Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-30-2011.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/30/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. T., nar. X.XX.XXXX, bývajúceho u Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., L. W. Č.. X, V., T. V. K., T. XX, na návrh otca Y. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho U. V. W. G. V. Č.. X, za účasti matky E. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej U. V. W. G. O. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého doručil Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi svoj návrh dňa 23.11.2010, ktorým návrhom žiadal o zníženie výživného na maloletého od 1.1.2011 do budúcna na sumu 40 € mesačne. Tento návrh odôvodňoval tým, že od 1.6.2009 sa stal nezamestnaným, mal iba brigádnické práce, jeho príjem takto nepresiahol 100 € takže výživné ktoré mu bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C 107/2008 zo dňa 28.7.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na maloletého sumou 100 € mesačne nie je schopný uhrádzať. K návrhu otec pripojil rozsudok o rozvode manželstva rodičov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C 107/2008 zo dňa 28.7.2008.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uznesením sp. zn. 16P 482/2010 zo dňa 2.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2011, preniesol svoju príslušnosť vo veci starostlivosti o maloletého Y. T., W.. X.XX.XXXX, na tunajší súd z dôvodu, že maloletý spolu s matkou býva v obvode tunajšieho súdu.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, svoj nesúhlas odôvodňovala tým, že potreby dieťaťa od ostatnej úpravy výživného vrástli, otcom navrhované výživné je nepostačujúce na krytie týchto potrieb, pričom otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej 3 maloletými deťmi o ktoré zabezpečuje starostlivosť, podľa jej vedomostí otec pracoval v rovnakej firme ako jej vlastný otec a po rozviazaní pracovného pomeru dostal niekoľkomesačné odstupné, pričom navyše s družkou a jej 3 deťmi býva v rodinnom dome o ktorý sa podľa jej názoru finančne stará tak isto ako matka detí.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe poukázal na to, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa náklady na výchovu ktorého stále rastú.
Obaja rodičia podali si na tunajšom súde žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a zároveň matka žiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 30/2011 zo dňa 2.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2011, matke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň bolo rozhodnuté, že sa jej neustanovuje zástupca z radov advokátov. Obdobie bolo rozhodnuté i o žiadosti otca, ktorému taktiež nebol ustanovený zástupca z radov advokátov a to uznesením sp. zn. 23P 30/2011 zo dňa 2.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2011.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 4C 107/2008 zo dňa 28.7.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode manželstva rodičov bola súdom schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 3.000 Sk mesačne. Pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že matka bola s maloletým na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Z obsahu uvedeného spisu tunajší súd zistil, že pri určovaní výživné súd vychádzal z výpovede otca, ktorý uviedol, že pracoval ako zvárač a jeho mesačný príjem bol cca 15.000 Sk čistej mzdy.
Matka maloletého medzičasom 8.1.2009 uzavrela terajšie manželstvo z ktorého jej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému L., W.. X.X.XXXX, s týmto dieťaťom je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok, manžel matky Y. Č. je t.č. nezamestnaný, zdroj svojich príjmov si dopĺňa brigádami, taktiež matka má príležitostné príjmy z brigádnických prác.
Maloletý Y. navštevuje materskú škôlku kde mu matka hradí za obedy 23-25 € mesačne, zároveň hradí v škôlke mesačný poplatok ZRPŠ 7,5 € a školné 10 € mesačne, za návštevu krúžku anglického jazyka mu hradí 20 € ročne a v spornom období mu uhradila poplatok za plavecký kurz 409 €.
Matka okrem tohto dieťaťa a uvedeného maloletého L. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Ako vyplynulo z výpovedí rodičov i zo zistení kolízneho opatrovníka otec počas celého sporného obdobia hradil pôvodne súdom určené výživné na maloletého vo výške po 100 € mesačne, na tomto výživnom mu dlh nevznikol.
Toho času otec pracuje vo firme U. od 1.8.2011, ktorý pracovný pomer uzavrel na dobu určitú do 31.7.2012 a ako vyplýva zo správ tohto zamestnávateľa jeho priemerný mesačný čistý príjem je 509 €. V čase od 17.3.2008 do 22.4.2009 bol otec zamestnaný vo firme K. K. L. L..C..I.., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 535,19 €, ktorý pracovný pomer otec ukončil dohodou bez uvedenia dôvodu. V čase od 17.5.2010 do 31.12.2010 bol otec na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na dobu určitú zamestnancom firmy K. V., H. X, V., kde mu bola vyplácaná odmena 100 € mesačne. Od 15.2.2011 do 31.3.2011 bol na základe dohody o vykonaní práce zamestnaný vo firme E. L..C..I.. V., u ktorého zamestnávateľa mal následne uzavretú ďalšiu dohodu o vykonaní práce na obdobie od 7.6.2011 do 31.7.2011, pričom u tohto zamestnávateľa za vykonané práce mu bola vyplatená odmena vo februári 132 €, v marci 135 €, v apríli 2011 135 €, v máji 85,50 €, takže jeho priemerný mesačný čistý príjem u tohto zamestnávateľa bol 121,88 €. V čase od 6.5.2011 do 31.7.2011 na základe dohody bol zamestnaný v spoločnosti L. Y.e na dobu určitú, u ktorého zamestnávateľa dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 284,54 €. Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, súd zistil, že otec je výlučným vlastníkom rodinného domu a záhrady nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. v okrese L. W. U.. Zo správy firmy V. N. L..C..I.., súd zistil, že u tohto zamestnávateľa otec bol zamestnaný od 1.1.2007 do 29.2.2008 a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 16.885 Sk, pričom tento pracovný pomer otec rozviazal dohodou ku dňu 29.2.2008. Otec okrem maloletého Y. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, žije v spoločnej domácnosti spolu so svojou družkou, ktorá je rozvedená a ktorá je t.č. nezamestnaná a v spoločnej domácnosti s nimi žijú i jej 3 maloleté deti, otec so svojou priateľkou hospodári spoločne, bývajú v otcovom rodinnom dome v súvislosti s ktorým bývaním hradia výdavky na elektrinu 116,70 €, za vodu 10 €, poplatok za televíziu 17,33 € mesačne.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol v celom rozsahu, keďže ako vyplynulo z vykonaných dôkazov otec počas celého sporného obdobia až doposiaľ súdom pôvodne stanovené výživné 100 € hradil, na tomto podlžnosti nemá a ako vyplynulo z vykonaných dôkazov otec ostatné pracovné pomery v ktorých bol zamestnaný na základe riadnych pracovných zmlúv na dobu neurčitú ukončil z vlastného podnetu dohodou bez vážnych dôvodov, ktorá situácia nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého dieťaťa, v neprospech ktorého nemôže byť v konkrétnom prípade zohľadňované to, že následne po skončení ostatného riadneho pracovného pomeru otec bol zamestnávaný opakovane iba na dobu určitú na základe dohody o vykonaní práce v ktorom období došlo k poklesu jeho príjmu v porovnaní s príjmom v čase ostatnej úpravy výživného, navyše medzičasom sa situácia otca stabilizovala, tento je opätovne zamestnaný na
dlhšiu dobu a jeho príjem je v podstate obdobný aký bol jeho príjem v čase ostatnej úpravy výživného, vzhľadom na tieto skutočnosti teda nezostávalo súdu iné ako návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, navyše súd poukazuje na ustanovenie citovaného § 78 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého aj v prípadoch ak by boli dôvody pre rozhodnutie súdu o znížení výživného otec by nemal nárok na vrátenie už spotrebovaného výživného, čo ale v danom prípade je bezpredmetné keďže, ako už bolo konštatované, v tomto konaní vo veci neboli zistené dôvody pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o znížení výživného a ktoré by preukazovali dôvodnosť otcom podaného návrhu.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).