Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2101-2002.pdf
PDF · 69.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2101/2002
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica, v exekučnej veci oprávnených 1/ Sociálna poisťovňa, IČO 30 807 484, pobočka Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, 2/ Ba One, s.r.o., IČO 36 722 316, Lermontova 18, Bratislava, proti povinnému EVOK - spol. s.r.o., IČO 00 634 921, Sládkovičova 622, Považská Bystrica, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jaroslava Kabáča, Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, o vymoženie 3.574,02 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč poverený vykonaním exekúcie proti povinnému.
Dňa 22.11.2011 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný subjekt zanikol výmazom z Obchodného registra.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 19 O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 37 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.5.2010, č.k. 39CbR/87/2005-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2010 bol povinný zrušený bez likvidácie a následne dňa 26.8.2010 bol vymazaný z obchodného registra ex offo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda exekúcia vedená proti nemu je neprípustná, preto ju súd v zmysle §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 96,14 €, ktoré zahŕňajú odmenu a náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Ex. por. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Zo zásady, že trovy exekúcie znáša povinný existujú dve výnimky, kedy ich bude znášať oprávnený, a to jeho zavinenie alebo nemajetnosť povinného.
V danom prípade je nepochybné, že povinný zanikol bez právneho zástupcu, a preto ho nemožno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie.
Nemožno však zaviazať ani oprávneného, nakoľko v danom prípade sa nejedná ani o jednu z vyššie uvedených výnimiek. Exekúcia bola zastavená z iného dôvodu ako z dôvodu nemajetnosti povinného, oprávnený tiež nezavinil zastavenie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému bol súdnemu exekútorovi podaný v roku 2002, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným s viacerými predmetmi činnosti. Povinný bol zrušený a následne vymazaný z obchodného registra až v roku 2010, oprávnený teda nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti túto skutočnosť predvídať, a nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie.
Súd v tejto súvislosti poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia. Okrem toho súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora, ktorého práca spadá do skupiny slobodných povolaní (ustálené v uznesení Súdneho dvora ES z 21.5.2008 vo veci C 8209, 456/07), a v ktorého prípade riziko neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v podstate v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.