Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-53-2008.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/53/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mrg. Ivanom Kubínyim, v právnej veci navrhovateľky R. R., E. I., V., M.. U. XX, zastúpená JUDr. Jurajom Kubičinom, advokátom, Nám. Slobody 16, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcom X/ H. Č., Y.. XX.XX.XXXX, E. Z. C. XXX, X/ K. Č., E. Z. C. XXX, obaja zastúpení JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka 10, za účasti vedľajších účastníkov na strane navrhovateľky 1/ J. E., X/ Š. E., W. E. Z. C. XXX o vypratanie múrika, železnej brány a betónovej plochy
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní do štyroch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť časti stavieb nachádzajúcich sa v priestore spoločnej hranice medzi parcelou "C" číslo 670 a parcelou "C" číslo 669/2 v k.ú. Dolné Srnie, a to:
- časť betónovej plochy, ktorá sa nachádza na parcele "C" číslo 670,
- časť tehlového múra, kolmého na spoločnú hranicu, dotýkajúceho sa domu súpisné číslo 378, ktorá sa nachádza na parcele "C " číslo 670,
- časť plechovej bránky kolmej na domy účastníkov, ktorá sa nachádza na parcele "C" číslo 670.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žiadala navrhovateľka, aby odporcovia odstránili časti stavieb, ktoré zasahujú na jej pozemok parc. "C" č. 670 v k.ú. Dolné Srnie, a to časť: betónovej plochy, časť tehlového múra v oblasti spoločnej hranice, a to kolmú i rovnobežnú so spoločnou hranicou a časti z dvoch kovových bránok. Navrhovateľka uviedla, že uvedené stavby odporcov sa sčasti nachádzajú na jej pozemku, preto sa v tomto rozsahu jedná o neoprávnené stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, a preto požaduje ich odstránenie. Navrhovateľka sa na pojednávaniach nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a týmto spôsobom tiež súhlasila s rozhodnutím a prejednaním veci v jej neprítomnosti. Navrhovateľka žiadala náhradu trov konania.
Na výzvu navrhovateľky vstúpili do konania vedľajší účastníci 1/ a 2/, ktorí svoj právny záujem na výsledku sporu dovodzovali z osobného záväzku navrhovateľky voči ním, ktorý spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka. Vedľajšej účastníčke 1/ bolo predvolanie na pojednávanie doručené, neprítomnosť neospravedlnila, odročenie nežiadala, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že časť pozemku navrhovateľky, z ktorej žiada navrhovateľka odstrániť stavby nadobudli vydržaním, stavby sú tak v celom rozsahu na ich pozemku a nejedná sa o neoprávnené stavby, ktoré by mohla navrhovateľka žiadať odstrániť. Čo sa týka tehlového múra v jeho časti rovnobežnej so spoločnou hranicou, táto nikdy ani na pozemok navrhovateľky nezasahovala a bola vždy na pozemku v ich vlastníctve. Odporcovia žiadali náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1/ a 2/, výsluchom vedľajšieho účastníka 2/, oboznámil výpis z listu vlastníctva navrhovateľky, výpis z LV odporcov, vytyčovací náčrt Geodetickej kancelárie GEOPLAN z 10.11.2002, list vedľajšieho účastníka 2/ odporkyni 1/, náčrt nehnuteľností vyhotovený vedľajšími účastníkmi, vytyčovací náčrt Geodézie Bratislava, nákres vedľajším účastníkom požadovaných stavebných úprav, oznámenie obce 2x, odpovede geodeta Miroslava Dobiáša k spresneniu vytyčovacieho náčrtu, osvedčenie o dedičstve po H. Č., list vedľajšieho účastníka 2/ zo dňa 05.03.2008, poľný nákres dotknutých nehnuteľností, darovacia zmluva z 05.10.2007, aktuálne výpisy z listu vlastníctva, rozhodnutie o povolení prístavby domu odporcov, potvrdenie MNV, fotografie 9x, kópia z katastrálnej mapy a zistil tento skutkový stav:
Z listov vlastníctva, katastrálnej mapy a zhodných tvrdení účastníkov súd zistil, že navrhovateľka vlastní v k.ú. Dolné Srnie pozemok parc. "C" č. 670 a odporcovia spoločne pozemok parc. "C" č. 669/2. V oblasti spoločnej hranice sú vybudované stavby odporcov, a to betónová plocha tvoriaca prístupový chodník do domu odporcov a postavená v celej šírke medzi domami účastníkov, vstupné bránky (plechová postavená v celej šírke medzi domami účastníkov a pletivová) a tehlový múr, ktorý je z väčšej časti rovnobežný so spoločnou hranicou, vo zvyšku dotýkajúcom sa domu navrhovateľky kolmý na spoločnú hranicu. Existencia uvedených stavieb nebola medzi účastníkmi sporná a ich poloha vyplýva z fotografických príloh vytyčovacieho náčrtu z 10.11.2002 (č.l. 5, 54, 55 a 56 spisu).
Z vytyčovacieho náčrtu Geodetickej kancelárie GEOPLAN z 10.11.2002 a odpovedí geodeta Miroslava Dobiáša k spresneniu uvedeného vytyčovacieho náčrtu bolo zistené, že spoločná hranica medzi pozemkom navrhovateľky parc. č. 670 a pozemkom odporcov parc. č. 669/2 vedie tak, že na uvedenom pozemku navrhovateľky sa nachádza časť betónovej plochy odporcov (č.l. 55 spisu), časť plechovej bránky odporcov (č.l. 55 spisu), a časť tehlového múra kolmého na spoločnú hranicu. Všetky uvedené stavby sú postavené tak, že sa dotýkajú obvodového múru domu navrhovateľky s.č. 378 na parc. č. 670. Pritom zo súčasných kópií z katastrálnej mapy, ako aj zo staršieho poľného nákresu (č.l. 81 spisu) a vytyčovacieho náčrtu Geodézie Bratislava z 12.03.2002 je zrejmé, že spoločná hranica dotknutých pozemkov nie je totožná s obvodovým múrom domu navrhovateľky, ale medzi týmito je voľný priestor. Aj toto katastrálne zobrazenie preukazuje, že uvedené stavby odporcov dotýkajúce sa domu navrhovateľky nie sú postavené výlučne na pozemku odporcov, ale zasahujú aj do pozemku navrhovateľky.
Naopak pri namietanej stavbe tehlového múru v jeho časti rovnobežnej so spoločnou hranicou bolo z vytyčovacieho náčrtu Geodetickej kancelárie GEOPLAN z 10.11.2002 a odpovedí geodeta Miroslava Dobiáša k spresneniu uvedeného vytyčovacieho náčrtu zistené, že tehlový múr je v tejto časti výlučne na pozemku parc. "C" č. 669/2, teda na pozemku odporcov (č.l. 54 spisu). Rovnako navrhovateľmi namietaná pletivová bránka sa podľa uvedených listín nachádza výlučne na pozemku odporcov, keďže jej krajný stĺpik je umiestnený na hranici, ako to vyplýva z fotografickej prílohy vytyčovacieho náčrtu na č.l. 56 spisu.
Z výpovedí odporcov bolo zistené, že spornú betónovú plochu vybudovali odporcovia pri prístavbe domu v 60-tych rokoch, rovnako ako tehlový múr. Predtým bola v tejto časti záhrada, a to vždy až po dom navrhovateľky.
