Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-173-2008.pdf
PDF · 135.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/173/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Š. Š., W.. X.XX.XXXX, F. F. XX, V., X/ Y. Š., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, V., všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcom: X/ E. L., W.. X.X.XXXX, F. G. X, V., X/ X. L., W.. XX.X.XXXX, F. G. X, V., X/ A. L., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, V., všetci odporcovia zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť odporcom v 1. až 3. rade trovy konania v sume 1.158,85 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcov JUDr. Kataríny Habiňákovej, advokátky, s tým, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému z navrhovateľov.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť trovy štátu v sume 14,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II, s tým, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému z navrhovateľov.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 29.9.2008, sa navrhovatelia pôvodne proti odporcom v 1. a 2. rade a po pripustení vstupu odporcu v 3. rade do konania uznesením zo dňa 26.7.2010 a zmeny návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 30.8.2010, proti odporcom v 1. až 3. rade, domáhali uloženia povinnosti odporcom v 1. až 3. rade na vlastné náklady odstrániť garáž s vymurovanou montážnou jamou, postavenú na časti parcely navrhovateľov par. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745 m2, zapísanej na LV č. 452 pre kat. úz. Krásna a náhrady trov konania. Takto uplatnený nárok navrhovatelia odôvodňovali poukazom na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade (v čase začatia konania) a po prevode vlastníckeho práva z odporcov v 1. a 2. rade na odporcu v 3. rade darovacou zmluvou zo dňa 22.3.2010, odporca v 3. rade, je vlastníkom susediaceho pozemku parc. č. 1501/3 - Záhrady o výmere 540 m2, evidovaného Správou katastra Košice na LV č. 451 pre kat. úz. Krásna, tvrdiac, že odporcovia v 1. a 2. rade bez oznámenia alebo povolenia postavili na pozemku parc. č. 1501/3 garáž z prefabrikovaných dielov s montážnou jamou, ktorá svojou časťou zasahuje do pozemku par. č. 1501/4 vlastníkmi ktorej sú navrhovatelia, pričom pri umiestnení garáže rovnako nerešpektovali ani zákonom stanovený minimálny odstup stavby od hranice pozemkov.
Odporcovia uplatnený nárok navrhovateľov v konaní neuznali. Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2010 k návrhu na začatie konania navrhovateľov, na svoju obranu uviedli, že hranica medzi susediacimi pozemkami parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 bola vytvorená a v prírode vytýčená na základe geometrického plánu ešte v roku 1970, že od toho času vlastníci oboch pozemkov túto hranicu rešpektovali, že spor o jej priebeh vznikol medzi účastníkmi až niekedy
v období rokov 2008 až 2009, kedy na základe geometrického plánu č. 57/2007 zo dňa 20.8.2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/78 z pôvodnej parc. č. 1501/4 a na základe geometrického plánu č. 201/2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/77 z pôvodnej parc. č. 1501/3 bola v katastri nehnuteľností nesprávne zaktualizovaná pôvodne neznateľná hranica susedných pozemkov z jednej strany ako znateľná (označená plnou čiarou) a z druhej ako neznateľná ( označená bodkočiarkovane) a s poukazom na to tvrdili, že stavba garáže, je postavená len na parc. č. 1501/3, pričom do susednej parcely č. 1501/4 nezasahuje.
Navrhovatelia vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.4.2010, v reakcii na vyjadrenie odporcov v 1. a 2. rade k návrhu na začatie konania, spochybnili existenciu geometrického plánu z roku 1970, tvrdili, že pre správnosť určenia vlastníckej hranice je rozhodujúci geometrický plán overený Správou katastra dňa 3.10.2007 (pozn.: geometrický plán č. 57/2007 vyhotovený Geodetickou kanceláriou Štefan Kiss dňa 20.8.2007) a popreli pravdivosť tvrdenia odporcov, že užívací stav bol vlastníkmi susediacich pozemkov rešpektovaný.
Odporca v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.8.2010 k návrhu na začatie konania navrhovateľov zhodne odporcami v 1. a 2. rade poukazoval na okolnosti, za ktorých došlo k nesprávnemu zápisu spornej hranice medzi pozemkami v katastri nehnuteľností, uviedol, v tejto súvislosti, že v katastri nehnuteľností evidovaná neznateľná hranica, z ktorej navrhovatelia vychádzajú, bola do katastra nehnuteľnosti zapísaná nesprávne, v rozpore s geometrickým plánom, na základe ktorého došlo k vytvoreniu pôvodnej vlastníckej hranice medzi pozemkami i v rozpore s užívacím stavom a na tomto základe tvrdil, že stavba o vypratanie ktorej v konaní šlo, sa nachádza výlučne na pozemku parc. č. 1501/4, ktorej je vlastníkom. K stavebnotechnickému vyhotoveniu a účelu využitia spornej stavby odporca v 3. rade uviedol, že je postavená na betónových kockách bez pevného základu, pričom mala slúžiť na uskladnenie stavebného materiálu, a teda že sa nejedná o stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie.
