Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/218/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu L. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, proti žalovanej B. V. Ž. I., A..C.., R., S. X, zast. advokátom K.. K. L., Advokátska kancelária, Košice, W. XX, o určenie trvania právneho vzťahu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -243 z 7.4.2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a postúpenie návrhu ústavného súdu na zaujatie stanoviska.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že odporkyňa svoj návrh na prerušenie konania a postúpenie návrhu ústavnému súdu odôvodňovala tým, že o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých o Národnej banke Slovenska, ktoré sa prejednávanej veci týkajú, vykazujú znaky neústavnosti a rozporu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne poukazovala na to, že ustanovenie o poisťovníctve bola Národnej banke Slovenska priznaná právomoc vykonávať dohľad nad poisťovníctvom, ktorá činnosť nemá nič spoločné s činnosťou centrálnej banky a táto právomoc je podľa jej názoru v nesúlade s a 3 . Namietala, že o Národnej banke Slovenska (519/2005, 659/2007) došlo k ďalšiemu výraznému zásahu do právomocí úloh, postavenia a funkcií Národnej banky Slovenska.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z ustanovenia s prihliadnutím na žalovanou tvrdené skutočnosti s prihliadnutím na ustanovenie so zohľadnením, že žalovaná rozpor o poisťovníctve a o Národnej banke Slovenska s a 3 považuje skutočnosť, že dohľad nad poisťovníctvom bol zverený Národnej banke Slovenska nad rámec jej ústavnej právomoci. Dospel k záveru, že žalovanou tvrdená otázka rozporu vyššie citovaných zákonov s vzhľadom na predmet tohto konania (určenie, že poistný vzťah medzi účastníkmi založený poistnou zmluvou č .4047700268 z 19.07.2001 naďalej trvá), nevyvoláva žiadne z ustanovení uvedených zákonov vo väzbe na toto konanie ústavný problém. Uzavrel, že nie je naplnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa , za ktoré je potrebné považovať iba také konanie o súlade právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, teda k subsumcii skutkového stavu pod napádanú právnu normu. V danom prípade však právomoci zverené Národnej banke Slovenska vo veciach dohľadu nad poisťovníctvom nemajú v danom prípade s rozhodovaním súdu o predmete sporu žiaden súvis. Národná banka Slovenska nie je účastníkom konania ani účastníkom právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou, preto jeho obsah nemôže meniť ani žiadnym iným spôsobom modifikovať. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou má výlučne súkromnoprávny charakter. Žalovanou tvrdené

ustanovenia, ktoré majú byť v rozpore s , v žiadnom prípade nesúvisia s predmetom sporu a ani prípadné vyslovenie nesúladu týchto predpisov s nemôže mať vplyv na rozhodnutie o predmete tohto konania.

