Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-79-2011.pdf
PDF · 84.07 KB
No categories available
23CoE/79/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 35962682, právne zast. JUDr. J. J., PhD., advokátom so sídlom W. X, M., proti povinnej: R. N., bytom T. O. XX, o vymoženie 410,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/387/2011-11 zo dňa 22. júla 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený podal dňa 07.04.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. i2152.6996 zo dňa 04.10.2010. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie na základe zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2007. Predmetná zmluva o úvere je podľa súdu prvého stupňa zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98- C-244/98. V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú transpozíciu predmetnej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinný od 01.04.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonníka treba mať na zreteli o. i. bod 1 písm. q/ prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení uvádza rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 06,10,2009. Vzhľadom na čas vydania spomenutého rozsudku, na povahu rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo, a zároveň vzhľadom na čas uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy sa však nemožno stotožniť s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o toto rozhodnutie oprel svoje oprávnenie posudzovať prípadnú nekalosť rozhodcovskej doložky. Je nepochybné, že oprávnený v čase uzavretia nemohol ani pri vynaložení najväčšieho úsilia predpokladať, že podobný rozsudok Európskeho súdneho dvora bude vydaný a že tento bude môcť byť použitý v neprospech a ku škode oprávneného. Z rozhodnutia C-40/08 vyplýva, že vnútroštátny exekučný súd môže prípadnú nekalosť zmluvnej podmienky, resp. rozhodcovskej doložky, skúmať len za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú rozhodovanie o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa a posúdenie prípadnej nekalosti rozhodcovskej doložky súdu, umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak napriek nenaplneniu oboch podmienok súd prvého stupňa posudzuje prípadnú nekalosť rozhodcovskej doložky, nekoná v súlade s právom, pretože súd ako štátny orgán môže činiť len to, čo mu zákon výslovne dovoľuje. Má za to, že práva spotrebiteľa ako povinnej v spore pred rozhodcovským súdom porušené neboli, prístup k súdu mu zamedzený ani obmedzený nebol a napriek tomu, že povinná svoje dispozičné procesné práva nevyužila, nebola na nich ukrátená. Faktickú a dobrovoľnú neúčasť v konaní pred rozhodcovským súdom, nemožno chápať ako neumožnenie účasti spotrebiteľa v konaní pred rozhodcovským súdom, ale ako využitie dispozičného procesného práva, a to práva nevyjadriť sa. Z odôvodnenia nie je zrejmé, kde exekučný súd nachádza rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, rozhodcovský rozsudok iba označil za nespôsobilý exekučný titul. Posudzovanie primeranosti, resp. neprimeranosti a prípadnej nekalosti jednotlivých zmluvných ustanovení z moci úradnej už exekučnému súdu neprislúcha, pretože neexistuje žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by ho k tomu oprávňovalo. Zmluva o úvere bola v čase podpisu zmluvy, a aj doteraz je v právnej teórii označovaná ako tzv. absolútny obchod. Vzhľadom na horizontálnu povahu predmetného vzťahu a vzhľadom na to, že smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná, je priamy účinok smernice vylúčený. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať k obsahu smernice pri výklade a používaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, predovšetkým zásadou právnej istoty a zásadou zákazu spätnej účinnosti. Z právnych predpisov Slovenskej republiky účinných v dobe uzavretia zmluvy ani zo stavu celého slovenského právneho poriadku v čase uzavretia zmluvy nevyplýval pre oprávneného zákaz použiť rozhodcovské konanie ako alternatívny spôsob riešenia sporov s povinnou. Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal predmetný rozsudok - exekučný titul, postupoval podľa zákona o rozhodcovskom konaní, podľa zverejneného rokovacieho poriadku a v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a jeho postup nenapĺňa ani jeden zo znakov v smernici predpokladanej arbitráže. Ak by mal zákonodarca v úmysle úplne vylúčiť rozhodcovské konanie zo zmlúv, v ktorých je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ a druhou zmluvnou stranou podnikateľ, stalo by sa tak jednoznačnou úpravou zákona o rozhodcovskom konaní. Prípady, o ktorých rozhodoval Európsky súdny dvor a ktoré súd prvého stupňa vo svojom uznesení, sa od rozhodcovských konaní pred stálym rozhodcovským súdom podstatne odlišujú. V uvádzaných prípadoch bolo subjektom odopreté právo na spravodlivý súdny proces rôznymi spôsobmi, predovšetkým im nebolo umožnené k sporu sa vyjadriť. V danom konkrétnom prípade však spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach a povinnostiach a ani nebol obmedzený v prístupe k právu na spravodlivý súdny proces. Samotné konanie vzniklo len a len v dôsledku, že povinná si nesplnila základnú povinnosť dlžníka vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, a to vrátiť dlžnú sumu veriteľovi. Aby záver o prípadnej nedovolenosti rozhodcovskej zmluvy bol predložený a presvedčivý, súd musí skúmať všetky konkrétne dôsledky rozhodcovskej doložky, nie len jej teoretickú spôsobilosť založiť v generálnej klauzule predpokladanú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom má súd prvého stupňa k dispozícii verejne dostupný štatút a rokovací poriadok konkrétneho Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX a takisto, keďže právo z rozhodcovskej doložky vyplývajúce už bolo konzumované, spis rozhodcovského súdu ku konkrétnemu prípadu s podrobným popisom procesného postupu. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2282/2008. Iba v prípade, ak by rozhodcovský súd neuplatňoval právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa a neprihliadol na platné právne predpisy alebo ak by nedodržiaval procesné predpisy platné v Slovenskej republike, bola by rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. V prípade, ak je rozhodnutie rozhodcovského súdu totožné s rozhodnutiami súdov v obdobných veciach, t. j. v právnych veciach s rovnakým hmotnoprávnym základom, nemôže rozhodcovská doložka ani rozhodcovské konanie spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom a nemôže byť ani nekalou zmluvnou podmienkou priečiacou sa dobrým mravom, keďže rozhodcovský súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Zamietnutie vydania poverenia je potom v hrubom rozpore so zásadami spravodlivosti a rovnosti garantovanej Ústavou Slovenskej republiky. Odmieta výklad súdu prvého stupňa, ktorý vo svojich dôsledkoch zabezpečí spotrebiteľovi takú ochranu, že mu umožní zo zmlúv požívať všetky práva a neplniť žiadne povinnosti. Súd by tak svojím rozhodnutím založil výraznú nerovnováhu zmluvného vzťahu, tento raz však v prospech spotrebiteľa a tento zásah súdu je v zrejmom rozpore so zákonodarcom sledovaným účelom právnej úpravy. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Pre prípad, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí ako vecne a právne správne, žiadal odvolací súd, aby v súlade s § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vyslovil prípustnosť dovolania voči potvrdzujúcemu výroku uznesenia, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 3 písm. j/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi zo dňa 03.04.2007 za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že neobstojí námietka zo strany oprávneného, ktorý tvrdí, že exekučnému súdu neprislúcha posudzovanie platnosti, resp. neprimeranosti a prípadnej nekalosti jednotlivých zmluvných ustanovení z úradnej moci, keďže túto povinnosť má v každej fáze exekučného konania. V zmysle uvedeného, ak súd prvého stupňa zistí prípadnú nekalosť rozhodcovskej doložky v štádiu, keď rozhoduje o udelení poverenia uznesením zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak ju zistí po vydaní poverenia, tak exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. v náväznosti na § 58 ods. 1 Ex. por.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.