Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-1-2023.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Subarea
1Sf/1/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Jozef Návratek EURODOPRAVA, s miestom podnikania Záhradná 27, Slovenský Grob, IČO: 36 952 320, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100872935/2023 zo dňa 23.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.06.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 05.06.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100872935/2023 zo dňa 23.03.2023, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len ,,správca dane“) č. 103219367/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 37 205,51 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“).
2. Potrebu priznania odkladného účinku odôvodnil tým, že mu bola rozhodnutiami žalovaného (za zdaňovacie obdobia január až december 2015) uložená povinnosť uhradiť vyrubenú sumu vlastnej daňovej povinnosti spolu v celkovej výške 543 204,73 Eur. Tieto rozhodnutia žalovaného nadväzujú na prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktoré vychádzajú z rovnakej daňovej kontroly, o akú ide aj v súvislosti s napadnutým rozhodnutím v prejednávanej veci. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že mu vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, pretože nebude mať dostatok finančných prostriedkov, a to ako na úhradu predmetnej dane, tak aj na úhradu vlastných nákladov na život. Ďalej žalobca dôvodil tým, že dodatočné vyrubenie dane pre neho predstavuje natoľko vysoký finančný záväzok, že dochádza k ohrozeniu jeho výživy a výživy osôb, ktoré sú od neho finančne závislé, pričom on nemá voľné peňažné prostriedky na úhradu dorubenej dane a nedisponuje ani majetkom v takej hodnote a likvidite, ktorý by mu umožňoval uhradiť dorubenú daň. Uviedol, že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce daňové konania mali za následok, že prestal s podnikateľskou činnosťou a aktuálne má pozastavené aj príslušné živnostenské oprávnenie. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval aj tým, že v súčasnosti nemá ekonomickú silu potrebnú na to, aby mohol súčasne uhradiť dorubenú daň a zároveň zabezpečiť svoje základné živobytie a výživu svojej rodiny. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože správca dane má možnosť zriadiť záložné právo na majetok žalobcu. Na podporu dôvodnosti návrhu na priznanie
odkladného účinku predložil súdu rozhodnutia žalovaného, ktorými mu boli vyrubené rozdiely DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a súčasne žalobca predložil súdu výpis z účtu vedeného na meno B. A. za obdobie 1. mája 2023 do 2. júna 2023, z ktorého vyplýva súčet kreditných operácií 2 532,04 Eur, súčet debetných operácií -1 677,26 Eur a konečný zostatok na účte k 2. júnu 2023 v sume 36,26 Eur.
II.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 15.11.2023 a dňa 20.11.2023 bol správnemu súdu doručený administratívny spis žalovaného. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný odkladný účinok správnej žalobe a ani nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, či vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
III.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie..
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v § 185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.
11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, túto spájal s ním tvrdenou zlou finančnou situáciou, v ktorej sa nachádza a s týmto spojenou nemožnosťou uhradenia dodatočne vyrubenej dane a straty schopnosti zabezpečiť výživu svojej osoby ako aj svojej rodiny. Toto tvrdenie podporil výpisom z účtu, z ktorého vyplynulo, že v časovo ohraničenom období od 1. mája 2023 do 2. júna 2023 mal na účte obraty kreditných operácií 2 532,04 Eur, debetných operácií 1 677,26 Eur a zostatok 36,26 Eur. Ďalej doložil úvodné strany rozhodnutí žalovaného, ktorými mu boli vyrubené rozdiely DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2016. Okrem uvedeného však žalobca neuviedol konkrétne dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Žalobca neuviedol skutočnosti objektívne vykresľujúce jeho celkovú finančnú situáciu, pričom samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným v napadnutom rozhodnutí (37 205,51 Eur) sama osebe nepreukazuje hrozbu závažnej, nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len relatívne všeobecne formulované tvrdenia žalobcu, ktorých hodnovernosť však žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné objektívne vyhodnotiť. Z ním predloženého výpisu z účtu v podstate za jeden mesiac v roku 2023 a iných rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR si správny súd ani nemal možnosť vytvoriť obraz o celkovej bonite žalobcu a taktiež uvedené nepreukazuje žalobcom tvrdené všeobecne formulované následky (napr. neschopnosť zabezpečiť výživu seba a svojej rodiny). Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
15. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
16. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neodôvodnil a neosvedčil.
17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.