Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-193-2011.pdf
PDF · 87.8 KB
No categories available
7CoP/193/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. U. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pracovisko Košice II dieťa rodičov: L. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na P. ul. č. XX a J. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na W. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 6.4.2011 č.k. 23P 7/2011-33 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 120/2006 z 5.12.2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca voči mal. U. U. nar. XX.X.XXXX od 1.1.2011 do budúcna zo sumy 1.600 Sk, t.j. 53,11 € na sumu 200 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Dlžné výživné zo strany otca voči mal. U. U. za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2011 vo výške 440,67 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že matka návrhom doručeným súdu 5.1.2011 žiadala zvýšiť výživné zo sumy 53,11 €, t.j. 1600 Sk na sumu 212,45 € od 1.1.2011 do budúcna. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 23.10.1995 sp.zn. Nc 1019/95 bola mal. U. zverená do osobnej jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným po 19,91 €, t.j. 600 Sk. Následne rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 120/2006 z 5.12.2006 bolo výživné zvýšené na 53,11 €. Od roku 2006 náklady na mal. U. podstatne vzrástli, v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom táto navštevovala 5. ročník základnej školy, teraz navštevuje 1. ročník gymnázia. V čase ostatnej úpravy výživného otec pracoval a pracuje aj doposiaľ v Teplárni a.s. Košice ako rušňovodič s mesačným príjmom 637,30 € a ona pôvodne pracovala v spoločnosti D. s.r.o. ako kontrolórka s príjmom 271,30 €, toho času pracuje vo firme Fresh potraviny ako pokladníčka s mesačným príjmom 298 €, spláca pôžičku 122,62 €, uhrádza náklady na 3-izbový byt 160 €, inkaso 80 €, T-com a internet 55 €, životné poistky pre maloletú 20,81 € a 3,52 €. Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, k týmto došlo predovšetkým na strane maloletej, ktorá v čase ostatnej úpravy výživného bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, v súčasnosti je študentkou strednej školy, čím odôvodnené potreby tohto dieťaťa jednoznačne vzrástli, na úhrade týchto potrieb sú povinní podieľať sa primerane obaja rodičia, pričom týmito potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj potreby súvisiace so vzdelávaním, kultúrnym i športovým vyžitím. Konajúci súd uviedol, že pri zohľadnení potrieb maloletej prihliadol na potreby primerané jej veku, na výdavky súvisiace so štúdiom a mimoškolskými aktivitami maloletej a zohľadnil i nárast životných nákladov v spoločnosti. Ďalej prihliadol na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane obidvoch rodičov, kde na strane matky došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného príjmu zhruba o 77 € mesačne a k zmene pomerov na strane matky došlo i v tom, že táto žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je riadne zamestnaný a ktorý sa podieľa na nákladoch na domácnosť. Konštatoval, že podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala i na strane otca maloletej, u ktorého došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného v priemere o 100 €, pričom na strane otca nemohol prihliadnuť k ukončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru a k následnému otcom tvrdenému poklesu jeho príjmu z dôvodu, že pracovný pomer ukončil bez vážneho dôvodu, čím sa vzdal výhodnejšieho zamestnania napriek tomu, že má naďalej vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktoré sú svojou výživou na neho odkázané. Pri stanovení výšky výživného prihliadol i na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, zohľadnil tiež pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti oň a taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec napriek tomu, že vie, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, zbytočne sa zaťažuje platbami, ktoré nie sú nevyhnutné, ako napr. pôžičkou na auto, ktorú si vzal jeho dospelý syn a ktorú spláca otec, pričom s braním si pôžičky otec súhlasil od počiatku, keďže k tejto pôžičke pristúpil ako ručiteľ, úverom na budúcu kúpu garáže a podobne, ktoré plnenia v žiadnom prípade nemôžu mať prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletej. Na strane otca konajúci súd zohľadnil okolnosť, že si naďalej plní vyživovaciu povinnosť voči synovi Q., ktorý je študentom a podieľa sa aj na výžive syna R., ktorý síce štúdium ukončil, avšak doposiaľ nie je zamestnaný a poukázal taktiež na to, že na úhradu potrieb týchto dvoch synov otec síce dobrovoľne prispieva podstatne vyššími príspevkami než to bolo v čase ostatnej úpravy výživného, čo ale nemôže byť na úkor jeho mladšej dcéry U.. Konajúci súd vyslovil názor, že zvýšeným výživným otec mohol a môže prispievať na výživu mal. U. bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, keďže taktiež otec žije v spoločnej domácnosti s matkou svojich starších synov, ktorá je riadne zamestnaná, má vlastný príjem a teda rovnako ona sa má podieľať na nákladoch na domácnosť pomerne i za ich spoločných synov. Konštatoval, že vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2011 k vzniku dlžného výživného 440,67 €, t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 53,11 € a novostanoveným výživným 200 € za obdobie troch mesiacov, ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho platiť výživné 75 € s účinnosťou od 1.1.2011, resp. podľa uváženia znížil čiastku 200 € na sumu, ktorú bude považovať za adekvátnu jeho životným potrebám a príjmom v kontexte s potrebami maloletej. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne posúdil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v priebehu konania počas predkladania a overovania dôkazov sa súd dostatočne nezaoberal otázkou jeho životnej úrovne, príjmov a výdajov, potrebami maloletej, vecou sa zaoberal laxne a bez riadneho dôkladného posúdenia veci. Konštatoval, že svoje povinnosti vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 120/2006 si plnil riadne a včas. Matka sa už pred rokom domáhala zvýšenia výživného, avšak nakoľko nedošlo k žiadnej zmene pomerov a potrieb u maloletej v nadväznosti na jeho príjmy a výdaje, vzala svoj návrh späť. On v tom čase opäť nadviazal vzťah s maloletou, ktorý bol dlhodobejšie narušený a mal za to, že sa dohodne na úprave výživného, nakoľko samozrejme rešpektuje fakt, že maloletá mala v tom čase nastúpiť na strednú školu a jej potreby sa čiastočne zvýšili. Konštatoval, že vzhľadom na jeho príjmy, potreby a výdavky by pre neho bolo prijateľné zvýšenie výživného pri zachovaní jeho riadnej ľudskej dôstojnosti a pri pokrytí jeho životných potrieb a potrieb jeho dvoch synov vo výške 75 € s účinnosťou od 1.1.2011. Zdôraznil, že zmenil prácu, nakoľko v predchádzajúcom zamestnaní, v spoločnosti TEKO bol využívaný na iné práce, ako je jeho pracovné zaradenie. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť U.S.Steel s.r.o. mu ponúkla prácu v jeho profesii a potencionálny rast, zmenil svoje zamestnanie, kde toho času dosahuje príjem 648 €, čo preukázal aktuálnou výplatnou páskou. Uviedol, že svoje výdaje špecifikoval na súdnom pojednávaní a na svojich tvrdeniach zotrváva, pričom rešpektuje v celom rozsahu ustanovenia Zákona o rodine v časti, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, avšak tiež musí byť zachovaná a rešpektovaná ľudská dôstojnosť a podľa jeho názoru 1/3 jeho príjmu na výživu maloletej je extrémne vysoká a neprimeraná k jej veku. Vyslovil názor, že ho súd zaviazal neprimeranou sumou v nadväznosti na potreby maloletej.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozsudkom Okresného súdu Košice II vo veci zvýšenia výživného súhlasí a nemá námietky voči určenej výške výživného. Nesúhlasí však s vyjadrením otca v predmetnej veci, ktorý žiada výživné na maloleté dieťa znížiť na 75 € vzhľadom ku skutočnej výške výdavkov na maloletú dcéru U. a navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol (rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil).
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania je toho názoru, že zvýšené výživné na mal. U. na 200 € mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je študentkou 2. ročníka gymnázia, čím sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby a taktiež zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorého čistý priemerný mesačný príjem ku dňu skončenia pracovného pomeru v spoločnosti TEKO Tepláreň Košice, t.j. k 28.2.2011 bol 898,11 €. Čistý mesačný príjem matky od 1.1.2011 je 386,26 € a plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. U. zabezpečuje aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, v ktorej býva aj so svojím manželom. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že výdavky otca na splácanie pôžičky na auto, ktorú si vzal jeho dospelý syn a ktorú spláca otec, ako aj splácanie úveru, ktorý si vzal otec na kúpu garáže a ktorý spláca v mesačných splátkach 100 € od 1.4.2011 po dobu 15 mesiacov nemožno považovať za výdavky, ktoré by mali prednosť pred výživným tak, ako to má na mysli ust. §62 ods. 5 Zákona o rodine. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu ako sú zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Vzhľadom na to, že otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti Tepláreň Košice ním danou výpoveďou ku dňu 28.2.2011, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 898,11 € správne posudzoval súd prvého stupňa tento príjem otca pri stanovení výšky výživného a neprihliadol k následnému poklesu príjmu otca, ktorý dosahuje v U.S.Steel Košice s.r.o.. Odvolací súd taktiež poukazuje na nadštandardný spôsob života otca, pokiaľ striedavo býva v 3-izbovom byte s bývalou manželkou a dvoma synmi, na úhradu ktorého prispieva 150 € mesačne a taktiež býva v garsónke, ktorú má vo svojom vlastníctve a za služby spojené s užívaním tejto garsónky platí 107,57 € mesačne. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, ako aj počiatok plnenia zvýšeného výživného, správne vypočítal dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.