28C/173/2008-227
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov - Y. J. E. A. H., oboznámením s podstatným obsahom listín predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom, ktoré sú obsahom súdneho spisu, znaleckým posudkom č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavla Krišpinského - znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria a ohliadkou pozemkov parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 v kat. úz. Krásna. Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd ustálil skutkový stav takto: Z kópie katastrálnej mapy mapový list Veľká Ida č. 4-1/44 pre kat. úz. Krásna, vyhotovenej dňa 4.5.2010 (čl. 54) súd zistil, že pozemky parcely registra "C" kat. úz. Krásna, parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 sú susediacimi pozemkami, hranica medzi ktorými je v katastri nehnuteľností evidovaná ako neznateľná, pričom stavba, odstránenia ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhali v katastri nehnuteľností evidovaná nie je. Obe parcely pôvodne tvorili časť parc. č. 116/27 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 292 pre kat. úz. Opáčka. Geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice (čl. 79) došlo z parc. č. 116/27 o výmere 51782 m2 k vyčleneniu mimo iných tiež parc. č. 116/196 o výmere 520 m2 (pozn.: časť v súčasnosti evidovanej parc. č. 1501/4 a 1501/78) a parc. č. 116/195 o výmere 464 m2 (pozn.: časť v súčasnosti evidovanej parc. č. 1501/3 a 1501/77). Na podklade uvedeného geometrického plánu kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 8.12.1970 bývalým Štátnym notárstvom Košice - vidiek N 723/70, Nz 734/70 (čl. 77) nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej parc. č. 116/195 - Záhrady o výmere 464 m2 manželia R. Č. a E. Č. a kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 8.12.1970 bývalým Štátnym notárstvom Košice - vidiek N 721/70, Nz 732/70 (čl. 89) nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej parc. č. 116/196 - Záhrady o výmere 520 m2 manželia I. J. E. Y. J.. Na základe uvedených kúpnych zmlúv a na podklade geometrického plánu č. 762-087-70 došlo v priebehu roku 1970 k založeniu vlastníckej hranice medzi novovytvorenými parc. č. 116/196 a parc. č. 116/195, s tým, že táto podľa zápisu v geometrickom pláne ("Nové hranice sú označené žel. r.") bola označená i v prírode. V roku 1977 došlo pri technicko-hospodárskom mapovaní pod položkou výkazu zmien č. 64/77 (výkaz zmien čl. 48) k prečíslovaniu parc. č. 116/196 na parc. č. 1501/4 a k prečíslovaniu parc. č. 116/195 na parc. č. 1501/3. Vychádzajúc z informácie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra
Košice zo dňa 26.5.2010 (čl. 46) mal súd za preukázané, že v roku 1993 katastrálny úrad vykonal v dotknutej lokalite miestne prešetrovanie, výsledkom ktorého bol vyšetrovací náčrt (čl. 58). Podľa zápisníc o miestnom prešetrovaní zo dňa 26.10.1993 sa ani vtedajší vlastníci parc. č. 1501/3 - Záhrady o výmere 464 m2 (zápis čl. 55) a ani vtedajší vlastníci parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 534 m2 (zápis čl. 56) miestneho prešetrovania nezúčastnili, s tým, že miestnym šetrením bolo zistené, že hranica medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 nie je znateľná (neboli trvalo označené lomové body hranice). Na základe miestneho prešetrovania došlo k vyhotoveniu vyšetrovacieho náčrtu (čl. 58), ktorý, ako vyplýva z informácie Správy katastra Košice zo dňa 26.5.2010 (čl. 46), bol spolu s následným mapovaním podkladom pre vyhotovenie Základnej mapy veľkej mierky, ktorá v roku 1997 bola vyhlásená za platnú. Na tomto vyšetrovacom náčrte bola podľa zistenia súdu sporná hranica susediacich pozemkov vyznačená ako neznateľná (bodkočiarkovane); zároveň ako parc. č. 1501/3 tak aj parc. č. 1501/4 boli zamerané a zakreslené aj s časťami (na znaleckom nákrese čl. 183 časť od komunikácie po zelenú prerušovanú čiaru pretínajúcu po šírke oba pozemky), ktoré právni predchodcovia oboch účastníkov ako pôvodne vyčlenené parc. č. 116/195 a parc. č. 116/1996 nenadobudli pričom spôsob ich nadobudnutia v priebehu konania nebol preukázaný. Uvedeným postupom teda došlo po vyhlásení Základnej mapy veľkej mierky za platnú jednak k zaevidovaniu dovtedy znateľnej hranice za neznateľnú, jednak pre priebeh neznateľnej hranice boli určené a v katastri nehnuteľností zaevidované nové lomové body, a to namiesto pôvodného, určeného geometrickým plánom č. 762-087-70 z roku 1970, ktorý v znaleckom nákrese čl. 183 predstavuje 28C/173/2008-228
priesečník pôvodnej vlastníckej hranice (zelená prerušovaná čiara) s hranicou pozemkov parc. č. 1501/4 a parc. 1502/34 na lomový bod, ktorý je v znaleckom nákrese označený písmenom "C" a na druhej strane vlastníckej hranice (od prístupovej cesty) namiesto lomového bodu predstavujúceho v znaleckom nákrese čl. 183 priesečník pôvodnej vlastníckej hranice parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 s vlastníckou hranicou týchto pozemkov z pôvodnou parc. č. 116/27 na lomový bod, ktorý je v znaleckom nákrese označený písmenom ""A", čím zároveň došlo k pričleneniu časti susedného pozemku (predtým parc. č. 116/27) k parc. č. 116/195 a parc. č. 116/1996, a tým i k zvýšeniu ich výmery. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že pričlenená takto bola časť medzi pôvodne odkúpenými pozemkami účastníkov a prístupovou cestou, ktorá v skutočnosti bola vybagrovaná jama, zasypaná a upravená právnymi predchodcami účastníkov a ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia oplotená a užívaná spolu s pôvodne odkúpenými pozemkami. Toto faktické pričlenenie časti susedného pozemku nemalo podľa zistenia súdu podklad v žiadnej právom uznanej skutočnosti, majúcej za následok vznik vlastníckeho práva. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané mimo už označených dôkazov tiež z Oznámenia o vybavení sťažnosti Katastrálneho úradu v Košiciach sp. zn. KP/RK - 2367/2008AG10 zo dňa 13.1.2009 (čl. 124) a z Oznámenia o vybavení opakovanej sťažnosti Katastrálneho úradu v Košiciach sp. zn. KP/RK-714/2009 zo dňa 20.4.2009 (čl. 122), v ktorých Katastrálny úrad v Košiciach zdôvodňuje spôsob akým došlo pri novom mapovaní k určeniu nových lomových bodov hraníc pozemkov účastníkov. Katastrálny úrad v Košiciach v uvedených písomnostiach zároveň zdôvodnil i postup, pri ktorom došlo k zaevidovaniu do katastra nehnuteľností hranice zo znateľnej na neznateľnú, neskôr z jednej strany ako znateľnej a z druhej ako neznateľnej a nakoniec, tak ako je tomu i v súčasnosti, ako neznateľnej, na podklade čoho súd v tejto súvislosti skutkovo ustálil, že k zaktualizovaniu po novom mapovaní neznateľnej hranice susedných pozemkov na z jednej strany ako znateľnú a z druhej ako neznateľnú, došlo nesprávne na základe geometrického plánu č. 57/2007 zo dňa 20.8.2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/78 z pôvodnej parc. č. 1501/4 a na základe geometrického plánu č. 201/2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/77 z pôvodnej parc. č. 1501/3, pričom tento nesprávny údaj bol v katastri nehnuteľností na základe podnetu odporcov zaktualizovaný tak, že hranica pozemkov je evidovaná ako neznateľná. Vychádzajúc z týchto skutočností súd skutkovo ustálil, že v katastri nehnuteľnosti v súčasnosti evidovaná hranica medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 jednoznačne nezodpovedá stavu, v akom tieto pozemky nadobudli právni predchodcovia účastníkov, ktorý bol založený v roku 1970 na podklade geometrického plánu č. 762-087-70, vyhotoveného v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo preto významné vysporiadať sa tiež s otázkou, či po nadobudnutí sporných pozemkov právnymi predchodcami účastníkov, teda v čase od roku 1970 až doposiaľ, nenastala právna skutočnosť, následkom ktorej by došlo k zmene vlastníckej hranice týchto pozemkov. V tejto súvislosti účastníci konania netvrdili a súd ani nezistil vykonaným dokazovaním, aby k takejto zmene došlo právnym úkonom medzi účastníkmi alebo medzi ich právnymi predchodcami alebo konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu. Jediným do úvahy prichádzajúcim
spôsobom zmeny vlastníckeho práva k sporným pozemkom v danom prípade mohlo byť vydržanie a preto sa súd v procese vykonávania i hodnotenia dôkazov zaoberal tiež splnením jednej zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi (alebo ich právnymi predchodcami), k časti susediaceho pozemku odporcu v 3. rade, na základe tejto právnej skutočnosti, teda držbou, v zmysle, či navrhovatelia alebo ich právni predchodcovia užívali pozemok odporcov za vlastníckou hranicou určenou geometrickým plánom č. 762-087-70 z roku 1970. V tejto súvislosti súd zistil, že na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.4.1984 (čl. 100) sa výlučnou vlastníčkou parc. č. 1501/3 - Záhrada o výmere 464 m2 stala E. Č.. Tá následne kúpnou zmluvou, spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 30.5.1984 Jozefom Pavlíkom, notárom bývalého Štátneho notárstva Košice - mesto N 482/84, Nz 447/84 (čl. 28C/173/2008-229
104) previedla vlastnícke právo k parc. č. 1501/3 na odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov. Geometrickým plánom č. 201/2007 vyhotoveným dňa 10.7.2007 obchodnou spoločnosťou GEOTOP Košice , s.r.o. (čl. 110) došlo z parc. č. 1501/3 - Záhrady o výmere 540 m2 (pozn.: zvýšenie výmery zdôvodnené vyššie) k odčleneniu stavbou záhradnej chaty zastavanej parc. č. 1501/77 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2. Odporcovia v 1. a 2. rade Darovacou zmluvou zo dňa 22.3.2010 (čl. 96) previedli vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 1501/3 - Záhrada o výmere 508 m2 a parc. č. 1501/77 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 na odporcu v 3. rade. Po smrti I. J. sa na základe výsledku dedičského konania ukončeného rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Košiciach D 1430/84 (čl. 60) stali mimo Y. J. spoluvlastníkmi parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 534m2 tiež U. J., navrhovateľka v 2. rade a R. J.. Geometrickým plánom č. 57/2007 vyhotoveným dňa 20.8.2007 Geodetickou kanceláriou Štefan Kiss (čl. 73) došlo z parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745m2 k odčleneniu stavbou záhradnej chaty zastavanej parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2. Kúpnou zmluvou spísanou dňa 3.4.2008 vo forme notárskej zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou pod č. N 86/2008, Nz 13827/2008, NCRls 13713/2008 (čl. 65) previedli U. J. E. R. J. svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745m2 (pozn.: zvýšenie výmery zdôvodnené vyššie) a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 na navrhovateľku v 2. rade. Darovacou zmluvou, spísanou dňa 3.4.2008 vo forme notárskej zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou pod č. N 87/2008, Nz 13841/2008, NCRls 13718/2008 (čl. 68) previedla Y. J. svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745m2 a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 na navrhovateľku v 2. rade. Navrhovateľka v 2. rade ako výlučná vlastníčka v celosti Darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2008 (čl. 63) previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemkoch parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/78 na navrhovateľa v 1. rade. Na LV č. 452 pre kat. úz. Krásna (čl. 83) sú ako podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku) pozemkov parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745 m2 a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 evidovaní navrhovatelia. K spornej skutočnosti užívania susediacich pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 navrhovatelia v návrhu na začatie konania uviedli, že ..." nehnuteľnosť predtým vlastnili rodičia žalobkyne. Pri preberaní týchto nehnuteľností v reáli boli vytýčené aj hranice, avšak GP v tom čase nebol vypracovaný. Bolo však dohodnuté, že budú v prírode rešpektovať vytýčenú hranicu". Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní dňa 30.8.2010 tvrdil, že užívania parc. č. 1501/4 sa ujal po uzavretí manželstva s navrhovateľkou v 2. rade, že faktická hranica medzi spornými pozemkami bola už vtedy tvorená viničom zasadeným odporcom v 1. rade a ríbezľovými kríkmi zasadenými navrhovateľmi, pričom k vytvoreniu tejto hranice (na druhom konci susedných parciel, nie v časti kde je postavená garáž) malo dôjsť niekedy v roku 1992, kedy v súvislosti s výstavbou skleníka odporca v 1. rade nabil do zeme kolíky a povedal, že toto bude hranica, ďalej že strom orecha, ktorý bol neskôr vyrúbaný sa medzi účastníkmi rešpektoval ako hranica pozemkov, a že v súvislosti s výstavbou garáže došlo medzi svedkyňou Y. J. a odporcom v 1. rade k sporom. Navrhovateľka v 2. rade ohľadne spôsobu užívania susediacich pozemkov na pojednávaní dňa 8.11.2010 uviedla, že o pozemok sa spoločne s navrhovateľom v 1. rade začali starať až po smrti jej otca (pozn.: I. J., zomr. 18.8.1984), na inom mieste upresnila, že užívania parc. č. 1501/3 sa s navrhovateľom v 1. rade ujali niekedy v roku 1993, pričom záhrada dovtedy nebola udržiavaná, že v tom čase na hranici pozemkov bolo zasadené hrozno, pričom pôdu obrábali len pred viničom, že v tomto stave užívajú pozemok až dodnes, že o priebeh hranice sa až do roku 2008 nestarali a s odporcami nesporili a že až v súvislosti so zameriavaním pozemku pre účely zápisu stavby do katastra nehnuteľností boli geodetom upozornení, že užívajú menšiu ako v katastri nehnuteľnosti evidovanú výmeru. Navrhovatelia na pojednávaní dňa 19.9.2011 k uvedenej skutočnosti prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že užívateľská hranica medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 od roku
28C/173/2008-230
1970 zodpovedala, vychádzajúc zo znaleckého nákresu čl. 183, spojnici bodov "A" a "C", pričom takto boli pozemky užívané až do času kedy svedkyňa Y. J. odporcom neumožnila užívať aj časť pozemku navrhovateľov. O tejto skutočnosti, ako uviedla právna zástupkyňa navrhovateľov, sa navrhovatelia dozvedeli od svedkyne Y. J.. Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2010 k návrhu na začatie konania navrhovateľov, v tejto súvislosti uviedli, že hranica medzi susediacimi pozemkami parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 bola vytvorená a v prírode vytýčená na základe geometrického plánu ešte v roku 1970, že od toho času vlastníci oboch pozemkov túto hranicu rešpektovali, a že spor o jej priebeh vznikol medzi účastníkmi až niekedy v období rokov 2008 až 2009. Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 8.11.2010 tiež uviedol, že pri odkúpení pozemku mu predávajúci povedali, že hranice pozemku zodpovedajú pozemkovej mape, že so svedkyňou Y. J. prešli celý priebeh hranice pozemkov, predstavujúcej spojnicu stĺpa v plote (pozn: zo strany cesty) a Byžalmy (pozn. na hranici s parc. č. 1502/34), že medzi týmito bodmi natiahol šnúrku a podľa nej zabil do zeme kolíky, ktoré sa nachádzajú na mieste až dodnes, že priebeh vlastníckej hranice nebol medzi účastníkmi nikdy sporný a že až v roku 2007 alebo 2008 zistil zo snímky z katastrálnej mapy, že pozemok parc. č. 1501/3 bol "zrezaný, okyptený", že následne zistil, že chyba spočívala v posune lomového bodu o 4,7m a že následne nechal pozemok vymerať geodetom, pričom ním určená hranica "takmer na milimeter" zodpovedala hranici, tak ako ju v prírode vykolíkoval. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 8.11.2010 k spornej skutočnosti užívania susediacich pozemkov tvrdila, že bola pri tom, keď "pani, od ktorej sme náš pozemok zakúpili" ukázala odporcovi v 1. rade priebeh vlastníckej hranice, pričom priebeh vlastníckej hranice ukázala tiež svedkyni Y. J., a že hneď na to odporca na tejto hranici zabil do zeme kolíky, ktoré sa tam nachádzajú až dodnes, následne na tomto mieste zasadil tiež hrozno, a že v takom stave, v akom pozemok s odporcom v 1. rade kúpili užívajú ho až dodnes, pričom k zmene priebehu hranice nikdy nedošlo. Odporca v 3. rade k spornej skutočnosti užívania susediacich pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 na pojednávaní dňa 30.8.2010 uviedol, že aktuálna vlastnícka hranica pozemkov zodpovedá geometrickému plánu z roku 1970 pričom táto nebola nikdy menená, že táto hranica je zrejmá i v prírode keďže odporca v 1. rade v súvislosti s kúpou pozemku (pozn.: v roku 1984) hranicu vytýčil kolíkmi, ktoré sa nachádzajú v prírode i toho času, že podľa tejto vlastníckej hranice účastníci susedné pozemky vždy užívali, nikdy si navzájom do pozemkov nezasahovali a o priebeh hranice sa nesporili. Tvrdil v tejto súvislosti, že na hranici pozemkov je v jednej časti zasadený vinič a v inej tiež Buksus a poprel aby navrhovatelia svoj pozemok obrábali i za viničom. Svedkyňa Y. J.Ľ. v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 24.10.2011 k priebehu hranice dotknutých pozemkov i k spôsobu ich užívania uviedla, že v čase kedy nadobudla vlastnícke právo k parc. č. 1501/4, k čomu došlo niekedy v roku 1967 alebo 1968 nadobudli vlastnícke právo k susediacemu pozemku parc. č. 1501/3 manželia Č., že v tom čase pozemky neboli ohradené a ani medzi spornými pozemkami plot nebol, že napriek tomu vlastníci oboch pozemkov vedeli, ktorú časť môžu užívať. Uviedla, že na hranici pozemkov pôvodne neboli zatlčené kolíky, že tieto si všimla až neskôr (pozn. niekedy pred 2 rokmi), že sa nestalo, aby sadili za tieto kolíky a ani susedia tak nerobili, že od času, kedy sa ujala užívania pozemku k zmenám užívateľskej hranice nedošlo, že užívateľská hranica v čase keď sa ujali užívania susedného pozemku odporcovia v 1. a 2. rade (pozn.: v roku 1984) bola rovnaká ako v roku 1970. Svedkyňa výslovne potvrdila, že hranica pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 sa nachádzala medzi stĺpikom v plote na jednej strane a stromom byžalmy na strane druhej, uviedla, že hranicu pozemkov vymerali ešte manželia Č., pričom ona s odporcami v 1. a 2. rade túto hranicu neprešla. Svedkyňa tiež tvrdila, že oplotenie pozemkov sa uskutočnilo s odstupom 3-4 rokov po odkúpení, že tento plot sa nachádza na mieste i teraz a že podľa bodov v plote vlastníci susediacich pozemkov vedeli, odkiaľ pokiaľ môžu pozemky užívať. Svedkyňa A. H. (dcéra pôvodných vlastníkov R. E. E.Ž. Č.) v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 24.10.2011 uviedla, že sa pamätá na to, že sporné pozemky boli pôvodne vytýčené drevenými kolíkmi, 28C/173/2008-231
že na hranici pozemkov jej rodičia zasadili ríbezle, ktoré sa na mieste nachádzajú i v súčasnosti a jabloň, že na hranici pozemkov sa nachádzal strom Byžalmy, že na hranici pozemkov bolo 2 alebo 3 roky pred odpredaním pozemku odporcom v 1. a 2. rade vysadené hrozno, ako uviedla " presne na úrovni ríbezlí, alebo približne 40 cm smerom do pozemku navrhovateľov", že s vlastníkmi susediaceho pozemku nikdy o priebeh hranice nemali spor a že sa pamätá na to že všetky pozemky boli vymeriavané so vzájomne rovným priebehom hraníc. V rámci ohliadky sporných nehnuteľností na mieste samom svedkyňa Y. J. i svedkyňa A. H. za užívateľskú hranicu pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4
označili spojnicu stĺpa v plote (pozn: zo strany cesty) a Byžalmy (pozn. na hranici s parc. č. 1502/34). Podľa zistenia súdu v tejto súvislosti strom Byžalmy bol zrezaný, na mieste však ostal časť jeho kmeňa, pričom z jeho koreňového systému vyrastá nový strom. Na tejto hranici podľa zistenia súdu boli zatlčené 4 železné kolíky, rozložené po celej dĺžke hranice , na tejto hranici súd zistil prítomnosť tiež hrozna, na úrovni stavby záhradnej chaty vysadené oproti línii hranice približne o 40 cm dovnútra pozemku odporcov. Znaleckým posudkom č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavol Krišpinský - znalec z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria graficky znázornil v znaleckom nákrese priebeh v katastri nehnuteľnosti evidovanej neznateľnej hranice, užívateľskej hranice, ktorá zodpovedá podľa zistenia znalca i zistenia súdu v teréne vykolíkovanej hranici a priebeh hranice založenej Geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice, pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4. V doplnku k znaleckému nákresu (čl. 209) znalec zároveň graficky znázornil priebeh pôvodnej vlastníckej hranice po celej dĺžke hranice pozemkov, keďže geometrický plán č. 762-087-70 sa tejto časti pozemkov netýkal, pričom hranica medzi spornými pozemkami v tejto časti teda nikdy nebola založená a spočívala len na faktickom rešpektovaní predĺženia línie pôvodnej vlastníckej hranice (línia medzi stĺpikom v plote a medzi stromom Byžalmy). Zároveň znalec v znaleckom nákrese a jeho doplnku graficky vyjadril polohu stavby, odstránenia ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhali, ku každej z týchto hraníc, pričom z tohto grafického znázornenia je zrejmé, že sporná stavba síce presahuje v katastri nehnuteľnosti evidovanú neznateľnú hranicu, nepresahuje však, a to je pre posúdenie veci podstatné, predĺženú líniu pôvodnej vlastníckej hranice. Zo zamerania užívateľskej hranice, ktorá je podľa znaleckého posudku posunutá do pozemku odporcov, v spojení s dôkazmi majúcimi výpovednú hodnotu k spôsobu užívania pozemkov od roku 1970 až doposiaľ súd skutkovo uzavrel, že navrhovatelia ani ich právni predchodcovia nikdy (od roku 1970 až doposiaľ) neužívali pozemok odporcov parc. č. 1501/3 za vlastníckou hranicou založenou geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice, ani za predĺžením pôvodnej vlastníckej hranice až po cestu, preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti pozemku odporcu v 3. rade za touto hranicou vydržaním dôjsť rozhodne nemohlo. Naopak, užívateľská hranica je oproti pôvodnej vlastníckej hranice posunutá do pozemku navrhovateľov.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 123 a ust. § 124 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana
Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
28C/173/2008-232
Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa ust. § 134 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa ust. § 7 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
Podľa ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa ust. § 71 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje
28C/173/2008-233
katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.
Podľa ust. § 63 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, po vyhotovení nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií novým mapovaním (ďalej len "obnovený katastrálny operát") správa katastra zverejní obnovený katastrálny operát na nahliadnutie prostredníctvom obce s poučením o možnosti podať námietky. V súbore popisných informácií o fyzickej osobe sa zverejňujú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. O možnosti nahliadnuť do obnoveného katastrálneho operátu obec písomne upovedomí vlastníkov, ktorí nie sú obyvateľmi obce.
Podľa ust. § 64 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, správa katastra vyhlási platnosť obnoveného katastrálneho operátu vyhotoveného novým mapovaním, ak v lehote neboli podané námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte alebo ak sa o námietkach rozhodlo a rozhodnutie sa stalo právoplatným. (3) Vyhlásením platnosti obnoveného katastrálneho operátu sa doterajší katastrálny operát stáva neplatným a pre kataster sa začne používať obnovený katastrálny operát. Správa katastra vyznačí neplatnosť katastrálneho operátu vo všetkých jeho častiach.
Podľa ust. § 69 vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v znení účinnom dom 30.11.2009, obnova katastrálneho operátu je katastrálne konanie, ktorého cieľom je vyhotovenie nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií katastrálneho operátu. (2) Obnova katastrálneho operátu sa vykonáva a) novým mapovaním, b) skrátenou formou, c) vyhotovením duplikátu platného stavu. (3) Obnova katastrálneho operátu nadväzuje na platný katastrálny operát. Výsledok obnovy katastrálneho operátu
novým mapovaním, skrátenou formou, ako aj vyhotovením duplikátu platného stavu nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovaných právnych predpisov posúdil súd návrh na začatie konania navrhovateľov ako nedôvodný. Základným predpokladom dôvodnosti uplatneného nároku smerujúceho k ochrane vlastníka alebo toho, kto je oprávnený mať vec u seba (držiteľa i detentora) pred zásahom do jeho vlastníckeho práva, je preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k veci, vo vzťahu ku ktorej má k neoprávneným zásahom dochádzať. V prípade ak tento zásah má spočívať v umiestnení stavby nerešpektujúcom usporiadanie vlastníckeho práva k susediacim pozemkom je nevyhnutné aby táto stavba v celosti alebo svojou časťou zasahovala do pozemku vo vlastníctve alebo v držbe inej osoby. V tomto zmysle neoprávneným zásahom, pred ktorým poskytuje ochranu Občiansky zákonník, nie je ani zhotovenie stavby bez stavebného povolenia či ohlásenia stavby a ani umiestnenie stavby bez zachovania právnym predpisom stanoveného minimálneho odstupu stavby od hranice pozemkov či susednej stavby, pokiaľ v celosti alebo svojou časťou do pozemku vo vlastníctve alebo v držbe inej osoby nezasahuje. Zriadenie nepovolenej stavby alebo umiestnenie stavby bez zachovania minimálneho odstupu stavby od hranice pozemkov či susednej stavby na pozemku stavebníka zakladá prípadný rozpor s verejnými záujmami a administratívnu zodpovednosť podľa stavebného zákona, postupom podľa ktorého môže stavebný úrad nariadiť takúto stavbu odstrániť. Na tomto základe sa súd v konaní zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľov z hľadiska, či stavba "garaže", v skutočnosti monolitická betónová stavba v stavebno-technickom význame, položená na betónových kockách, zasahuje čo i len svojou časťou do pozemku navrhovateľov parc. č. 1501/4 kat. úz. Krásna. Vychádzajúc zo zistenia ( bližšie rozvedené na inom mieste odôvodnenia), že v katastri nehnuteľností v súčasnosti evidovaná neznateľná hranica medzi 28C/173/2008-234
parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 jednoznačne nezodpovedá stavu, v akom tieto pozemky nadobudli právni predchodcovia účastníkov, ktorý bol založený v roku 1970 na podklade geometrického plánu č. 762-087-70, vyhotoveného v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice, a že v súčasnosti v katastri evidovaná hranica dotknutých pozemkov i údaj o ich výmere je výsledkom len obnovy katastrálneho operátu ukončenej v roku 1997, nenadväzujúcej na v tom čase platný katastrálny operát, ktorá sama o sebe podľa ust § 69 ods. 3 vyhl. 79/1996 Z. z. nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti, súd považoval za dostatočne vyvrátenú domnienku o hodnovernosti a záväznosti údaja katastra nehnuteľností o geometrickom určení sporných nehnuteľností, včítane lomových bodov hranice susediacich pozemkov a ako z takého z neho nemohol vychádzať. Za smerodajnú, vzhľadom na to, že podľa zistenia súdu nenastala právna skutočnosť, na základe ktorej by došlo k posunu vlastníckej hranice sporných pozemkov založenej v roku 1970 na podklade geometrického plánu č. 762-087-70, na úkor odporcov pričom časť pozemku za líniou pôvodnej vlastníckej hranice predĺženej až po cestu, tak ako ju vyznačil znalec v doplnku znaleckého nákresu (čl.209) navrhovatelia nikdy neužívali, vzal súd za rozhodujúcu pre posúdenie uplatneného nároku práve túto hranicu (pôvodnú vlastnícku hranicu predĺženú až po cestu) a ustálil, že sporná stavba túto hranicu, ani len sčasti nepresahuje. Na tomto základe súd právne uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, aby stavba, odstránenia ktorej sa v konaní navrhovatelia domáhali, svojou časťou zasahovala do pozemku, vlastnícky im patriaceho, a teda že v danom prípade nie je naplnený základný predpoklad pre poskytnutie ochrany ich vlastníckeho práva. Pri takomto spôsobe právneho posúdenia veci považoval súd za nadbytočné v rámci riešenia predbežnej otázky ustáliť skutočnú vlastnícku hranicu medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4, i posúdiť povahu stavby a vlastnícke právo k nej, nakoľko k tomu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie pričom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku súd považoval za postačujúce a zodpovedajúce zásade hospodárnosti konania, vylúčenie vlastníckeho alebo iného práva navrhovateľov k pozemku zastavanému spornou stavbou. Určenie vlastníckej hranice pozemkov netvorilo predmet konania a preto ani prípadné predbežné vysporiadanie sa s touto otázkou by k usporiadaniu vlastníckych vzťahov účastníkov neviedlo, pričom je nepochybné, že pokiaľ nedôjde k vyriešeniu tejto otázky dohodou účastníkov, k stanoveniu tejto hranice môže dôjsť len meritórnym rozhodnutím súdu na podklade geometrického plánu. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh na začatie konania navrhovateľov zamietol.
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Všetci odporcovia,
ktorí mali v konaní plný úspech boli v konaní zastúpený advokátkou (odporca v 3. rade od vstupu do konania dňa 26.8.2010). Za úkony právnej služby ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb tak patrí právnej zástupkyni odporcov odmena v rozsahu základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 20% (ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010) a od 1.6.2010 v rozsahu základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50% (ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov). V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko hodnotu práva o ktoré v danom prípade išlo nebolo možné vyjadriť v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtový základ platný pre rok 2010 činí 721,40 Eur; výpočtový základ platný pre rok 2011 činí 741,- Eur. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena a v spojení s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 28C/173/2008-235
655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, upravujúcim náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu, súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za jednotlivé úkony právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena v sume 92,49 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 8.3.2010 - odmena v sume 92,49 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 21.6.2010 - odmena v sume 13,88 Eur (1/4 zo sumy 55,50 Eur podľa ust. § 14 ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov) + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 30.8.2010- odmena v sume 83,24 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 8.11.2010 - odmena v sume 83,24 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na ohliadke na mieste samom vykonanej znalcom dňa 20.4.2011 - odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 9.6.2011 - odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2011- odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2011- odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na ohliadke na mieste samom vykonanej sudcom dňa 27.10.2011 - odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur a účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011- odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur. Spolu s náhradou trov právneho zastúpenia v celkovej sume 958,85 Eur súd priznal odporcom náhradu trov spočívajúcich v zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 200,- Eur.
O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného v sume 14,35 Eur, ktoré štát, po zohľadnení účastníkmi zaplatených preddavkov ( navrhovatelia 200,- Eur; odporcovia 200,- Eur) zaplatil z celkovej sumy 414,35 Eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavlovi Krišpinskému - znalcovi z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria, s tým, že vzhľadom na plný neúspech navrhovateľov v konaní, uložil súd povinnosť nahradiť trovy štátu navrhovateľom.
O povinnosti navrhovateľov nahradiť odporcom trovy konania na účet ich právnej zástupkyne súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28C/173/2008-236
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 28. novembra 2011