Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-39-2011.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11P/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., vo veci starostlivosti o maloleté deti X. T., nar. XX. X. XXXX, a N. T., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov matky: V. T., rod. V., nar. XX. X. XXXX, bytom Č., V.. N. XXXX/XX, a otca: W. T., nar. X. XX. XXXX, bytom Č., V.. N. XXXX/XX, v konaní o určenie výživného na maloleté deti s príslušenstvom takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. T., nar. XX. X. XXXX, sumou 70,- € mesačne, a na výživu maloletej N. T., nar. XX. X. XXXX, sumou 70,- € mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia od 2. 11. 2011.
Nedoplatok na výživnom za dobu od 2. 11. 2011 do 28. 11. 2011 vo výške 170,- € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
odôvodnenie:
Matka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého X., nar. XX. X. XXXX, a na výživu maloletej N., nar. XX. X. XXXX, sumou po 70,- € mesačne odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom žijú v spoločnej domácnosti. Tento je nezamestnaný už skoro rok. Na chod domácnosti neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, nedáva matke žiadne finančné prostriedky na výživu maloletých detí. Maloletý X. je žiakom 8. ročníka základnej školy, maloletá N. žiačkou 6. ročníka základnej školy. Maloletý syn nosí okuliare, navštevuje výtvarný krúžok. Maloletá dcéra navštevuje výtvarný krúžok a hráva basketbal. Vzhľadom k tomu, že celý chod domácnosti, ako aj starostlivosť o deti je na matke, a otec sa nepodieľa na výžive maloletých detí, žiadala, aby súd návrhu vyhovel.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti otca, nakoľko tento bol riadne predvolaný na pojednávanie, nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd rozhodol na základe obsahu spisu a vykonaných dôkazov.
Na pojednávaní matka uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Otec je dlhodobo nezamestnaný. Nezaevidoval sa ani na úrad práce. Jediným príjmom v domácnosti je príjem matky, a finančné prostriedky, ktoré si požičala. V januári 2011 odišiel otec do Prahy, kde mal pracovať tri mesiace s tým, že zarobí finančné prostriedky. Hlavným dôvodom takéhoto správania sa otca je tá skutočnosť, že požíva v nadmernej miere alkoholické nápoje, respektíve vtedy, keď má peniaze. Stalo sa, že zobral od mobilného operátora viac mobilných telefónov, v dôsledku čoho vznikol aj dlh v rodine, ktorý matka musela vyplatiť. Podala aj návrh o zrušenie BSM za trvania manželstva. Jej príjem je okolo 350,- €
mesačne plus daňový bonus na maloleté deti a rodinné prídavky. Iný príjem nemá. Všetky náklady, ktoré sa týkajú výživy maloletých detí, hradí ona sama. Maloletý X. navštevuje 8. ročník základnej školy, maloletá N. 6. ročník základnej školy. Obe deti navštevujú výtvarný krúžok, a to na škole. Syn nosí okuliare, a potrebuje v súčasnej dobe nový rám. Obe deti sa stravujú v škole. Zvýšené náklady s nimi matka nemám. Jedná sa o bežné výdavky, ktoré deti vzhľadom na svoj vek potrebujú. Otec mal veľký dlh aj v zdravotnej poisťovni, ktorý museli spoločne splácať. Tento pretrváva aj v súčasnej dobe, nakoľko otec nie je evidovaný na úrade práce. Odišiel pracovať, a to brigádne od 17. 10. 2011. Pracuje ako zvárač, teda finančné prostriedky si zarobiť dokáže, ale tieto používa pre svoju potrebu. Pracuje ako robotník. Matka platí mesačne za byt 185,- €, 54,- € elektrinu.
Kolízny opatrovník vyjadril sa k návrhu s tým, že žiadal, aby otcovi bolo určené výživné, a to s poukazom bez preukázania výšky jeho príjmu, pretože tento neplní si vyživovaciu povinnosť, čím ohrozuje celkový vývoj a výživu maloletých detí. Starostlivosť je na matke, ktorá zo svojho príjmu nemôže uhrádzať všetky náklady nielen deťom, ale aj otcovi, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd zistené, že matka je zamestnaná u V. S., s.r.o., F.. K., Č.. Jej priemerný mesačný zárobok je 380,- €.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd mal nesporne preukázané, že otec vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom si neplní už dlhú dobu. Je nezamestnaný po dobu jedného roka podľa vyjadrenia matky, pričom nie je evidovaný na úrade práce. Jediným príjmom, z čoho žije rodina a z čoho sa uhrádzajú náklady na výživu detí, je mzda matky, ktorá je riadne zamestnaná. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd takýto prístup otca k starostlivosti a výžive maloletých detí kvalifikoval ako ľahkovážny, pretože tieto sú odkázané na výživu svojich rodičov bez ohľadu na tú skutočnosť, či rodičia sú zamestnaní, alebo nie. Súd vzhľadom k tej skutočnosti, že otec ani nie je evidovaný na úrade práce, spôsobuje dlh rodine tým, že neplatí si nemocenské dávky, sociálne poistenie, z čoho nesporne vyplýva tá skutočnosť, že sa znižuje aj možnosť zabezpečovať riadne potreby oboch maloletých detí. Tieto sú už vo veku, kedy nie je možné z príjmu jedného rodiča uhrádzať ich náklady. Maloletý X. navštevuje 8. ročník základnej školy, maloletá N. 6. ročník základnej školy. Obe deti stravujú sa v škole, kde náklady na stravu sú 20,- € v priemere na každé maloleté dieťa. Vzhľadom na profesiu otca, zvárača, súd mal za to, že na jeho strane je nesporne daná možnosť získať finančné prostriedky, a tieto použiť nie pre seba, ale pre výživu maloletých detí prednostne. Matka uhrádza náklady na bývanie, na elektriku, všetky výdavky, ktoré v rodine vznikajú aj v súvislosti s nákupom stravy, preto je dôvodné, aby vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletým deťom bola upravená. Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd vychádzal z tej skutočnosti, že otec je zdravý, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, pre ktoré by sa nemohol zamestnať. Nezaevidoval sa na úrad práce. Aj brigádne môže si zabezpečiť finančné prostriedky k tomu, aby sa podieľal na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim deťom, ktoré sú odkázané výživou nielen na matku, ale aj na otca. Súd určil výživné od podania návrhu, preto na strane otca vznikol aj nedoplatok ku dňu súdneho rozhodnutia vo výške 170,- €, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.