Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sd-78-2009.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/78/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Romanom Hargašom v právnej veci vdoveckého dôchodku navrhovateľa: P. Q., nar. X. augusta XXXX, bytom X., L. č. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. mája 2009, rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. júla 2009 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. novembra 2011 takto
rozhodol:
I. Podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e s a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. mája 2009, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. júla 2009 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. novembra 2011 a vec s a v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. mája 2009 (ďalej len napadnuté rozhodnutie 1, ak nie je uvedené inak) bolo rozhodnuté tak, že sa zamieta žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z z..
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. júla 2009 (ďalej len napadnuté rozhodnutie 2, ak nie je uvedené inak) bolo rozhodnuté tak, že sa zamieta žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 74 a § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z..
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. novembra 2011 (ďalej len napadnuté rozhodnutie 3, ak nie je uvedené inak) bolo rozhodnuté tak, že sa zamieta žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienky podľa § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z.z., § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení).
Proti napadnutému rozhodnutiu 1 navrhovateľ podal včas riadny opravný prostriedok, návrh na jeho preskúmanie. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia a v následných vyjadreniach sa navrhovateľ nestotožnil s názorom odporkyne, odôvodňujúcim zamietnutie jeho žiadosti o vdovecký dôchodok, podľa ktorého nedovŕšil dôchodkový vek do troch rokov od smrti jeho manželky. Navrhovateľ poukázal na
to, že starobný dôchodok získal v dôsledku naplnenia expozičnej doby pri práci v baníctve a tento dôchodok je potrebné považovať za normálny starobný dôchodok, nie za predčasný. Preto navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne. Navrhovateľ po vydaní napadnutých rozhodnutí 2 a 3 uviedol, že namieta správnosť aj týchto rozhodnutí odporkyne.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila. Vo vyjadrení poukázala na znenie ustanovenia § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Podľa jej skutkových zistení manželka navrhovateľa zomrela dňa XX. októbra XXXX. Navrhovateľ, narodený dňa X. augusta XXXX, dovŕšil dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahnutím 55 rokov veku dňa X. augusta XXXX.. Podľa názoru odporkyne teda navrhovateľ do troch rokov odo dňa smrti manželky, t.j. do 15. októbra 2002, nedosiahol dôchodkový vek a nespĺňa podmienky nároku na vdovecký dôchodok podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. K námietke navrhovateľa, podľa ktorej navrhovateľ odchádzal do dôchodku pre naplnenie expozičnej doby, odporkyňa uviedla, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. júla 2000 „mimoriadne pred dovŕšením dôchodkového veku“ (od X. augusta XXXX) podľa nariadenia vlády ČSFR č. XXX/XXXX Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku občanom, ktorí vykonávali vybrané zamestnania v baníctve. Odporkyňa však deň priznania mimoriadneho dôchodku navrhovateľovi nepovažuje za deň dovŕšenia jeho dôchodkového veku. Tento svoj záver odôvodnila tým, že „pojem dôchodkový“ vek právne predpisy, účinné do 31.12.2003, nepoužívajú, ale v zmysle ustálenej právnej praxe v oblasti sociálneho zabezpečenia je tento pojem na účely aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení totožný s obsahom legislatívneho pojmu „vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok“, ktorý tento zákon používa a ktorý je pre rôzne skupiny fyzických osôb upravený rôznym spôsobom. V prípade navrhovateľa, narodeného X. augusta XXXX, ktorý odpracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 22 rokov, považuje odporkyňa za vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, t.j. dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahnutie 55 rokov jeho veku dňa X. augusta XXXX. Na dovŕšenie dôchodkového veku navrhovateľom dňom X. augusta XXXX pritom nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že od X. augusta XXXX bol navrhovateľovi priznaný mimoriadne poskytovaný starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa nariadenia vlády ČSFR č. XXX/XXXX Zb.. Tento svoj názor odporkyňa odôvodnila tým, že uvedené nariadenie vlády upravilo podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku aj takým skupinám fyzických osôb, ktoré ešte nedovŕšili vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, t.j. dôchodkový vek, z ktorého dôvodu deň priznania mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku nemožno stotožňovať s dňom dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa. Odporkyňa v tejto súvislosti poukázala na dôvodovú správu zákona č. 310/2006 Z.z., ktorým bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. doplnené ustanovenie § 293n. Podľa tejto dôvodovej správy sa prostredníctvom ustanovenia § 293n navrhuje priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a nevznikol alebo zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa, pričom nárok na vdovecký dôchodok sa navrhoval podmieniť dovŕšením dôchodkového veku najneskôr do troch rokov od smrti manželky alebo invaliditou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Odporkyňa sa v písomnom vyjadrení zaoberala tiež posúdením splnenia podmienok pre poskytnutie vdoveckého dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. S poukazom na to, že manželka navrhovateľa zomrela dňa XX. októbra XXXX a na to, že žiadne z prechodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. neumožňuje vznik nároku na vdovecký dôchodok podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z., účinného od 1. januára 2004, aj po fyzickej osobe, ktorá zomrela pred týmto dňom, podľa jej názoru nevznikol navrhovateľovi nárok na vdovecký dôchodok ani podľa tohto zákona. Preto odporkyňa navrhla, aby krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie.
Na základe návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia 1 krajský súd na pojednávaní dňa 28. novembra 2011 na podklade vykonaného dokazovania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Na základe vykonaného dokazovania krajský súd zo spisov odporkyne zistil, že navrhovateľ uplatnil nárok na vdovecký dôchodok žiadosťou o jeho poskytnutie zo dňa 25. marca 2009. Napadnutým
rozhodnutím 1 bola jeho žiadosť zamietnutá. Svoje zamietavé stanovisko k žiadosti navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí odporkyňa odôvodnila tým, že manželka navrhovateľa zomrela dňa XX. októbra XXXX, pričom navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek až dňa X. augusta XXXX, v dôsledku čoho nebola splnená zákonná podmienka pre vznik nároku navrhovateľa na vdovecký dôchodok podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení, ak nie je uvedené inak), pretože navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek do troch rokov od smrti manželky. Navrhovateľ v podanom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namietal správnosť takéhoto argumentu odporkyne s poukazom na to, že nárok na starobný dôchodok mu bol priznaný od X. augusta XXXX, teda do troch rokov od smrti jeho manželky.
Napadnutými rozhodnutiami 2 a 3 bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o vdovecký dôchodok, pretože navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky ustanovení, uvedených vo výroku týchto rozhodnutí. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 2 je uvedené, že týmto odporkyňa pozmeňuje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo 7. mája 2009 a v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 3 je uvedené, že týmto odporkyňa pozmeňuje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo 7. mája 2009 a zo 14. júla 2009.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia 1 krajský súd dospel k záveru, že dôvod zamietnutia žiadosti navrhovateľa, uplatnený odporkyňou v tomto rozhodnutí, nemá oporu v zákone.
Krajský súd poukazuje na to, že odporkyňa postupovala správne, ak pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na vdovecký dôchodok navrhovateľa podľa § 293n ods. 1 zákona o sociálnom poistení aplikovala pri posudzovaní predbežnej otázky dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení. Krajský súd sa tiež stotožňuje s názorom odporkyne v písomnom vyjadrení, podľa ktorého pojem „dôchodkový vek“, používaný v ustanovení § 293n ods. 1 zákona o sociálnom poistení nepoužíva zákon o sociálnom zabezpečení. Preto aj krajský súd súhlasí s názorom odporkyne, že pod pojmom „dôchodkový vek“ pre účely zákona o sociálnom zabezpečení je potrebné rozumieť dosiahnutie veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok. Takýto výklad je v súlade s ustanovením § 20 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.
Vychádzajúc z úpravy druhého oddielu druhej hlavy druhej časti zákona o sociálnom zabezpečení, základnú úpravu vzniku nároku na starobný dôchodok obsahuje ustanovenia § 20 tohto zákona, ktorý, ako už bolo vyššie povedané, viaže vznik nároku na starobný dôchodok na dĺžku zamestnania a dosiahnutý vek. Základnú dĺžku zamestnania a dosiahnutie konkrétneho veku potom upravuje ustanovenia § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom je zrejmé, že toto ustanovenia upravuje tieto podmienky nároku na starobný dôchodok rôzne pre rôzne skupiny fyzických osôb. Toto ustanovenie je teda základným všeobecným ustanovením zákona o sociálnom zabezpečení, upravujúcim podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.
Podľa ustanovenia § 176 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 1991 Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že občanom, ktorí vykonávali mimoriadne ťažké a rizikové zamestnanie, patrí starobný dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie, aj keď nespĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom (zákonom o sociálnom zabezpečení). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o špeciálne ustanovenie, ktoré splnomocnilo vládu ustanoviť svojim nariadením iné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 20 zákona o sociálnom zabezpečení, ako tieto podmienky upravuje ustanovenie § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, vrátane dosiahnutia iného veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok. Špecialita tohto ustanovenia znamená, že aplikácia vydaného nariadenia vlády v konkrétnom prípade zakazuje aplikáciu všeobecných podmienok nároku na starobný dôchodok, uvedených v ustanovení § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, ak sú odlišné od podmienok, uvedených v konkrétnom nariadení vlády.
Ako vplýva z nariadenia Vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom (ďalej len nariadenie vlády, ak nie je uvedené inak), vydaného na základe § 176 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom zabezpečení, vláda využila zákonné splnomocnenie k odlišnej úprave podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, ako v ustanovení § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Osoby, ktorým bol teda priznaný starobný dôchodok v dôsledku splnenia podmienok na starobný dôchodok podľa uvedeného nariadenia vlády, získali nárok na starobný dôchodok potrebnou dĺžkou zamestnania a dosiahnutím potrebného veku v zmysle § 20 zákona o sociálnom zabezpečení.
Ak v danom prípade bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle § 20 zákona o sociálnom zabezpečení od X. augusta XXXX, pretože k tomuto dňu splnil podmienky, teda aj podmienku dovŕšenia požadovaného veku podľa nariadenia vlády, vydaného na základe splnomocnenia § 176 písm. a/, b/ zákona o sociálnom zabezpečení, pri aplikácii ustanovenia § 293n ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné vychádzať z toho, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek k tomuto dňu. Z tohto dňa je potom potrebné vychádzať pri posudzovaní, či navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek do troch rokov od smrti manželky.
V tejto súvislosti krajský súd tiež poukazuje na to, že na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia odporkyne bol navrhovateľovi v systéme sociálneho zabezpečenia a teda v zmysle prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. aj v systéme sociálneho poistenia priznaný dňom X. augusta XXXX status starobného dôchodcu. Aj účinnosť tohto rozhodnutia odporkyne teda vylučuje po tomto dátume posudzovať navrhovateľa inak, ako starobného dôchodcu v systéme sociálneho poistenia, ktorý dňom X. augusta XXXX dosiahol dôchodkový vek, zakladajúci nárok na starobný dôchodok podľa § 20 zákona o sociálnom zabezpečení.
S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že záver odporkyne v napadnutom rozhodnutí 1 o dovŕšení dôchodkového veku navrhovateľa až dňa 7. augusta XXXX, v dôsledku ktorého záveru bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o poskytnutie vdoveckého dôchodku, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia 2 a 3, podľa názoru krajského súdu odporkyňa ich vydaním v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prekročila svoju právomoc, keď v tej istej veci (vo veci žiadosti navrhovateľa o vdovecký dôchodok) vydala tieto rozhodnutia po vydaní napadnutého rozhodnutia 1. Aj v konaní podľa zákona o sociálnom poistení platí, že rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je sociálna poisťovňa viazaná a zo žiadneho ustanovenia jej nevyplýva oprávnenie, na základe ktorého by mohla opätovne rozhodovať vo veci, pokiaľ jej pôvodné rozhodnutie nebolo predpísaným zákonným spôsobom zrušené. Jediný prípad, kedy môže odporkyňa svoje pôvodné rozhodnutie vo veci sama „zmeniť“, je prípad autoremedúry podľa § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kedy v rámci odvolacieho konania môže odporkyňa o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania, ako účastníka, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V danom prípade je nepochybné, že napadnuté rozhodnutia 2 a 3 nespĺňajú zákonné požiadavky autoremedúrneho rozhodnutia podľa § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto ich krajský súd s poukazom na uvedené a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky považoval za nulitné individuálne právne akty. Odhliadnuc od uvedeného, krajský súd považuje za potrené poukázať aj na to, že napadnuté rozhodnutia 2 a 3 nemôžu mať žiadny vplyv na obsah a výrokov im predchádzajúcich rozhodnutí z dôvodu, že odkaz na zmenu predchádzajúcich rozhodnutí sa nachádza len v odôvodnení napadnutých rozhodnutí 2 a 3, pričom právne záväzné následky má len výrok rozhodnutia, v žiadnom prípade nie jeho odôvodnenie.
Vzhľadom na obsah písomných podaní odporkyne sa krajský súd zaoberal aj s právnymi otázkami, vyplývajúcimi z argumentácie odporkyne v napadnutých rozhodnutiach 2 a 3.
Pokiaľ ide o otázku, či je možné aplikovať ustanovenie § 293n zákona o sociálnom poistení len na prípady zániku nároku na vdovecký dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení pred 01.08.2006,
alebo aj na prípady zániku po tomto dátume, krajský súd s poukazom na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, na znenie § 293n ods. 7 zákona o sociálnom poistení a na čl. 12 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady zániku vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení po 31.07.2006. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 293n zákona o sociálnom poistení vyplýva, že účelom tohto ustanovenia bolo priznať vdovcom, ktorí ovdoveli pred X. januárom XXXX, vdovecký dôchodok, ktorý im nevznikol alebo im zanikol z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa, teda prakticky zrovnoprávniť postavenie vdovcov, ktorí ovdoveli pred XX.XX.XXXX s vdovcami, ovdovelými po XX.XX.XXXX, u ktorých sú podmienky pre poskytnutie vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení oveľa širšie, ako boli v zákone o sociálnom zabezpečení. Podľa názoru krajského súdu, zákonnú podmienku zániku vdoveckého dôchodku pred XX.XX.XXXX v ustanovení § 293n ods. 1 zákona o sociálnom poistení neguje ustanovenie odseku 7 uvedeného paragrafu, podľa ktorého nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od X. augusta XXXX. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vznik nároku na dávku je viazaný výlučne na objektívnej existencii zákonných podmienok (v danom prípade podmienok v odseku 1 § 293n), na rozdiel od vzniku nároku na výplatu dávky. Ak by zákonodarca nemal zámer aplikovať toto ustanovenie aj prípady zániku vdoveckého dôchodku po XX.XX.XXXX v zmysle dôvodovej správy, je nelogické, prečo by slovom „najneskôr“ v odseku 7 uvedeného ustanovenia pripustil, že tento nárok na dávku, na vdovecký dôchodok, môže objektívne vzniknúť aj po X. auguste XXXX, hoci doslovné znenie odseku 1 by možnosť vzniku tohto nároku po X. auguste XXXX jednoznačne úplne vylučovalo. Podľa názoru krajského súdu, jedine takýto výklad celého ustanovenia § 293n zákona o sociálnom poistení je súladný s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom z hľadiska rovnosti občanov nie je akceptovateľné, aby za účinnosti zákona o sociálnom poistení napríklad vdovec, ktorému zanikol nárok na vdovecký dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení dňa 31.07.2006, mal od 01.08.2006 iné právne postavenie, ako vdovec, ktorému zanikol nárok na vdovecký dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení dňa 01.08.2006, teda o deň neskôr.
Pre prípad, že by nemohol byť akceptovateľný vyššie uvedený právny názor, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že nevidí dôvod, prečo by na prípad navrhovateľa nemohli byť aplikované ustanovenia zákona o vdoveckom dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením odporkyne, podľa ktorého nárok na vdovecký dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení nemôže navrhovateľovi vzniknúť preto, že jeho manželka zomrela pred účinnosťou tohto zákona. Krajský súd poukazuje na to, že podmienky vzniku nároku na vdovecký dôchodok (nároku na dávku) upravuje ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré nijako nelimituje, že pre vznik nároku na túto dávku musia tieto podmienky, vrátane smrti manžela, nastať až za účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 01.01.2004. Ak by mal zákonodarca úmysel, že nárok na vdovecký dôchodok podľa § 74 vznikne vdovcovi jedine v prípade smrti manželky po 31.12.2003, nič mu nebránilo toto zakotviť do platnej právnej úpravy. Ak tak neurobil, je potrebné vychádzať z toho, že za skutočnosti, odôvodňujúce vznik nároku na vdovecký dôchodok podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné považovať aj skutočnosti, ktoré objektívne nastali pred 01.01.2004 s tým, že nárok na túto dávku mohol najskôr objektívne vzniknúť až dňa 1.1.2004.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v čase podania žiadosti o vdovecký dôchodok (25.03.2009) nebol poberateľom vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Preto podľa názoru krajského súdu aplikácia ustanovenia § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v čase podania žiadosti navrhovateľa už neprichádzala do úvahy.
K otázke trvania nároku na vdovecký dôchodok (nároku na dávku) krajský súd poukazuje na ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje podmienky jeho vzniku a na ustanovenie § 74 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje podmienky jeho zániku. Ustanovenia § 74 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení hovoria len o nároku na výplatu vdoveckého dôchodku (nároku na výplatu dávky). Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že nárok na výplatu dávky podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nemusí bezprostredne nasledovať po lehote, uvedenej v § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca teda pripustil možnosť spočívania nároku na vdovecký dôchodok bez nároku na jeho výplatu, ako aj jeho následnú výplatu po dodatočnom splnení zákonných podmienok podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov, krajský súd nevidí zákonnú prekážku, ktorá by v prípade objektívnej existencie podmienok nároku na vdovecký dôchodok
podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podmienok na jeho výplatu podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení bránila priznaniu vdoveckého dôchodku podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení po zániku vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto s poukazom na analógiu podľa § 250l ods. 2 O.s.p. a na vyššie uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporkyňa povinná opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok, súc viazaná vyššie vysloveným právnym názorom krajského súdu vo veci v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. a v súlade s týmto právnym názorom o jeho žiadosti znovu rozhodnúť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.