Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-391-2011.pdf
PDF · 67.12 KB
No categories available
13CoE/391/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: VOLKSBANK Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Sedlačko, s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, proti povinnému: Maroro, s.r.o., so sídlom Hronsecká cesta 72/52, 976 31 Hronsek, IČO: 36 036 943 - vymazaný z Obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr 62/2009-38 zo dňa 07.01.2010, na vymoženie pohľadávky vo výške 89 899,26 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom so sídlom exekútorského úradu Prešov, Masarykova 13, 080 00 Prešov, pod sp. zn. EX 83/08, na odvolanie oprávneného zo dňa 17. júna 2011 a súdneho exekútora zo dňa 17. júna 2011 proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. Er/1323/2008-42 zo dňa 16. mája 2011, takto
rozhodol:
Oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e u k l a d á
V nenapadnutej časti, pokiaľ súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 89,09 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Skutkovo konštatoval, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Cbr/62/2009-38 zo dňa 07.01.2010 , ktoré sa stalo právoplatné dňa 20.03.2010 bola obchodná spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie a z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 09.04.2010 vymazaný z Obchodného registra. Oprávnený bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a súd poukázal na ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie znáša ich oprávnený.
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený ako aj súdny exekútor. Oprávnený napadol rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania a žiadal tento výrok zmeniť tak, že náhradu trov exekúcie vo výške 89,09 eura súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Poukázal, že nedošlo k splneniu podmienok za ktorých možno preložiť všeobecnú zásadu, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 EP), resp. na základe ktorých možno na náhradu trov zaviazať oprávneného považuje nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie za nedôvodný.
Ďalej zdôraznil, že predpoklad aplikácie ust. § 203 ods. 2 EP (zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného ) nebol naplnený. Okolnosti zastavenia exekúcie neodôvodňujú ani postup podľa § 203 ods. 1 EP. Exekučné konanie bolo síce zastavené, ale nie zavinením oprávneného. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia (či ovplyvniť zánik povinného).
Súdny exekútor vo svojom odvolaní navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že uloží oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi napadnuté rozhodnutie tak, že uloží oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 167,73 eura. V odôvodnení spochybňoval výpočet exekučných trov okresným súdom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 OSP.
V nenapadnutých častiach zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Platná právna úprava pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie popiera všeobecne uznávaný princíp zodpovednosti za výsledok konania. Platné právo totiž neumožňuje vždy priznať hoci aj plne úspešnému účastníkovi exekučného konania náhradu trov konania. Zákon síce v ust. § 200 ods. 2 OSP expressis verbis ukladá povinnosť súdu v prípade, že rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnúť aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
A podľa ust. § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Ďalšie ustanovenie a to ust. § 203 uvádza však výnimky kedy možno uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie aj oprávnenému.
§ 203 ods. 1 uvádza: „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie“.
Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V prvom prípade je potrebné zdôrazniť nosnú myšlienku právnej úpravy zodpovednosti oprávneného za výsledok exekučného konania. Tá je vyjadrená v ust. § 203 ods. 1 EP. Za zavinenie však možno považovať len zavinenie v procesnom význame zodpovednosti.
Zo zodpovednosti za výsledok pripúšťa sa iba jedna výnimka a to v ustanovení ods. 2 § 203 EP.
Zákon teda neumožňuje zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania pri jeho zastavení v prípade, ak toto zastavenie nezavinil, alebo exekučné konanie nebolo zastavené pre nemajetnosť povinného.
V spornom prípade, keďže exekúcia bola zastavená, pretože bola vyhlásená za neprípustnú, nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov súdnemu exekútorovi.
V nenapadnutých častiach krajský súd nemohol preskúmavať uznesenie súdu prvého stupňa preto toto zostalo nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.