Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoP-27-2011.pdf
PDF · 84.44 KB
No categories available
3CoP/27/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Aileen A., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov A. A., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XX, H., toho času bytom H. U. č. XX, H. a R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XX, H., zastúpeného Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom v Prešov, Tkáčska 2 o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 18. 10. 2011, č. k. 25P 256/2011 - 20 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým uznesením nariadil predbežným opatrením zveriť maloletú dočasne do starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Nariadil otcovi platiť v nevyhnutnej miere pre maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného zákona (toho času 26 Eur mesačne) so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou uznesenia opakovane do budúcna. Uložil matke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na Okresnom súde Prešov návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej.
V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že rodičia sú manželmi od roku 2006 a vzájomné vážnejšie problémy v manželstve pretrvávajú od obdobia, keď matka otehotnela. Od narodenia mal. I. matka zabezpečovala všetku starostlivosť o dieťa. Po vyčítaní mimomanželskej nevery otcovi dieťaťa bola matka ním prvýkrát fyzicky napadnutá. Otec ju následne fyzicky napadol aj dňa 05. 10. 2011 a 10. 10. 2011. Matka odišla s maloletou zo spoločnej domácnosti k svojej sestre z dôvodu obavy ďalších fyzických útokov. Z výmenného listu od MUDr. O. U., všeobecnej lekárky, súd zistil, že matka dňa 06. 10. 2011 bola ošetrená z dôvodu fyzického napadnutia otcom, ktorý ju mal chytiť pod krk a udrieť opakovane do tváre. Matke bol diagnostikovaný hematóm pod pravým okom a hematóm v oblasti lakťov na oboch rukách. Z lekárskeho nálezu MUDr. C. U. z chirurgickej ambulancie súd zistil, že matka dňa 10. 10. 2011 o 21:30 hod. bola opätovne otcom fyzicky napadnutá. Bola odoslaná na neurologické vyšetrenie.
Pre právnu kvalifikáciu podaného návrhu súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia odcitoval ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, § 76 ods. 1 písm. a/, b/ a ust. § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že o nariadení predbežného opatrenia rozhodol bez vypočutia účastníkov konania a nariadenia pojednávania tak, ako mu to umožňuje ust. § 75 ods. 6 O. s. p. Vychádzal pritom z návrhu matky a z predložených lekárskych správ zo dňa 06. 10. 2011 a 11. 10. 2011. Keďže návrhom boli osvedčené predpoklady, za ktorých súd môže predbežné opatrenie nariadiť a rešpektujúc záujem maloletej, rozhodol o jej dočasnom zverení do starostlivosti matky. Zároveň určil minimálne zákonné výživné zo strany otca. Pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy tú skutočnosť, že predbežným opatrením môže
určiť výživné len v nevyhnutnej miere a pomery otca neboli v konaní o nariadení predbežného opatrenia preukázané. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť v rozsahu minimálneho zákonného výživného je otec povinný si plniť bez ohľadu na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Súd súčasne uložil matke povinnosť v lehote 30 dní podať na súd návrh na začatie konania o úpravu rodičovský práv a povinností k maloletej.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že uznesenie bolo vydané bez nariadenia pojednávania a vypočutia účastníkov, pričom súd vychádzal len z tvrdení matky, ktoré sa mu javili ako pravdepodobné. Tieto tvrdenia sa však nezakladajú na pravde. Matka jednotlivé okolnosti interpretuje a skresľuje tak, ako to uzná za vhodné a prispôsobuje ich svojím potrebám a záujmom. Spôsob takéhoto opisu rozhodujúcich skutočností matkou sa preukázal aj v konaní sp. zn. 17C 239/2011. V uvedenom konaní boli účastníci vypočutí, tiež navrhovaní svedkovia, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zakladal na tých istých dôvodoch, a to fyzické napadnutie matky v dňoch 05. 10. 2011 a 10. 10. 2011. V konaní 17C 239/2011, ktorým matka žiadala nariadiť predbežné opatrenie o uložení zákazu dočasného vstupovania do bytu (§ 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p.) otcovi, bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý s odôvodnením, že v prípade incidentu neboli tvrdenia matky preukázané. Z popisu udalosti tak, ako ju popísali účastníci konania, súd mal za to, že verzia otca bola vierohodnejšia. Otcove tvrdenie bolo podporené svedeckou výpoveďou L. A., ktorá pol hodiny po incidente prišla do bytu a mala rozhovor aj s matkou maloletej. Svedecká výpoveď W. P., ktorá v čase incidentu bola v byte vo vzdialenosti 7 m v kuchyni, tá to opisovala, že počula z chodby iba ich rozhovor a keď prišla na chodbu, videla len sestru ležať, teda nevidela, čo sa medzi účastníkmi odohralo a otec už bol s dieťaťom preč. V uvedenom konaní sa súd stotožnil s tvrdením otca, že za tak krátku dobu, ako bol popísaný rozhovor a správanie účastníkov, ako aj to, čo uviedla svedkyňa, nemohlo dôjsť k tomu, aby otec, ktorý držal v ľavej ruke dieťa, zvalil matku na zem, bil ju, a potom s dieťaťom odišiel. Preto tvrdenia matky o priebehu incidentu sa javia ako nepravdepodobné. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že účastníci majú nezhody v manželskom spolužití, ktoré riešia cez maloletú. Pokiaľ ide o incident zo dňa 10. 10. 2011 súd iné dôkazy okrem protichodných tvrdení účastníkov nemal. Naviac z popisu incidentu, ako aj následného správania sa účastníkov vyhodnotil (keďže matka zostala s otcom, pričom medzi nimi došlo aj k intímnemu styku), že nepovažoval situáciu za takú, ktorá by ohrozovala život alebo obavy o život zo strany matky. Z uvedeného vyplýva, že z prejavov vzťahov otca k matke, ako aj k dieťaťu nebolo preukázané, aby sa otec prejavoval ako násilný muž, ktorý matku a dieťa tyranizuje, a tým ich ohrozuje na živote a zdraví. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že otcom bola dňa 05. 10. 2011 a 10. 10. 2011 fyzicky napadnutá. Na základe jeho agresívneho správania sa podala naňho trestné oznámenie. Nie je pravdou, aby incidenty skresľovala. Opísala ich tak, ako sa skutočne stali. Celú situáciu sa rozhodla riešiť odchodom zo spoločnej domácnosti, aby ochránila seba a dcéru. Otec svoje správanie neovláda a ani v uvedených dňoch ho nedokázal krotiť, čo vyústilo do súčasnej situácie. Zdôraznila, že otec ju nemal právo fyzicky napádať a jeho agresívne správanie sa pred maloletou je neospravedlniteľné. Od doby odchodu zo spoločnej domácnosti otec s matkou nekomunikuje. Matka mu dvakrát umožnila, aby sa s maloletou stretol. Počas týchto stretnutí mu dala príležitosť, aby sa maloletej venoval, čo využil, no zároveň chcel riešiť v prítomnosti dcéry manželské problémy, ktoré je nevhodné na stretnutí s dcérou rozoberať. Aj z uvedeného svedčí, že hlavným záujmom otca nie je starostlivosť o dcéru, ale získanie kontroly nad matkou. Zároveň predložila do spisu potvrdenie vydané OR PZ Obvodné oddelenie PZ Prešov - Juh zo dňa 18. 10. 2011, z ktorého vyplýva, že matka dňa 18. 10. 2011 oznámila na polícii podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 Trestného zákona (č. l. 46 spisu).
Pretože odvolanie otca smerovalo proti uzneseniu, ktorým sa nerozhodlo o veci samej, na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Vo všeobecnosti platí, že na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie, musí existovať právny záujem. Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1, § 102 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať záujem na predbežnom opatrení a jeho povinnosťou je osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Predmetný návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol realizovaný pred začatím konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. Predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilno- procesným prostriedkom, nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčené, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 76 ods. 1 O. s. p. Z toho, že v prvej vete ust. § 76 ods. 1 O. s. p. je použité slovo „najmä“ vyplýva, že výrok predbežného opatrenia môže, ale nemusí zodpovedať zákonnému textu. Inak povedané, výpočet predbežných opatrení v tomto ustanovení je exemplifikatívny (objasňovaný na základe uvádzaných príkladov).
Súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením preto použije výrok, ktorý svojou povahou najväčšmi zodpovedá osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ust. § 76 O. s. p. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu tak, ako je to aj v tomto prípade, to platí bezvýnimočne. Ak súd dospeje k záveru, že požadované predbežné opatrenie navrhovaným obsahom zodpovedá účelu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi.
Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol osvedčený rodinno-právny vzťah rodičov k mal. I., ktorá pochádza z ich manželstva. Bolo osvedčené aj to, že medzi rodičmi sú nezhody a z tohto dôvodu matka spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť. Zo strany otca došlo v dvoch prípadoch k fyzickému ataku na matku (lekárska správa od MUDr. O. U. z č. l. 6 spisu a lekársky nález od MUDr. C. U. z č. l. 9 spisu). Pre agresívne správanie sa otca pred dcérou, matka sa rozhodla riešiť situáciu odchodom zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti matka s maloletou býva u svojej sestry. Preto, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o úprave rodičovských práv a povinností, dovtedy je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. Je teda dôvodné z dôvodu právnej istoty a v záujme maloletej, aby dočasne, kým súdy definitívne neusporiadajú rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. I., aby do tejto doby predbežným opatrením tieto pomery boli upravené. Z obsahu spisu nebolo možné vyvodiť negatívny vzťah či už rodičov k dieťaťu alebo dieťaťa k niektorému z rodičov. Dieťa však bolo možné predbežným opatrením zveriť dočasne iba niektorému z rodičov. Druhý rodič má možnosť do definitívnej úpravy pomerov participovať na jeho výchove v rámci inštitútu úpravy styku.
Berúc zreteľ na skutkový stav, podľa ktorého maloletá po odchode zo spoločnej domácnosti je fakticky s matkou a za stavu, že neboli zistené žiadne negatívne vplyvy na mal. I. v prostredí matky, odvolací súd je toho názoru, že kým súdy definitívne nerozhodnú o úprave pomerov k maloletej, je dôvodné, aby maloletá zatiaľ bola zverená do dočasnej osobnej starostlivosti matky (§ 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
V súvislosti s odvolacou námietkou otca je potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 239/2011 nemá žiaden vplyv na predmetné konanie a odôvodnenie uvedeného rozhodnutia nie je záväzné pre predmetné konanie.
Pri rozhodovaní o otázke výživného prvostupňový súd vzal do úvahy skutočnosť, že predbežným opatrením môže určiť súd výživné len v nevyhnutnej miere, pričom pomery otca v konaní o nariadenie predbežného opatrenia preukázané neboli. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej I. preto správne súd určil v rozsahu minimálneho zákonného výživného. To znamená, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Zákon totiž ustálil minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy (zákon č. 601/2003 Z. z.). Výška životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa činí v súčasnosti 26 Eur. Keďže každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, správne postupoval prvostupňový súd, ak nariadil otcovi platiť v nevyhnutnej miere pre mal. I. výživné (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).
Rešpektujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa inštitútu predbežného opatrenia upraveného Občianskym súdnym poriadkom, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia je vecne správne, a preto uvedené uznesenie postupom podľa ust § 219 O. s. p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.