Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/93/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce vo veci navrhovateľa: S., proti odporcovi: G., o určenie otcovstva k maloletému Pavlovi Šomošimu, nar. 21.10.2010, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto

rozhodol:

U r č u j e , že nebohý G. zomrelý 12.2.2010, je otcom maloletého G.

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 25.7.2011 proti odporcovi návrh, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že otcom jej maloletého syna G.. je nebohS., zomrelý XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s nebohým G. mala od augusta 2009 vážnu známosť, žili spolu ako partneri, udržiavali pravidelný pohlavný styk, pričom navrhovateľka sa v tom čase nestýkala so žiadnym iným mužom. G. zomrel 12.2.2010 a približne dva týždne po jeho smrti navrhovateľka zistila, že je tehotná. Jej syn G. sa narodil 21.10.2010 a teda od smrti G. do narodenia jej syna uplynulo 251 dní. Vychádzajúc zo štandardnej dĺžky tehotenstva v trvaní 267 dní je zrejmé, že navrhovateľka otehotnela pred smrťou G., teda počas ich spoločného života.

Návrh podala navrhovateľka proti odporcovi G., nakoľko tento bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6.7.2010, sp. zn. , ustanovený zomrelému G. za opatrovníka, proti ktorému možno podať návrh na určenie, že otcom maloletého G., nar. XX.XX.XXXX, je G.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkov C. a prečítaním listinných dôkazov.

Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že s nebohým G. sa zoznámila dňa 4.7.2009 a asi po 3 týždňoch začali spolu žiť v spoločnej domácnosti, pričom spolu aj udržiavali pohlavný styk, Spočiatku žili v spoločnej domácnosti v Michalovciach, neskôr sa obaja presťahovali do Košíc. Niekedy v mesiaci november až december začali obaja uvažovať o dieťati a začali sa snažiť splodiť dieťa. Navrhovateľka sa dozvedela o tom, že je tehotná až po smrti G.. Počas doby, kedy žila navrhovateľka s G., neudržiavala pohlavný styk so žiadnym iným mužom.

Odporca G. opatrovník nebohého G. a zároveň jeho brat, pri výsluchu vypovedal, že je pravdou to, čo vypovedala navrhovateľka. Navrhovateľka sa zoznámila s G. niekedy v júli roku 2009, začali spolu chodiť a aj žiť v spoločnej domácnosti, pričom najskôr žili spolu v Michalovciach a potom sa presťahovali do

Košíc. Takto spolu žili až do smrti G.. Odporca nemal vedomosť o tom, žeby navrhovateľka počas doby, kedy žila s G. E. udržiaval vzťah s nejakými inými mužmi.

Svedok C., brat navrhovateľky, pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka žila od júla 2009 v spoločnej domácnosti s nebohým G. a to najskôr v Michalovciach a neskôr v Košiciach. Takto spolu žili až do smrti G.. Svedok nevedel o tom, žeby navrhovateľka mala počas tejto doby vzťahy s inými mužmi.

Svedkyňa B. pri výsluchu uviedla, že navrhovateľku dobre pozná, nakoľko je to jej kamarátka, a môže potvrdiť, že navrhovateľka žila s nebohým G. od leta 2009 v spoločnej domácnosti a to až do jeho smrti. Svedkyňa sa totiž často stretávala s oboma. Navrhovateľka najskôr žila s G. v Michalovciach a neskôr sa presťahovali do Košíc. Svedkyňa ďalej uviedla, že išlo o vážny vzťah a obaja sa plánovali vziať. Navrhovateľka pritom v tej dobe určite nemala žiaden vzťah s iným mužom.

Svedkovia G. rodičia nebohého G., zhodne uviedli pri výsluchu, že mali taktiež vedomosť o tom, že ich syn chodil s navrhovateľkou, avšak bližšie sa k tomu nevedeli vyjadriť.

Podľa potvrdenia C. zo dňa 18.7.2011 bola navrhovateľka dňa 5.3.2010 gravidná a to v 7. týždni tehotenstva.

Zo siedmich správ C. ktoré vyhotovovala pri návštevách navrhovateľky v tehotenskej poradni, vyplýva, že navrhovateľka mala určený termín pôrodu 22.10.2010, pričom poslednú menštruáciu mala dňa 15.1.2010.

Z rodného listu G. ktorého matkou je navrhovateľka, je zrejmé, že sa narodil dňa 21.10.2010.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Podľa (ďalej len ) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, nakoľko výsluchom oboch účastníkov konania ako aj svedkov C. bolo preukázané, že navrhovateľka a nebohý G. žili spolu v spoločnej domácnosti a to od leta roku 2009 až do smrti G. dňa 12.2.2010. Navrhovateľka pritom tvrdila, že s nebohým G. mala v tom čase pravidelný pohlavný styk, a s nikým iným pohlavný styk nemala. Taktiež z výpovedí odporcu G. a svedkov C. vyplýva, že nikto z nich nemal vedomosť o tom, žeby navrhovateľka v tej dobe mala pohlavný styk alebo žeby udržiavala akýkoľvek iný

vzťah s iným mužom ako G. E.. Rodičia nebohého G.ovnako potvrdili tú skutočnosť, že navrhovateľka a G. spolu chodili.

Z potvrdenia C. zo dňa 18.7.2011 pritom vyplýva, že dňa 5.3.2010 už bola navrhovateľka v 7. týždni tehotenstva a je teda zrejmé, že navrhovateľka otehotnela skôr, ako zomrel G., teda predo dňom 12.2.2010.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka otehotnela pred smrťou G., pričom súd mal vyššie uvedenými dôkazmi za preukázané, že od leta 2009 do tejto doby bol on jediným mužom, s ktorým navrhovateľka súložila, a zároveň s poukazom nato, že G. zomrel v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletého G., teda dňa 21.10.2010, viac ako 300 dní, súd ho v zmysle určil za otca maloletého G.

Vykonanými dôkazmi neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo G., naopak výpovede oboch účastníkov ako aj svedkov sú v zhode a neprotirečia si. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonávať znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru genetika.

O trovách konania súd rozhodol podľa Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka, ktorá mala vo veci plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnila, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci