Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/103/2011

Zmenené rozhodnutím 13C/100/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľky: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad X. č. XXX/X, zastúpenej matkou U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad X. č. XXX/X, proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. nábrežie č. X/X, právne zastúpeného JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta č. 1, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto rozhodol: Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.09.2011 č. k. 17P/25/2011-30 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2011 č. k. 19CoP/103/2011-48 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti na navrhovateľku tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu J. P., nar. XX.XX.XXXX, na navrhovateľku F. P., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2013, ktoré je povinný platiť do 20. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 02.09.2013 do 31.10.2013 v sume 115,-eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 23,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov R. T., bytom C. XXX/X a G. Y., bytom N. L. X/X, G., zastúpeného advokátkou I.. K. P., so sídlom T. Q. X, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2011, č.k. -30, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. T. zo sumy 56,42 eur na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 1. augusta 2011.

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. januára 2003, č.k. -28.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. augusta 2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu v sume 24 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 31. januára 2012, do rúk T. Y., nar. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.01.2003, č.k. -28, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca určená na 1.700,- Sk tak, že otcovi maloletej uložil povinnosť od 01.08.2011 prispievať na výživu mal. T. vo výške 110 eur mesačne, a to tak, že už zročné výživné za obdobie od 01.08.2011 do konca mesiaca septembra 2011 vo výške 54 eur je povinný poukázať matke maloletej, do troch dní od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace, počnúc mesiacom október 2011, uložil otcovi povinnosť poukazovať matke maloletej vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného došlo v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. K najväčším zmenám došlo na strane maloletej, ktorá sa z detského veku dostala do veku dospelosti, čím sa jej zvýšili náklady na základné životné potreby a náklady na štúdium na strednej škole. Výška nákladov na maloletú predstavuje čiastku približne 200 eur mesačne. Na strane matky maloletej došlo k zvýšeniu jej príjmu, ktoré zodpovedá valorizácii jej mzdy u zamestnávateľa, pričom jej náklady sa zvýšili predovšetkým v súvislosti s pribudnutím vyživovacej povinnosti k ďalšej dcére narodenej v roku 2008. Otec maloletej vykonáva prácu stavebného robotníka, v súčasnosti ako zamestnanec. Čo sa týka jeho súčasného príjmu, okresný súd vychádzal z domnienky, že jeho súčasný príjem vo výške 274 eur nezodpovedá príjmu, ktorý je za obdobnú prácu dosahovaný na trhu práce, a to, že je tak nízky, je určené dočasne, keďže otec maloletej nastúpil do práce u nového zamestnávateľa. Okresný súd vyslovil názor, že otec maloletej je pri svojom vzdelaní a pracovných skúsenostiach schopný na trhu práce dosahovať príjem vo výške približne 500 eur mesačne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že v súčasnosti je potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam rodičov primerané výživné vo výške 110 eur mesačne. Preto súd návrhu matky na zvýšenie výživného na čiastku 110 eur mesačne vyhovel a v prevyšujúcej časti ho zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2011 do konca septembra 2011 okresný súd vypočítal na sumu 54 eur, keďže otec maloletej za každý z týchto mesiacov zaplatil matke výživné vo výške 83 eur (110 eur

- 83 eur x 2 mesiace = 54 eur).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletej. Poukázal na skutočnosť, že sám usúdil, že súdom stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 1.700,- Sk, teda 56,42 eur nie je pre maloletú, v dôsledku zmeny pomerov na jej stane, dostatočná, preto sám z vlastnej iniciatívy od mája 2009 začal prispievať na jej výživu sumou 83 eur mesačne. Domnieva sa, že jej výdavky sa od uvedeného času nezmenili tak výrazne, aby bolo potrebné vyživovaciu povinnosť znova zvyšovať. V prípade, ak by suma 83 eur, ktorou prispieval na výživu maloletej, nebola dostatočná v čase, keď ešte matka bola na materskej dovolenke, žiadala by zvýšenie výživného skôr. Otec maloletej ďalej namietal, že k najvýraznejšej zmene pomerov došlo práve na jeho strane, keď v čase poslednej úpravy výživného jeho príjem činil cca 12.708,- Sk, t. j. 421 eur a jeho súčasný príjem je 274,53 eur. Uviedol, že má síce prax vo viacerých remeselných odboroch, avšak nemá na uvedené práce kvalifikáciu, takže jeho pracovné možnosti sú obmedzené na práce pomocného robotníka, ktorého príjem sa v žiadnom prípade nepohybuje v limite od 500 eur. Z tohto dôvodu bol nútený prijať prácu mimo svojho bydliska aj za cenu minimálneho, ale istého zárobku. Poukázal aj na svoje nevyhnutné výdavky - príspevok na chod domácnosti vo výške 60 eur mesačne, náklady na dopravu do práce a späť vo výške 50 eur mesačne, mobilný telefón vo výške 25 eur mesačne, úrazové poistenie poisťovni S. vo výške 18 eur mesačne a poisťovni K. O. vo výške 32,81 eur mesačne. Uviedol, že nezamestnaný bol len minimálny čas, inak stále pracoval a stále si aktívne hľadá lepšie ohodnotenú prácu. Svoju vyživovaciu povinnosť si plnil aj počas nezamestnanosti, pričom peniaze si požičiaval od svojej priateľky. Otec maloletej ďalej uviedol, že jeho predchádzajúci pracovný pomer v zahraničí skončil z dôvodu právneho zániku zamestnávateľa. Taktiež namietal, že podľa výpovede matky maloletej aktuálne výdavky na maloletú činia 140 eur mesačne a nie 200 eur, ako uvádza okresný súd v odôvodnení rozsudku, pričom ho zaviazal prispievať pri jeho príjme 274,53 eur na výživné sumou 110 eur. V prípade, že by sa matka podieľala na výžive maloletej rovnakou sumou, pri zohľadnení daňového bonusu na dieťa a rodinných prídavkov príjem maloletej by bol rovnaký ako jeho súčasný príjem, čo považoval za neprimerané. Čo sa týka skutočnosti, že otec maloletej previedol svoj byt na svoju priateľku, uviedol, že na kúpu a rekonštrukciu predmetného bytu si požičal peniaze od svojej priateľky, a keďže následne prišiel o prácu, nebol schopný jej ich vrátiť, preto sa rozhodol byt previesť na priateľku, a tým splatiť dlh voči nej. V žiadnom prípade túto situáciu nemožno posudzovať ako vzdanie sa majetkového prospechu, ale ako riešenie bytovej otázky otca maloletej, ktorý má v danom byte zriadené doživotné právo bývania. Okresnému súdu ďalej vyčítal, že pri určovaní vyživovacej povinnosti zohľadňoval či už minulé výdavky na maloletú alebo budúce výdavky uvádzané matkou, avšak nevychádzal z aktuálnych pomerov tak na strane maloletej, ako aj na strane otca, keď vlastnou úvahou zhodnotil otcove možnosti zamestnať sa, ako aj predpokladaný príjem, ktorý otec môže dosiahnuť. Vyslovil presvedčenie, že súd pri určovaní vyživovacej povinnosti má vychádzať z pomerov aktuálnych v čase rozhodnutia. Zdôraznil, že vzhľadom na svoje finančné možnosti nie je zo svojho príjmu schopný prispievať na výživu maloletej viac ako 83 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otcovi maloletej uloží povinnosť odo dňa právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletej T. sumou 83 eur mesačne.

Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že o zvýšenie výživného v čase, keď maloletá začala študovať na Obchodnej akadémii a ona bola v tom čase na materskej dovolenke s mladšou dcérou, nežiadala z toho dôvodu, že jej vo veľkej miere finančne vypomáhali jej rodičia, ktorí sú už v súčasnosti na dôchodku. Otec maloletej ani v období, keď pracoval v zahraničí a mal podstatne vyšší príjem, neposlal maloletej ani raz vyššie výživné, okrem toho, že svojvoľne začal od mája 2009 posielať výživné v sume 83 eur, ktoré platí pravidelne. Čo sa týka pracovných možností a schopností otca maloletej, matka vyjadrila presvedčenie, že jeho príjem je účelovo znížený, pretože aj kvôli nízkym odvodom sa oficiálne uvádza nízka mzda, ale na ruku sa vypláca podstatne vyššia čiastka. Taktiež poukázala na skutočnosť, že otec si z príjmov zo zahraničia mohol spraviť rekvalifikačné kurzy na zvýšenie kvalifikácie. Tvrdenie, že jeho pracovné príležitosti sú v jeho regióne obmedzené, považovala

za neopodstatnené, nakoľko otec môže vycestovať za prácou do iného regiónu alebo do zahraničia. Mesačné náklady na maloletú vrátane jej podielu na nájomnom matka vyčíslila na sumu 227 eur, pričom uviedla, že ďalšie výdavky má na jej stravu, oblečenie, voľný čas, exkurzie zo školy a učebné pomôcky. Výdavky bude mať aj na vodičský preukaz vo výške 500 eur a 600 eur za notebook, ktorý bude pri štúdiu potrebovať. Matka navrhla, aby sa bral do úvahy aj príjem partnerky otca, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vo veľkej miere ho finančne podporuje, živí ho, platí za neho dlhy aj dovolenky. Spochybnila aj tvrdenia otca o prevode bytu na jeho priateľku, pričom poukázala na skutočnosť, že byt kupoval pred 9 rokmi a vzťah s priateľkou má 7 rokov, takže ona mu nemohla požičať finančné prostriedky na kúpu bytu. Ďalej uviedla, že za byt, ktorý mali v BSM, otec jej vyplatil 300.000,- Sk, t. j. polovicu kúpnej ceny oficiálne uvedenej v kúpnej zmluve, pričom otec od kupujúcich prevzal ešte hotovosť mimo zmluvy vo výške viac ako 200.000,- Sk, ktoré pred ňou zatajil a použil ich na kúpu a rekonštrukciu svojho bytu. Konštatovala, že otec tým, že prepísal svoj byt na priateľku, obral maloletú dcéru o možnosť prípadného zdedenia nehnuteľnosti po otcovi a o možnosť jej zabezpečenia do budúcnosti. Záverom uviedla, že vzhľadom na svoje finančné možnosti nie je schopná zo svojho príjmu naďalej zabezpečovať výživu a výchovu maloletej zo sumy 83 eur , ktorú otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletej, pretože má vyživovaciu povinnosť ešte aj na mladšiu dcéru, musí platiť nájomné vo výške 350 eur, materskú škôlku vo výške 40 eur a iné výdavky. Preto žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril písomne, pričom uviedol, že starostlivosť o maloletú T. je zo strany matky zabezpečované pravidelne, je o ňu postarané po všetkých stránkach. Starostlivosť o dieťa zo strany otca je zabezpečovaná len z finančného hľadiska, a to určeným výživným, ktoré si plní pravidelne. Otec sa s maloletou už niekoľko rokov nestretáva. Vyživovaciu povinnosť určenú napadnutým rozsudkom okresného súdu považuje za primeranú veku, odôvodneným potrebám maloletej, ako i možnostiam a schopnostiam otca, preto žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa Rozhodol podľa , v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, je vyjadrené uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne.).

O výživnom súd rozhoduje podľa stavu zistenom v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je povinnosťou súdu porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodovania.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V preskúmavanej veci okresný súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. T. v súlade s uvedenou právnou úpravou a jej výkladom, správne porovnával, či v pomeroch rodičov a v pomeroch maloletej nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vo veci vykonal dôkazy podľa návrhov účastníkov, ako aj tie, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (ust. , ).

Z obsahu spisu vyplýva, že výživné na mal. T. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.01.2003, č.k. -28, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej,

maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 56,42 eur (1.700,- Sk). Maloletá mala v tom čase 9 rokov. V súčasnosti má maloletá 17 rokov a dňa XX.XX.XXXX nadobudne plnoletosť. Navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie v G.. Na dopravu do školy má výdavky vo výške 25 eur, na obedy v škole vo výške 30 eur mesačne, za mobilný telefón a internet 25 eur mesačne, ďalšie výdavky má vo výške 30 eur na poistné a 20 eur na stavebné sporenie. Maloletá trpí alergiou a ekzémom, s čím má spojené výdavky na lieky vo výške 5 - 10 eur mesačne. Na stužkovú sa skladá po 10 eur mesačne. Absolvovala aj lyžiarsky kurz, ktorý stál 400 eur.

Matka maloletej bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná s príjmom 284,27 eur (8.564,- Sk) mesačne. V súčasnosti je naďalej zamestnaná, pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 450 eur. Žije so svojím druhom, ktorý má príjem 700 eur mesačne, pričom na nájomné a ostatné služby spojené s bývaním majú náklady vo výške 350 eur mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. R. P., nar. XX.XX.XXXX.

Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný, pričom dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 421,83 eur (12.708,- Sk). Od 01.07.2011je zamestnaný s príjmom 274,53 eur mesačne. Spolu so svojou priateľkou býva v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho priateľky, v ktorom má doživotné právo bývania. Na náklady spojené s bývaním prispieva svojej priateľke sumou 60 eur mesačne. Ďalšie náklady má na cestovné do práce vo výške 50 eur mesačne, mobilný telefón vo výške 25 eur mesačne a úrazové poistenie spolu vo výške 50,81 eur mesačne. Okrem maloletej T. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na mal. T. platí výživné pravidelne a od mája 2009 jej dobrovoľne prispieva na výživné sumou 83 eur mesačne. Okrem výživného žiadnym iným spôsobom na jej výživu a výchovu neprispieva a nestretáva sa s ňou.

V posudzovanej veci je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, predovšetkým v súvislosti s jej vekom, štúdiom na strednej škole a s celkovým nárastom nákladov na zabezpečenie životných potrieb. Pri určovaní výšky výživného je však potrebné vychádzať nielen z pomerov maloletej, ale aj z príjmov otca ako povinnej osoby. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať zo stavu aktuálneho v čase rozhodovania súdu. Preto nemožno vychádzať z predpokladu, že otec maloletej časom bude dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti, nakoľko z vykonaného dokazovania takéto predpoklady nevyplynuli. Je pravdou, že otec maloletej má viacročné skúsenosti s prácou pomocného robotníka na stavbe a v minulosti dosahoval vyšší príjem, avšak nemožno konštatovať, že by sa bol toho príjmu dobrovoľne vzdal bez dôležitého dôvodu. Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletej od mája 2009 platí na maloletú výživné vo výške 83 eur mesačne, čo je viac, ako bolo naposledy stanovené súdom. Toto výživné platil pravidelne aj v čase, keď bol nie svojím pričinením nezamestnaný a aj v súčasnej dobe aj napriek zníženému príjmu. V čase rozhodovania súdu nie je možné vychádzať z predpokladu, že preukázaný príjem otca je nízky len dočasne, ani z predpokladu jeho zvýšenia, ku ktorému môže aj nemusí dôjsť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval krajský súd za dôvodné zvýšenie výživného na maloletú na sumu 90 eur s účinnosťou od 01.08.2011. Výživné v tejto výške zohľadňuje zvýšenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti otca.

Rozhodnutím odvolacieho súdu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2011 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu v sume 24 eur (a to po zohľadnení medzi rodičmi nespornej skutočnosti, že otec dobrovoľne platí výživné vo výške 83 eur mesačne), ktoré je otec povinný podľa zaplatiť do 31.01.2012. Nakoľko dňa XX.XX.XXXX maloletá T. nadobudne plnoletosť, otec je povinný nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť k jej rukám.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .