyjadrovať nebude, pretože takúto správu nečítal. Podľa názoru súdu, keďže v spisovom materiáli vedenom na K. Q. C. pod číslo K./XXXX-X je zrejmé, že pri podaní vysvetlenia poškodená už XX.XX.XXXX doložila do spisu screenshot sms zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej sms správy vyplýva, že poškodená žiada obžalovaného aby ju prestal obťažovať spôsobom popísaným v obžalobe, musel byť obžalovaný uzrozumený aspoň s tým, že takáto sms v takomto obsahu existuje. Preto pokiaľ následne posielal poškodenej sms správy, emaily, vykonával telefonické hovory musel byť uzrozumený s tým, že tak koná proti vôli poškodenej. Tým, že vôľu poškodenej obžalovaný nerešpektoval, privodil si následky trestnej zodpovednosti, keďže je preukázané, že uvedené sms správy, emaily, telefonáty sa uskutočňovali na dennej báze, vo viacerých podobách, vo veľkom množstve a to až do momentu, kedy bolo obžalovanému vznesené obvinenie. Poškodená prezentovala svoje obavy a zhoršenie kvality života tým, že sa bála, že nevedela unikať obžalovanému, stále bola v strese a podpísalo sa to na jej psychike. Tak isto nie je možné prehliadnuť výpovede svedkov D. P., J. Q. a G. O. /pôvodne R./, ktoré

potvrdzujú výpoveď poškodenej a teda konanie obžalovaného voči poškodenej. Z obavy zo správania obžalovaného sa snažila tráviť čas mimo bytu, chodila k tete, alebo zostávala dlhšie v práci, či chodila po obchodoch, z čoho jednoznačne podľa súdu vyplýva, že poškodená mala obavu zo správania obžalovaného, čo dokumentuje aj skutočnosť, že prestala k sebe pozývať návštevy. Častokrát sedela v tme, len aby nevidel, že svieti. Takéto konanie, keďže sa jednalo o dobu viac ako pol roka, možno považovať za dlhodobé prenasledovanie. Dlhodobé prenasledovanie iného znamená súhrn jednotlivých čiastkových útokov, z ktorých musí každý spĺňať alternatívne charakteristiku aspoň jedného z konaní uvedených v § 360 a, ods. 1, písm. a – e) Tr. zákona, alebo jeden dlhodobý útok spĺňajúci charakteristiku jedného z týchto konaní. Minimálnou podmienkou je však aspoň niekoľko útokov, minimálne X, počas niekoľkých dní. Následkom je teda pôsobenie samotných prejavov prenasledovania do tej miery, že je tu možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, či možnosť zhoršenia kvality života. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum a môže spočívať v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov, alebo že môže narušiť rodinné, či iné medziľudské vzťahy poškodeného, poškodiť ho v spoločnosti, či v zamestnaní. Druhá časť objektívnej stránky tohto trestného činu vyžaduje alternatívne vyjadrené konania, ktorými sú niektoré z piatich možností § 360 a, ods. 1 Tr. zákona. V danom prípade podľa názoru súdu bola preukázaná aj prvá, aj druhá časť objektívnej stránky, teda vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, alebo jeho sledovanie, kontaktovanie poškodeného písomne, elektronicky, alebo inak proti jeho vôli a iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života. Tieto tri formy podľa názoru súdu konkrétne uvedené v § 360 a, ods. 1, písm. b, c, e ) Tr. zákona boli naplnené jednotlivými konaniami obžalovaného. Obžaloba pôvodne kvalifikovala toto konanie ako konanie spáchané verejne, čo sa však podľa názoru súdu nepodarilo preukázať a preto pri neexistencii objektívnej stránky tohto kvalifikačného znaku bolo konanie posúdené len podľa ods. 1. Zároveň súd upravil skutkovú vetu rozsudku tým, že poukázal na oboznámenie sa obžalovaného so sms správou poškodenej zo dňa XX.X. XXXX namiesto údajov o zaslaní a doručení sms správy. V súvislosti s tým, že obžalovaný mal vedomosť o takejto správe tým, že XX.XX.XXXX vošiel proti vôli poškodenej do jej bytu a tam neoprávnene zotrval, dopustil sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný, má viacero záznamov pre priestupky v doprave a proti občianskemu spolunažívaniu /celkovo 14/.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane pred útokmi proti iným právam a slobodám a na ochrane domovej slobody fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona / vedenie riadneho života pred skutkom/, priťažuje mu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona / spáchanie viacerých trestných činov/. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona trest úhrnný pre spáchanie viacerých trestných činov. V rámci trestnej sadzby 0-2 roky, súd ukladal obžalovanému trest v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň vzhľadom na druh trestnej činnosti obžalovanému uložiť zákaz kontaktu s poškodenou a povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).