Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-79-2011.pdf
PDF · 70.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2011, takto
rozhodol:
obžalovaný Q. Q., nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom Č. Q., F. XXX,
j e v i n n ý , ž e
v období od 12. 01. 2010 do súčasnej doby si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25. 02. 210, právoplatným dňa 24. 03. 2010 zaviazaný prispievať na jeho výživu s účinnosťou od 12. 01. 2010 sumou vo výške € 25,36 a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred na účet R. R. M. Q., L. XX, čím za uvedené obdobie, vrátane mesiaca november 2011 dlhuje na výživnom sumu € 586,72
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1,5 (jeden a pol) roka.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 18. 07. 2011 obžalobu na Q. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po podaní obžaloby sudkyňa predložila vec probačnej a mediačnej úradníčke, aby vykonala mediáciu s obžalovaným ohľadne možnosti uhradenia zameškaného výživného. Zo správy mediačnej úradníčky súd zistil, že obžalovaný sa dostavil na súd dňa 14. 09. 2011, pričom uviedol, že dlžné výživné vo výške € 560,72 uhradí do 19. 10. 2011, o čom doloží fotokópiu poštovej poukážky. V deň 19. 10. 2011 sa však na súd nedostavil a ani neposlal fotokópiu o uhradení výživného. Mediačná úradníčka taktiež požiadala o vyjadrenie poškodeného, pričom jej uviedol, že obžalovaný na syna neplatí a neuhradil ani zameškané výživné.
Na hlavné pojednávanie, ktoré súd vytýčil na deň 28. 11. 2011 sa obžalovaný napriek riadnemu predvolaniu, bez ospravedlnenia, nedostavil. Keďže obžalovaný bol v predvolaní na hlavné pojednávanie poučený, že keď sa na súd nedostaví, súd vec prejedná, prípadne rozhodne v jeho neprítomnosti, súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný uviedol, že si je vedomý, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna Q.. Poukázal na to, že je nezamestnaný, že žije so svojou družkou F. R. z jej materského príspevku. Nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi ani iné dávky, prípadne dôchodky. Na záver uviedol, že sa bude snažiť výživné uhradiť.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne - poškodenej C. B., pracovníčky R. R. M. Q., kde je umiestnený maloletý syn Q.. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa so synom nekontaktuje, neplatí ani bežné výživné.
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období troch rokov neplní, čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť obžalovaného bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25. 02. 2010 a to vo výške 25,36 € a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa sumu vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima. Teda obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť v minimálnej výške. Obžalovaný je síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a nepoberá žiadnu dávku, je však jeho povinnosťou ako otca prispievať na výživu maloletého syna aspoň v minimálnej výške.
Obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie už od 03. 10. 2008, pričom až do súčasnej doby si nebol schopný nájsť prácu. Súd je názoru, že je v silách obžalovaného, aby sa zamestnal, ak len brigádnicky a platil na maloletého syna aspoň výživné v minimálnej výške, tak ako mu bolo určené rozsudkom. Súd obžalovaného preto uznal vinným podľa obžaloby podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko si úmyselne neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v tomto smere len poukazuje na to, že obžalovaný niekoľkokrát prisľúbil tak orgánom v trestnom konaní ako aj súdu, že zameškané výživné uhradí, čo však neurobil a naďalej na syna neplatí ani bežné výživné.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo riešený nebol, v mieste bydliska je hodnotený kladne. Súd zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti, nakoľko v minulosti bol súdne trestaný. Súd preto podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby § 207 ods. 1 Trestného zákona (nula až dva roky), o jednu tretinu a ukladal potom obžalovanému trest v rozmedzí osem mesiacov až dva rok. Súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov, pričom mu výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného aj z toho dôvodu, že ak
obžalovaný naďalej nebude v skúšobnej dobe hradiť bežné výživné, dopustí sa ďalšieho trestného činu zanedbania povinnej výživy a potom sa ani nebude môcť v skúšobnej dobe tohto odsúdenia osvedčiť.