Z uvedených dôvodov návrh na prerušenie konania a postúpenie návrhu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska zamietol.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a návrh žalovanej postúpiť ústavnému súdu na zaujatie stanoviska z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom alebo prerušiť konanie, pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie. Bol toho názoru, že pre záver o platnosti alebo neplatnosti trvania poistnoprávneho vzťahu je nutné ako predbežnú otázku vyriešiť, či došlo alebo nedošlo k platnému ukončeniu poistnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Keďže tvrdí, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkupnej hodnoty došlo platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od jeho vôle, práve v príčinnej súvislosti s náhlou zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková situácia, ktorá umožnila, že bolo možné poistenie ukončiť v nadväznosti na ustanovenie , a . Za príčinu ukončenia poistenia považoval náhlu zmenu pomerov, pričom podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku. Trval na tom, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých rozpor s namieta, sa týkajú veci, ktorá je predmetom tohto konania, pretože prípadná nesúladnosť namietaných ustanovení so zákonom môže podstatným spôsobom zmeniť existujúci skutkový stav podložený množinou verejných listín tak, že viaceré z verejných listín stratia svoje opodstatnenie. Bol toho názoru, že pokiaľ by Ústavný súd konštatoval rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve týkajúce sa najmä dohľadu NBS nad poisťovňami s SR a s zmluvou o založení európskeho spoločenstva, tento súdny spor by mohol byť de facto rozhodnutý ústavným súdom. V ďalšej časti odvolania poukazoval na súvis ním tvrdeného nesúladu zákonov s a 3 SR s predmetom tohto konania. Zdôrazňoval, že nebyť rozhodnutia NBS (tzn. zistenia nedostatku a uloženia opatrenia na jeho odstránenie) by k prepočtom poistného v poistných zmluvách ÚDPK pristúpiť nemusel. Namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je občianskoprávny nárok pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom, neprávne predpisy upravujúce postavenie odporcu ako podnikateľa poukazujúc na to, že podnikanie v poisťovníctve je špecifickým druhom podnikania, je veľmi prísne podriadené regulácii zo strany predpisov verejného práva, a tak nevyhnutne dochádza, či už priamo alebo nepriamo k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi jeho postavenie ako podnikateľa. Ďalej poukazoval na to, že poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva majúce za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa, a to široko nad rámec súkromnoprávneho obmedzenia zmluvnej voľnosti. Ďalej namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože jeho návrh na prerušenie konania a na postúpenie návrhu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, ktorý podal na konajúcom súde, je v tomto prípade jediným zákonom ustanoveným postupom, ktorým sa môže v súlade s SR domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v tomto prípade ústavnom súde SR predložením návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov súdom konajúcim v tejto právnej veci. Poukazujúc na vyslovil názor, že ide o ustanovenie, ktoré patrí k ústavným normám, ktoré nemožno interpretovať doslovne, pretože doslovným výkladom tohto ustanovenia by sa totiž nastolil ústave odporujúci právny stav, v ktorom by všeobecný súd bol povinný prerušiť konanie pre nesúlad platnej právnej úpravy s medzinárodnými zmluvami podľa , ale nemal by takú povinnosť na zabezpečenie súladu vnútroštátneho prameňa s medzinárodnými dohovormi podľa čl. 154c . Bol toho názoru, že slovné spojenie „ak sa súd domnieva“, je treba interpretovať s využitím extenzívneho výkladu, preto bol toho názoru, že pokiaľ predloží argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, všeobecný súd by uplatnil kompetenciu rozhodnúť o merite ústavného sporu, ktorú nemá, ak by rozhodoval o tom, či uplatnené argumenty obstoja, preto v takomto prípade by mal v návrhu účastníka konania vyhovieť a splniť svoju povinnosť ustanovenú v . K odvolaniu pripojil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava, ktorý v právnej veci navrhovateľa B. V. Ž. I., A..C.. proti odporcovi Y. E. C., rozhodol o prerušení konania podľa s tým, že postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska pre možný rozpor v uznesení uvedených zákonných ustanovení s SR.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, v plnom rozsahu na ne poukazuje ( ) a k odvolaniu odporcu dodáva :

Z obsahu spisu vyplýva, že k zániku poistného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo v dôsledku právneho aktu odporkyne, nie priamo zo zákona. Zo samotného vyjadrenia odporcu vyplýva, že na základe vykonaného dohľadu v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 Národná banka Slovenska v protokole z dohľadu č. W.-XXXXX/XXXX o.i. konštatovala nedostatok špecifikovaný ako „kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti“ a následne určila a oznámila lehoty, v ktorých je PČSP povinná prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov.

Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska uložila odporcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, pričom nebolo konkrétne prikázané odporcovi o aké opatrenia by malo ísť. Preto, pokiaľ pristúpil k určitému právnemu aktu, urobil tak spôsobom, pre ktorý sa rozhodol bez ohľadu na právomoc Národnej banky Slovenska určenej jej zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti pre samotné určenie, či právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou trvá, nie je právne významné posúdenie vzťahu medzi Národnou bankou Slovenska a odporcom ako poisťovacou spoločnosťou, ale posúdenie správnosti postupu odporcu voči navrhovateľovi.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že judikatúra Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR už zaujala stanovisko k argumentácii odporcu, podľa ktorej bol súd prvého stupňa povinný na základe odôvodneného návrhu účastníka konania na prerušenie konania podľa podať návrh na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu, z ktorých vyplýva, že pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu Ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Teda za subjekt procesne spôsobilý podať návrh na začatie konania na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu, je podľa , súd v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou a nie účastník konania (napr. , , ).

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné