Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-205-2011.pdf
PDF · 76.78 KB
No categories available
7CoP/205/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: W. nar. XX.X.XXXX a B. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV detí rodičov: U. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na O. ulici č. X a B.X. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v I. na N. ulici č. XX toho času v I. na M. C. č. X v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6.5.2011 č.k. 27P 463/2010-27 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozsudok odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine s odôvodnením, že po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bol otec nezamestnaný a uzavrel dohodu o výške výživného, nedošlo k zmene pomerov, preto návrh zamietol. Konštatoval, že otec v čase svojej nezamestnanosti sám zhodnotil svoje majetkové pomery a finančné možnosti a uzavrel dohodu o výživnom vo výške 100 € osobitne na každé dieťa, pričom v tom čase nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi, požiadal o nich až počas tohto konania vo februári 2011, preto mal za to, že otec má príjem a možnosť prispievať na výživu maloletých v rozsahu ako sám uviedol pred rokom. Uviedol, že je naďalej nezamestnaný, v zozname nezamestnaných sa evidoval až 5.11.2010 a o dávky v hmotnej núdzi požiadal až od februára 2011.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a upravil výšku výživného v sume 25 € na každé dieťa odo dňa 6.5.2011. Poukázal na to, že žiadal súd, aby prihliadol na skutočnosť, že je momentálne v núdzi a nedokáže platiť výživné na deti 100 €, nakoľko jeho dokázateľný mesačný príjem je 62,50 € sociálnej podpory. Uviedol, že exmanželka má príjem výplatou 301,27 € a poberá rodičovský príspevok 190,10 €, pričom predala aj nehnuteľnosť, do ktorej on investoval a predala ju tak, že ho obišla a nevyrovnala sa s ním. Uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že peniaze z hypotekárneho úveru minul, nik sa nebol pozrieť ako dom vyzerá po úpravách a ako úpravou a svojou prácou zvýšil jeho cenu. Vyslovil názor, že sa ho exmanželka snaží zruinovať, nakoľko je voči nemu vedené vyšetrovanie pre týranie blízkej a zverenej osoby, a preto sa ani nedokáže zamestnať, nemá žiadny majetok a exmanželka urobila z neho doslova bezdomovca. Zdôraznil, že na pojednávaní ohľadom zníženia výživného sudkyňa brala do úvahy fakt, že súhlasil s dohodou a zaviazal sa matke prispievať na výživu 100 € na každé dieťa. Konštatoval, že je pravdou, že v tom čase bol nezamestnaný, no mal už zabezpečenú prácu v Reštaurácii Rokoko a vedel teda, že výživné platiť dokáže. Netušil však, že ho zamestnávateľ prepustí v skúšobnej dobe a taktiež uvádzal, že mu finančne vypomáhal otec, ktorý poberal predčasný dôchodok a aj pracoval. Zdôraznil, že
sa u neho evidentne zmenili pomery, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach IV, finančne mu nik nevypomáha, nedokáže si nájsť zamestnanie, nakoľko sa vyšetrovanie týrania na ňom podpísalo ako nejaký biľag a konkrétny zamestnávateľ sa ho vypytuje na bezúhonnosť. Napokon uviedol, že sa snaží prispievať na výživné sumou akou je schopný.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec sa nedokázal zamestnať ani v čase, keď voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, pretože sa zamestnať nechcel. Tvrdil, že potrebuje veľa oddychovať a tiež, že pozná svoju hodnotu a za hocijaký plat robiť nebude. Konštatovala, že kópie jeho pracovných zmlúv, kedy niektoré trvali týždeň, iné mesiac, uviedla v rozvodovom konaní sp.zn. 29C 119/2008 a v tomto čase voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Zdôraznila, že nehnuteľnosť, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve bola nútená predať, pretože bývalý manžel v septembri 2010 zo spoločnej hypotéky, ktorá bola určená na prestavbu podkrovia, minul na vlastné účely, pričom podkrovie ostalo rozostavané, čím sa dom v značnej miere znehodnotil. Konštatovala, že nemala dosť finančných prostriedkov na dokončenie podkrovia, ani na splácanie hypotéky a keďže bývalý manžel už v tom čase s nimi nebýval a ona bola na rodičovskej dovolenke, kedy jej mesačný príjem bol 254 € a mesačná splátka hypotéky bola 383,73 €. Uviedla, že nehnuteľnosť bola nútená predať, nakoľko jej hrozila exekúcia a aj napriek tomu, že nehnuteľnosť predala, ostali jej dlhy v 1. stavebnej sporiteľni, kde s bývalým manželom zobrali úver 10.000 €, pričom mesačná splátka v SPP je 120,26 €, ktorú bývalý manžel doteraz odmieta splácať. Napokon uviedla, že čo sa týka jej príjmu, pracovala iba v mesiaci marec, a to konkrétne od 7.3.2011 do 30.3.2011 na dohodu a jej aktuálny príjem je rodičovský príspevok 190 €.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol vo veci po vykonaní všetkých dôkazov významných pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, pričom otec maloletých detí ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o znížení výživného. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V predmetnej veci konajúci súd správne konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bol otec nezamestnaný a uzavrel dohodu o výške výživného a to 100 € na každé dieťa, nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov, pretože otec je naďalej nezamestnaný, v zozname nezamestnaných sa evidoval 5.11.2010 a o dávky v hmotnej núdzi požiadal od februára 2011. Pokiaľ otec v čase svojej nezamestnanosti sám zhodnotil svoje majetkové pomery a finančné možnosti a uzavrel dohodu o výživnom, vyhovenie návrhu otca v danom prípade by malo za následok neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.