Vedľajší účastník 2/ výpoveď odporcov nepoprel a potvrdil, že od strany odporcov popri dome navrhovateľky plot nikdy nebol a v minulosti odporcovia užívali pozemok až po dom navrhovateľky. Zriadenie betónovej plochy ani bránky nenamietal. S priebehom hranice sa oboznámil až v roku 2001 kedy mal záujem opravovať dom aj zo strany od odporcov.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Citované ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka upravujú inštitút tzv. neoprávnenej stavby. Pre naplnenie tohto pojmu je nutné, aby bola stavba zriadená na cudzom pozemku a aby stavebník na takéto zriadenie nemal právo. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že o neoprávnené stavby sa v časti návrhu skutočne jedná. Časť z betónovej plochy, plechovej bránky i tehlového múra, ako stavieb odporcov zasahuje na pozemok navrhovateľky, pričom nebolo preukázané, že k stavbe na pozemku navrhovateľky mali odporcovia, resp. ich právni predchodcovia v čase zriadenia stavieb právo. Pričom takéto právo nie je stavebné povolenie, prípadne iný inštitút verejného práva, ale občianskoprávne oprávnenie zasiahnuť stavbou do vlastníckeho práva k pozemku iného. Takéto občianskoprávne oprávnenie nebolo v konaní preukázané. Keďže časti uvedených stavieb zasahujúce na pozemok navrhovateľky sú v tomto rozsahu neoprávnenou stavbou, uložil súd odporcom časti týchto stavieb odstrániť. Vo zvyšku návrhu, teda v prípade pletivovej bránky a tehlového múru v časti rovnobežnej so spoločnou hranicou sa o neoprávnené stavby nejedná, pretože sú v celom rozsahu na pozemku odporcov a do pozemku navrhovateľky nezasahujú. Z tohto dôvodu súd vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd sa zaoberal i obranou odporcov, že pozemok, na ktorom sú zriadené sporné stavby je v ich vlastníctve z titulu vydržania, pretože táto skutočnosť by v prípade preukázania bola dôvodom na zamietnutie žaloby. Stavby by totiž v tomto prípade stáli v celom rozsahu na pozemku odporcov. I keď bola preukázaná viac ako 10 rokov trvajúca držba odporcov k pozemku až po dom navrhovateľky, teda i pod spornými stavbami, nemožno odporcom, resp. ich právnym predchodcom priznať postavenie oprávnených držiteľov, pretože sa objektívne nemohli domnievať, že im pozemok patrí až po dom navrhovateľky a neboli teda v držbe dobromyseľní. Dobromyseľnosť odporcov resp. ich právnych predchodcov vylučuje zjavný rozpor priebehu skutočnej hranice s hranicou, ktorá vyplýva z mapových podkladov evidencie nehnuteľností, a to nielen podľa katastrálnej mapy v súčasnosti, ale aj z poľného nákresu v dávnejšej minulosti. Tento zjavný rozpor spočíva v skutočnosti, že hranica podľa mapových podkladov prebiehala v dotknutej časti vždy priamo a evidentne mimo obvodovú stenu domu navrhovateľky. Naopak, užívací stav predpokladal hranicu lomenú (odskočenie tehlového múra) a v časti identickú s obvodovou stenou domu navrhovateľky. Tento rozdiel je očividný na prvý pohľad a musel byť zrejmý každému i pri zbežnom nahliadnutí do mapových podkladov. Je pritom vysoko pravdepodobné, že pri realizácii prístavby domu odporcov sa odporcovia (ich právni predchodcovia) s týmito podkladmi
i oboznámili. No aj v prípade, že odporcom ani ich právnym predchodcom nebol mapový podklad nikdy známy, považuje súd takýto markantný rozdiel medzi evidenciou nehnuteľností a skutočným užívacím stavom za vylučujúci dobromyseľnosť držby. Pre uvedené nebola obrana odporcov úspešná.
Pre splnenie povinnosti uloženej rozsudkom určil súd lehotu 4 mesiace, pretože sa jedná a stavebné práce, ktoré sú závislé na ročnom období a poveternostných podmienkach. Uvedená lehota zohľadňuje nemožnosť vykonať uloženú povinnosť v zimnom období.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podstatná časť tehlového múru (rovnobežná so spoločnou hranicou) a pletivová bránka neboli ani sčasti neoprávnenými stavbami a v tejto časti súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech na strane odporcov. Keďže sa nejedná o presne zistiteľnú mieru úspechu a súčasne nebola žaloba zamietnutá iba v nepatrnej časti, nebolo možné pomerné rozdelenie náhrady trov a vôbec nie priznanie náhrady trov navrhovateľke v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebudú povinnosti uložené týmto rozhodnutím splnené dobrovoľne, môže sa oprávnený domáhať ich plnenia prostredníctvom exekúcie.